Preskočiť na obsah

Nicolas Cotoner

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Nicolas Cotoner
princ a veľmajster Rádu svätého Jána z Jeruzalema
Nicolas Cotoner
61. Veľmajster Maltézskeho rádu
V úrade
23. októbra 1663  29. apríl 1680
Predchodca Rafael Cotoner Gregorio Carafa Nástupca
Biografické údaje
Narodenie1608
Malorka, Aragónske kráľovstvo
Úmrtie29. apríl 1680 (71  72 rokov)
Valletta, Malta
Národnosťšpanielska
Vierovyznaniekatolík
Odkazy
Spolupracuj na CommonsNicolas Cotoner
(multimediálne súbory)

Fra' Nicolas Cotoner, celým menom Nicolas Cotoner y de Oleza (* 1608, Malorka, Aragónske kráľovstvo – † 29. apríl 1680, Valletta, Malta) bol španielsky šľachtic a 61. veľmajster Rádu svätého Jána z Jeruzalema (dnes Maltézsky rád).

Podobne ako jeho starší brat Rafael Cotoner bol aj Nicolas súdny zriadenec na Malorke a neskôr bojoval vo vojne o Candiu (dnes Iraklio na Kréte). Po smrti brata a veľmajstra Rádu bol Nicolas 23. októbra 1663 jednomyseľne zvolený do funkcie veľmajstra Rádu. V minulosti sa stalo len raz, že boli dvaja bratia veľmajstrami – na prelome 13. a 14. storočia nimi boli – Guillaume de Villaret a Foulques de Villaret.[1]

Dvadsaťpäť rokov trvajúce obliehanie Candie, v ktorom maltézski rytieri zohrali veľkú a hrdinskú úlohu, sa skončilo v roku 1670 a nad hradbami Kréty zaviala turecká vlajka. Nicholas Cotoner sa obával, aby Turci nabudúce neobrátil pozornosť na Maltu a nechceli sa pomstiť sa podporu, ktorú Rád poskytoval Benátčanom počas obliehania Candie. Okamžite preto podnikol kroky na zvýšenie bezpečnosti ostrova. Angažoval najtalentovanejšieho talianskeho inžiniera Antonio Maurizio Valperga a pod jeho vedením sa začalo s výstavbou opevnenia známeho ako Cottonera Lines (slovensky Cottonerove línie). Základný kameň Bašty sv. Mikuláša položil veľmajster 28. augusta 1670. Práce na Cottonera Lines pokračovali s veľkým nasadením desať rokov, nakoniec však boli pre nedostatok zdrojov zastavené. Stavba asi tridsať rokov chátrala, nakoniec ju dokončil v roku 1716 veľmajster Ramon Perellos y Roccaful. Opevnenie Floriana bolo rozšírené, pod dohľadom Valpergu bola pri vstupe do veľkého prístavu postavená pevnosť Fort Ricasoli.[1]

Zatiaľ čo sa Rád v roku 1675 pripravoval vyslať posily na pomoc poľskému kráľovi Jána Sobieskiemu v boji proti Turkom, vypukol na Malte mor. Počas epidémie v rokoch 1675–1676 na mor zomrelo na ostrove asi 11 300 ľudí. Veľmajster zaviedol prísne potrebné opatrenia na ochranu obyvateľov, v prístave Marsamuscetto bola zriadené lazaretto, v roku 1676 veľmajster založil v nemocnici Sacra Infermeria katedru anatómie a chirurgie.[2]

Cotoner tiež priniesol na Maltu veterné mlyny, prvé tri nechal postaviť vo Floriane, Bormle a Żebbuġu. Tie generovali nové príjmy do rádovej pokladnice a nasledujúci veľmajstri pokračovali v budovaní ďalších mlynov po celom ostrove. Cotoner sa venoval aj duchovnému blahu aragónskych rytierov a v roku 1674 položil základný kameň Kostola Panny Márie Pilarskej vo Vallette (neďaleko Auberge d'Aragon). Počas jeho pôsobenia bola ďalej skrášľovaná aj Konkatedrála svätého Jána.

Nicholas Cotoner úspešne vládol šestnásť rokov a zomrel 29. apríla 1680 vo veku 75 rokov, čo spôsobilo veľký zármutok rádových bratov a maltézskeho ľudu. Jeho srdce bolo prevezené na Malorku a jeho telesné pozostatky pochované v kaplnke Aragónska v Konkatedrále svätého Jána.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. 1 2 Grand Master Nicolás Cotoner y de Oleza | Order of Malta - Western Association [online]. 2023-08-30, [cit. 2025-02-03]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. History – 1663 – 1680 Nicholas Cotoner – Coins of Malta [online]. [Cit. 2025-02-03]. Dostupné online. (po anglicky)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]