Nižný Hrabovec

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°51′16″S 21°45′13″V / 48,854444°S 21,753611°V / 48.854444; 21.753611
Nižný Hrabovec
obec
Nižný Hrabovec.JPG
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Vranov nad Topľou
Región Horný Zemplín
Vodný tok Ondava
Nadmorská výška 126 m n. m.
Súradnice 48°51′16″S 21°45′13″V / 48,854444°S 21,753611°V / 48.854444; 21.753611
Rozloha 11,29 km² (1 129 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 640 (31. 12. 2020) [2]
Hustota 145,26 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1357
Starosta Marcela Pčolinská[3] (nezávislá)
PSČ 094 21
ŠÚJ 528901
EČV VT
Tel. predvoľba +421-57
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad
Nižný Hrabovec 407
E-mailová adresa poslať email
Telefón 449 31 41
0907 978 359
Fax 449 31 41
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Prešovského kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Prešovského kraja
Wikimedia Commons: Nižný Hrabovec
Webová stránka: NiznyHrabovec.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Nižný Hrabovec je obec na Slovensku v okrese Vranov nad Topľou.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec sa nachádza na Východoslovenskej nížine. Jej územie patrí do povodia rieky Ondava. V obci je známy výskyt minerálov, z ktorých sú najrozšírenejšie bentonity a zeolity.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

V okolí obce sa našlo niekoľko kusov štiepanej kamennej industrie, a bolo konštatované, že tento materiál pochádza z rôznych období praveku.[4] Prvá písomná zmienka o území Nižného Hrabovca je v listine z 27. decembra 1254, ktorú vydal Belo IV.. Je tam uvedený aj les s názvom Garboncha (resp. čítané aj ako Gozbontha alebo Gorboucha). Druhýkrát je územie Nižného Hrabovca spomenuté v roku 1357, kedy sa spomína les Garboucha (resp. Garboncha alebo Garbarcha) a potok Garaboucha (resp. Garaboncha). Vznik obce možno datovať medzi roky 1357 (1360) – 1376.[5]

Staršie názvy obce boli: 1413 – Haraboch, 1436 – Harabovecz, 1447 – Harabócz, 1448 – Harabocz, 1598 a 1666 – Hrabócz, 1733 – Hraboc, 1746 a 1749 – Hrabocz, 1773 – Hrabocz, Hrabócz, Nisny Hrabowecz, 1850 Unter-Hrabócz, 1867 – Alsó Hrabócz, Ňižni Hrabovec, 1869 – Alsó-Hrabóc, 1873 – Alsó Hrabócz, 5. 11. 1883 – Alsó-Hrabácz, 1892 – Alsó-Hrabócz, 1900 – Alsóhrabócz, 22. 3. 1905 a 1910 – Alsógyertyán, 1921 – 30 – Nižní Hrabovec, 1950 – Nižný Hrabovec.[6]

Po neúrode v roku 1830 postihla v roku 1831 obec cholera. V obci bola od 24. júla do 18. augusta. Zomrelo na ňu 65 ľudí (matrika zomrelých uvádza: rímskokatolíkov 25, gréckokatolíkov 35, kalvínov 1, židov 4).[7] Dramatický nárast úmrtí je zrejmý pri porovnaní s rokom 1830 keď v obci zomrelo celkovo 12 osôb, a taktiež s rokom 1832 keď v obci zomrelo iba 10 ľudí. V roku 1831 to bolo celkovo (teda vrátane tých, ktorí zomreli na choleru) 83 ľudí.[7] Epidémia podnietila na Zemplíne vypuknutie roľníckeho povstania, avšak v Nižnom Hrabovci nie je známa žiadne vystúpenie roľníkov.

5. novembra 1883 bol v obci zriadený poštový úrad.[8] Na základe zákonného čl. 33/1894 sa obec stala sídlom matričného úradu. Po rozpade Rakúsko-Uhorska bol Nižný Hrabovec k 15. 2. 1921 (kedy sa konalo prvé oficiálne sčítanie ľudu) sídlom notárskeho úradu, ktorému podliehali obce Nižný Hrabovec, Nižný Hrušov, Poša, Dlhé Klčovo, Kučín, Kladzany a Hencovce.

