Nichelle Nicholsová
| Nichelle Nichols | |
|---|---|
.JPG) | |
| v roku 1967 | |
| Narodenie | 28. december 1932 Robbins, Illinois, USA |
| Úmrtie | 30. júl 2022 (89 rokov) Silver City, Nové Mexiko, USA |
| Povolanie | herečka, speváčka, tanečníčka |
| Roky pôsobenia | 1959 – 2019 |
| Manžel | Foster Johnson (1951 – r.1951) Duke Mondy (1968 – r.1972) |
| Deti | Kyle (* 1991) |
| Rodičia | Samuel Earl Nichols, Lishia Parks |
Nichelle Nicholsová (vlastným menom Grace Dell Nichols, * 28. december 1932, Robbins, Illinois, USA – † 30. júl 2022, Silver City, Nové Mexiko)[1] bola americká herečka, speváčka a tanečníčka. Je známa stvárnením postavy Nyoty Uhury v televíznych seriáloch a filmoch Star Trek. V roku 1992 získala svoju hviezdu na Hollywoodskom chodníku slávy, pre jej prínos pre televíziu a na jej počesť je pomenovaný asteroid 68410 Nichols.
Detstvo a mladosť
[upraviť | upraviť zdroj]Nicholsová sa narodila ako tretie zo šiestich detí v Robbins v štáte Illinois. Odmalička nebola spokojná zo svojim rodným menom Grace, preto žiadala svojich rodičov o iné, ktorí jej ponúkli meno Nichelle. Navštevovala Englewood High School, ktorú ukončila v roku 1951. Študovala aj v New Yorku a Los Angeles.
Kariéra
[upraviť | upraviť zdroj]Všimol si ju Hugh Hefner, ktorý si ju vybral pre svoj Playboy Club v Chicagu. Účinkovala v muzikáloch a popri tom sa venovala aj modelingu.
V januári 1967 sa objavila na obálke časopisu Ebony. Veľa cestovala po USA, Kanade a Európe ako speváčka so skupinami Duka Ellingtona a Lionela Hamptona.
V rokoch 1966 až 1968 bola obsadená do úlohy Nyoty Uhury v televíznom seriáli Star Trek. Bola tiež jednou z prvých Afroameričaniek vo veľkom televíznom seriáli. Aj keď chcela s účinkovaním skončiť kvôli rasovej diskriminácii prehovoril ju Martin Luther King, ktorý veril, že jej rola bude dôležitým medzníkom konca rasizmu v USA. V rokoch 1979 až 1991 sa objavila aj vo filmových spracovaniach Star Treku.
V roku 1994 vydala svoju autobiografiu s názvom Beyond Uhura: Star Trek and Other Memories. V nej tvrdila, že úloha Peggy Fair v televíznom seriáli Mannix jej bola ponúknutá počas poslednej sezóny Star Treku, ale producent Gene Roddenberry ju odmietol oslobodiť od zmluvy.
Príležitostne sa venovala aj dabingu. 0bjavila sa aj v hosťujúcej úlohe v televíznom seriáli Hrdinovia z roku 2007. O rok neskôr stvárnila rolu psychiatričky vo filme The Torturer. V roku 2016 bola bola obsadená do role starnúcej matky Neila Wintersa v dlhoročnej telenovele The Young and the Restless. Za svoj herecký výkon získala svoju prvú nomináciu na cenu Daytime Emmy v kategórii „Vynikajúci hosťujúci herec v dramatickom seriáli“.
Súkromný život
[upraviť | upraviť zdroj]Vo svojej autobiografii napísala, že mala niekoľko rokov v šesťdesiatych rokoch romantický vzťah s tvorcom Star Treku, Geneom Roddenberryom. Keď sa jeho zdravie zhoršovalo napísala pre neho pieseň s názvom „Gene“, ktorú spievala na jeho pohrebe.
Bola dvakrát vydatá. Jej prvým manželom bol tanečník Foster Johnson (* 1917 – † 1981). Zosobášili sa v roku 1951 a v tom istom roku sa rozviedli. Mali spolu syna Kylea Johnsona (* 14. august 1951).Jej druhým manželom bol Duke Mondy od roku 1968, rozviedli sa v roku 1972.
Jej mladší brat Thomas bol členom kultu Heaven's Gate. Zomrel 26. marca 1997 pri hromadnej samovražde, ktorá sa zámerne zhodovala s odchodom kométy Hale-Bopp.
Bola celoživotnou demokratkou a praktizujúcou presbyteriánkou.
V júni 2015 utrpela miernu mozgovú príhodu vo svojom dome v Los Angeles a bola prijatá do nemocnice. Začiatkom roku 2018 jej diagnostikovali demenciu a následne oznámila, že končí so svojou kariérou.
Spolupráca s NASA
[upraviť | upraviť zdroj]
Po zrušení Star Treku sa zúčastnila špeciálneho projektu v NASA na nábor menšinového a ženského personálu pre vesmírnu agentúru.[2] S touto prácou začala spojením medzi NASA a spoločnosťou, ktorú pomáhala viesť Women in Motion. Program bol veľmi úspešný.
Koncom roka 2015 letela na palube Stratosférického observatória pre infračervenú astronómiu NASA (SOFIA) Boeing 747SP, ktoré analyzovalo atmosféry Marsu a Saturnu na osemhodinovej misii vo vysokej nadmorskej výške. Bola tiež špeciálnym hosťom v Laboratóriu prúdového pohonu v Pasadene v Kalifornii 17. júla 1976, aby si pozrela mäkké pristátie sondy Viking 1 na Marse. Spolu s ostatnými členmi obsadenia z pôvodnej série Star Trek sa zúčastnila krstu prvého raketoplánu Enterprise v severoamerickom montážnom zariadení Rockwell v Palmdale v Kalifornii. 14. júla 2010 navštívila simulátor raketoplánu a riadenie misie v Johnsonovom vesmírnom stredisku. Nicholsovej práci s NASA venoval významný dôraz dokumentárny film Žena v pohybe o jej živote.[3]
Úmrtie
[upraviť | upraviť zdroj]Zomrela na zlyhanie srdca 30. júla 2022 vo veku 89 rokov v Silver City v Novom Mexiku.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ https://www.imdb.com/name/nm0629667/bio?ref_=nm_ov_bio_sm
- ↑ StarTrek.com [online]. [cit. 2010-12-20]. Nichols, Nichelle. Dostupné z WWW.
- ↑ Woman in Motion Honors Nichelle Nichols' Contributions to Space Exploration [online]. April 5, 2021. Dostupné online. Archivované 2021-06-24 z originálu.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nichelle Nicholsová
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Nichelle Nichols na anglickej Wikipédii.