Nicolas Cotoner
| Nicolas Cotoner | ||||||||
| princ a veľmajster Rádu svätého Jána z Jeruzalema | ||||||||
 | ||||||||
| 61. Veľmajster Maltézskeho rádu | ||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| V úrade 23. októbra 1663 – 29. apríl 1680 | ||||||||
| ||||||||
| Biografické údaje | ||||||||
| Narodenie | 1608 Malorka, Aragónske kráľovstvo | |||||||
| Úmrtie | 29. apríl 1680 (71 – 72 rokov) Valletta, Malta | |||||||
| Národnosť | španielska | |||||||
| Vierovyznanie | katolík | |||||||
| Odkazy | ||||||||
 | Nicolas Cotoner (multimediálne súbory) | |||||||
Fra' Nicolas Cotoner, celým menom Nicolas Cotoner y de Oleza (* 1608, Malorka, Aragónske kráľovstvo – † 29. apríl 1680, Valletta, Malta) bol španielsky šľachtic a 61. veľmajster Rádu svätého Jána z Jeruzalema (dnes Maltézsky rád).
Podobne ako jeho starší brat Rafael Cotoner bol aj Nicolas súdny zriadenec na Malorke a neskôr bojoval vo vojne o Candiu (dnes Iraklio na Kréte). Po smrti brata a veľmajstra Rádu bol Nicolas 23. októbra 1663 jednomyseľne zvolený do funkcie veľmajstra Rádu. V minulosti sa stalo len raz, že boli dvaja bratia veľmajstrami – na prelome 13. a 14. storočia nimi boli – Guillaume de Villaret a Foulques de Villaret.[1]
Dvadsaťpäť rokov trvajúce obliehanie Candie, v ktorom maltézski rytieri zohrali veľkú a hrdinskú úlohu, sa skončilo v roku 1670 a nad hradbami Kréty zaviala turecká vlajka. Nicholas Cotoner sa obával, aby Turci nabudúce neobrátil pozornosť na Maltu a nechceli sa pomstiť sa podporu, ktorú Rád poskytoval Benátčanom počas obliehania Candie. Okamžite preto podnikol kroky na zvýšenie bezpečnosti ostrova. Angažoval najtalentovanejšieho talianskeho inžiniera Antonio Maurizio Valperga a pod jeho vedením sa začalo s výstavbou opevnenia známeho ako Cottonera Lines (slovensky Cottonerove línie). Základný kameň Bašty sv. Mikuláša položil veľmajster 28. augusta 1670. Práce na Cottonera Lines pokračovali s veľkým nasadením desať rokov, nakoniec však boli pre nedostatok zdrojov zastavené. Stavba asi tridsať rokov chátrala, nakoniec ju dokončil v roku 1716 veľmajster Ramon Perellos y Roccaful. Opevnenie Floriana bolo rozšírené, pod dohľadom Valpergu bola pri vstupe do veľkého prístavu postavená pevnosť Fort Ricasoli.[1]
Zatiaľ čo sa Rád v roku 1675 pripravoval vyslať posily na pomoc poľskému kráľovi Jána Sobieskiemu v boji proti Turkom, vypukol na Malte mor. Počas epidémie v rokoch 1675–1676 na mor zomrelo na ostrove asi 11 300 ľudí. Veľmajster zaviedol prísne potrebné opatrenia na ochranu obyvateľov, v prístave Marsamuscetto bola zriadené lazaretto, v roku 1676 veľmajster založil v nemocnici Sacra Infermeria katedru anatómie a chirurgie.[2]
Cotoner tiež priniesol na Maltu veterné mlyny, prvé tri nechal postaviť vo Floriane, Bormle a Żebbuġu. Tie generovali nové príjmy do rádovej pokladnice a nasledujúci veľmajstri pokračovali v budovaní ďalších mlynov po celom ostrove. Cotoner sa venoval aj duchovnému blahu aragónskych rytierov a v roku 1674 položil základný kameň Kostola Panny Márie Pilarskej vo Vallette (neďaleko Auberge d'Aragon). Počas jeho pôsobenia bola ďalej skrášľovaná aj Kokatedrála svätého Jána.
Nicholas Cotoner úspešne vládol šestnásť rokov a zomrel 29. apríla 1680 vo veku 75 rokov, čo spôsobilo veľký zármutok rádových bratov a maltézskeho ľudu. Jeho srdce bolo prevezené na Malorku a jeho telesné pozostatky pochované v kaplnke Aragónska v Konkatedrále svätého Jána.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Grand Master Nicolás Cotoner y de Oleza | Order of Malta - Western Association [online]. 2023-08-30, [cit. 2025-02-03]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ History – 1663 – 1680 Nicholas Cotoner – Coins of Malta [online]. [Cit. 2025-02-03]. Dostupné online. (po anglicky)
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nicolas Cotoner