V roku 1921 mala obec 165 domov a 845 obyvateľov (349 mužov a 496 žien). 697 obyvateľov bolo národnosti československej, 45 rusínskej, 41 maďarskej, 1 nemeckej a 61 inej. V obci bolo 481 rímskokatolíkov, 259 gréckokatolíkov, 13 evanjelikov, 9 kalvínov a 83 židov.[9]

5. januára 1943 bola slávnostne uvedená do prevádzky železničná trať Strážske-Prešov, ktorá prechádza aj Nižným Hrabovcom. Za deň oslobodenia obce v 2. svetovej vojne sa počíta 30. november 1944 kedy sa v dedine ukázali prví sovietski vojaci.[10]

V januári 1945 bol obecný úrad premenovaný na národný výbor a jeho prvým predsedom bol Pavol Horváth.[11] Elektrifikácia obce bola dokončená 3. marca 1949.[11]

V roku 1952 bolo v obci založené jednotné roľnícke družstvo, ktoré sa však v roku 1953 rozpadlo. Celoobecné JRD bolo potom založené až v roku 1958.[12] Neskôr bolo k nemu pričlenené JRD Poša a JRD Kučín. V roku 1991 bolo družstvo premenované na Poľnohospodárske družstvo Ondava. V roku 1996 bolo rozdelené vzniklo z neho Roľnícke družstvo Nižný Hrabovec a Poľnohospodárske družstvo Poša.

V roku 1970 sa začala výstavba základnej školy a bytovky pre učiteľov. Odovzdané boli 1. 9. 1979.[13] Následne bol v rokoch 1972 – 77 postavený kultúrny dom a v rokoch 1972 – 74 chodníky. V rokoch 1984 – 87 bola obec plynofikovaná a v rokoch 1982 – 85 bol postavený obchodný dom. V rokoch 1987 – 91 bola postavená nová prijímacia budova ČSD a aj preložka štátnej cesty E-18 a výstavba cestného mosta cez Ondavu.[13]

Po roku 1989 boli zrušené MNV a namiesto nich boli zriadené obecné úrady. V roku 1990 boli následne voľby do obecnej samosprávy. Za starostu bol v týchto prvých demokratických komunálnych voľbách zvolený Juraj Minarčin.[14]

V obci boli známe viaceré zemepánske rody ako Malonai, Maukš (Mauksch, Mauchs, Maugsch, Maukisch), Liskai a Balaša.

Cirkevné dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Dejiny rímskokatolíckej cirkvi v obci sú spojené s farnosťou Nižný Hrušov, ktorej bol Nižný Hrabovec fíliou. Podľa vizitácie z roku 1666 bola v Nižnom Hrabovci evanjelická fara. V roku 1735 prevzali kostol v obci katolíci a bol pôvodne zasvätený Nanebovstúpeniu Pána. Tento kostol sa prestal používať 1. septembra 1996. V roku 1992 bola začatá výstavba nového kostola, ktorý bol konsekrovaný 1. septembra 1996.

Druhou najväčšou náboženskou skupinou sú gréckokatolíci, ktorí podľa archívnych materiálov oblasť kolonizovali koncom posledného desaťročia 17. storočia.[12] Čoskoro potom, okolo roku 1700 si postavili drevenú cerkev Zosnutia presvätej Bohorodičky, pri ktorej bol aj cintorín a fara.[12] Farárom bol Ján Stephanovsky. V roku 1814 bola zriadená gréckokatolícka farnosť v Poši a Nižný Hrabovec sa stal jej fíliou. V roku 1825 bola v obci dokončená cerkev Zostúpenia Svätého Ducha.[12]

Kanonická vizitácia z roku 1773 zachytáva prvý priamy údaj o židoch v obci – na území celej farnosti ich bolo 38.[15] V roku 1837 ich bolo 86. Židia si pravdepobobne v prvej polovici 19. storočia v obci postavili modlitebňu, ale tá zanikla čoskoro po 2. svetovej vojne. V obci sa zachoval židovský cintorín.

Obecné symboly[upraviť | upraviť zdroj]

Aj napriek existencii historického pečatného symbolu Nižného Hrabovca, pochádzajúceho z druhej polovice 19. storočia, ktorým je odtlačok pečatidla s heraldickými fugúrami psa a jahňaťa, obec sa rozhodla používať novotvar.

Názov obce je slovanského pôvodu a pochádza z apelatíva hrab. Ide tu teda o pôvodný názov, ktorý prešiel prirodzeným vývinom slovenskej reči. Obec dostala svoj názov podľa lesa a potoka toho istého názvu, ktorý tu bol skôr ako názov obce. Spomína sa už v roku 1254.

Do erbu bol preto zaradený štylizovaný hrab. Zvlnený pás vyjadruje potok Hrabovec tečúci cez obec. Tým sa erb zaraďuje medzi tzv. hovoriace erby. Ideový a grafický návrh vytvoril Ján Kizling.

Symboly obce sú evidované v Heraldickom registri SR pod signatúrou N- 44/97.

Erb obce tvorí: V striebornom štíte zo zelenej pažite so strieborným zvlneným pruhom vyrastajúci zelený hrab.

Vlajka obce pozostáva: Z piatich pozdĺžnych pruhov vo farbách zelenej (1/7), bielej (1/7), zelenej (3/7), bielej (1/7) a zelenej (1/7). Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi t. j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny listu.

Pečať obce bola zhotovená na základe erbu Nižného Hrabovca.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Rímskokatolícky chrám Nanebovzatia Panny Márie
Zloženie obyvateľstva podľa národnosti
Počet obyvateľov
(2011)[16]
slovenská 1489
rómska 46
ostatné a nezistené 79
spolu 1614
Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vyznania
Počet obyvateľov
(2011)[17]
Rímskokatolícka cirkev 1164
Gréckokatolícka cirkev 293
Evanjelická cirkev a. v. 22
Bez vyznania 16
Ostatné a nezistené 119
spolu 1614

Politika[upraviť | upraviť zdroj]

Starostovia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ján Rataj (2002 – 2010)[18][19]
  • Marcela Pčolinská (2010 – )[20]

V obecnom zastupiteľsve je 7 (predtým 9) poslancov.[21][22]

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Renesančná kúria, jednopodlažná jednotraktová stavba na pôdoryse obdĺžnika z roku 1666. Úpravami v duchu secesie prešla v roku 1904. Stavba je v súčasnosti opustená a chátra. Fasáda je členená rizalitom z jednej strany a jednoosovým arkádovým portikom z druhej. Fasády sú členené polkruhovo ukončenými oknami s profilovaným šambránami so secesnými štukatúrami. Na rizalite sú umiestnené nápisové tabule s vročením 1666 a 1904.[25]
  • Kaštieľ Malonaiovcov, dvojpodlažná päťtraktová baroková stavba na pôdoryse obdĺžnika s valbovou strechou z obdobia okolo roku 1748. Úpravami v duchu klasicizmu prešiel v roku 1840. V rokoch 1950-1954 bol upravený na školu.[26] Fasády kaštieľa sú členené stredným a bočnými rizalitmi, z uličnej strany aj zo strany záhrady. Stredný rizalit z uličnej strany je ukončený atikou, rizalit zo strany záhrady má formu trojosového portiku s trojuholníkovým štítom s tympanónom.[27] Okná majú s profilované šambrány. Okolo kaštieľa sa nachádza historický krajinársky park.[28]
  • Gréckokatolícky kostol Zoslania Ducha svätého, jednoloďová klasicistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z rokov 1820-1825. Stojí na mieste staršieho dreveného chrámu Nanebovzatia Panny Márie z roku 1700. Zariadenie chrámu je novodobé, zo staršieho ikonostasu sa dochovali iba fragmenty.[29] Fasády sú členené polkruhovo ukončenými oknami. Veža s nárožnými zaobleniami je ukončená zvonovitou helmicou s laternou.

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá písomná zmienka o učiteľovi v obci je z roku 1866. Na základe zákonného článku č. 38/1868 bola v Nižnom Hrabovci postavená prvá budova štátnej ľudovej školy.[30] V roku 1947 bola v obci zriadená štátna meštianska škola.[31] V nasledujúcom roku sa ľudové školy premenili na národné (ročníky 1 – 5) a meštianske školy na školy stredné (so 4 ročníkmi). V roku 1953 boli národné, a stredné školy zlúčené a vznikli osemročné školy.

1. septembra 1948 bola v obci založená aj materská škola.[32]

Od 1958 do konca školského roku 1959/60 bola v obci aj poľnohospodárska učňovská škola.[32] Následne bola presťahovaná do Vranova nad Topľou, kde bolo zriadené poľnohospodárske učilište.

Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Dôležité podniky[upraviť | upraviť zdroj]

V okolí obce Nižný Hrabovec (presnejšie v susednej obci Hencovce na Hencovskej ulici) sa nachádza podnik BUKÓZA HOLDING a.s. ktorý je významný pre obec Nižný Hrabovec, Hencovce, Vranov nad Topľou a vôbec pre celý Vranovský okres a Prešovský kraj. História podniku:

  1. r. 1948-1951 - Založenie Hencovského drevokombinátu
  2. r. 1951-1953 - Založenie Drevokombinátu Šariš, n. p.
  3. r. 1953-1963 - Vranovský drevopriemysel, n. p., odčlenenie výrobných závodov z Prešova a Košíc
  4. r. 1963-1970 - Východoslovenské celulózky a papierne, n.p. Hencovce
  5. r. 1970-1992 - BUKÓZA, n.p. Vranov nad Topľou
  6. r. 1992-1997 - BUKÓZA, a.s. Vranov nad Topľou
  7. r. 1997- dnešok - BUKÓZA HOLDING, a s. Hencovce, BUKOCEL a.s. a ďalšie spoločnosti patriace do tohto holdingového zoskupenia

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

Po 2. svetovej vojne bolo v roku 1946 obci urobené ihrisko. Začali sa konať futbalové stretnutia, najprv nepravidelne. V roku 1948 vznikla telovýchovná jednota SOKOL Nižný Hrabovec.[33]

Osobnosti obce[upraviť | upraviť zdroj]

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ján Mastiliak (* 1911 - † 1989), gréckokatolícky kňaz, redemptorista, jeden z odsúdených v politickom procese s predstaviteľmi reholí v 50. rokoch 20. storočia.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2021-03-21, [cit. 2021-03-30]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. Kizling, s. 8
  5. Kizling, s. 10
  6. Kizling, s. 11
  7. a b Kizling, s. 16
  8. Kizling, s. 18
  9. Kizling, s. 29
  10. Kizling, s. 34
  11. a b Kizling, s. 35
  12. a b c d Kizling, s. 48
  13. a b Kizling, s. 36
  14. Kizling, s. 37
  15. Kizling, s. 50
  16. Obyvateľstvo trvalo bývajúce v obciach SR podľa národnosti, SODB 2011
  17. Obyvateľstvo trvalo bývajúce v obciach SR podľa náboženského vyznania, SODB 2011
  18. http://web.archive.org/web/20131207135710/http://app.statistics.sk/vs2002/sk/xls/starosta.xls
  19. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí – december 2006: Vranov nad Topľou: Nižný Hrabovec
  20. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2010: Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí: Vranov nad Topľou: Nižný Hrabovec
  21. Výsledky volieb podľa obcí, miest, mestských častí (2006): Vranov nad Topľou: Nižný Hrabovec
  22. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2010: Počet poslancov zvolených do obecných, miestnych, mestských zastupiteľstiev podľa jednotlivých politických strán, koalícií politických strán a nezávislých kandidátov v obciach, mestách, mestských častiach SR: Vranov nad Topľou: Nižný Hrabovec
  23. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  24. Nižný Hrabovec - Kostol sv. Štefana kráľa [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  25. Nižný Hrabovec - renesančná kúria [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  26. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  27. Nižný Hrabovec [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  28. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  29. Nižný Hrabovec - Chrám Zoslania Ducha svätého [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  30. Kizling, s. 53
  31. Kizling, s. 54
  32. a b Kizling, s. 57
  33. Kizling, s. 63

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Kizling, Ján: Nižný Hrabovec 1357-1997. Hencovce : obecné zastupiteľstvo obce Nižný Hrabovec, 1997. 80 s.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]