Nicolas Flamel

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Nicolas Flamel
francúzsky alchymista a kopista
Nicolas Flamel
Narodenie1330
Pontoise, Francúzsko
Úmrtiecca 1418
Paríž, Francúzsko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Nicolas Flamel

Nicolas Flamel (* 1330, Pontoise, Francúzsko – † 1418, Paríž) bol francúzsky kopista[pozn 1][1], pisár, notár a obchodník s rukopismi. Jeho meno sa spája so stredovekou alchýmiou. Posmrtne si získal svoju reputáciu slávnym dielom Livre des figures hiéroglyphiques o Kameni mudrcov.

V roku 1612 bola v Paríži vydaná kniha pod názvom Livre des figures hiéroglyphiques a v roku 1624 v Londýne pod názvom Exposition of the Hieroglyphicall Figures. Toto dielo sa pripisuje Flamelovi.[2] Je to zbierka kresieb, ktoré si objednal Flamel na tympanón Cimetière des Innocents (Cintorína neviniatok) v Paríži, ktorý už neexistoval, keď bola kniha vydaná. V predhovore vydavateľa je spomenuté Flamelovo hľadanie Kameňa mudrcov.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Nicolas Flamel a Perenelle

Narodil sa v Pontoise. Roku 1355 sa oženil s vdovou, ktorá sa volala Perenelle. Svoj kopistický úrad mal najskôr blízko Cimetière des Innocents, neskôr pri kostole Saint Jacques de la Boucherie v Paríži. Podľa rôznych prameňov Perenella zomrela v roku 1397, 1404 alebo až 1413 v Paríži. Flamel 1413, 1415, 22. marca 1417, 1418 alebo 1419 rovnako v Paríži. Boli zbožnými katolíkmi a viedli vo svojom dome na parížskej ulici Rue de Montmorency od roku 1407 útulok pre chudobných. Ten stojí dodnes a je najstarším domom v meste. V prízemí sa nachádza reštaurácia. Boli známi aj svojou štedrosťou a dobročinnosťou. Flamel údajne založil počas života štrnásť nemocníc, tri kaplnky a dal obnoviť sedem kostolov. Z jeho nadácie boli rozdeľované milodary údajne ešte v roku 1742.[1]

Flamel sa vraj začal zaujímať o alchýmiu potom, ako náhodou kúpil tajomnú 21-stranovú knihu. Úvod k jeho knihe tvrdí, že po dvadsaťjeden rokov neúspešnej alchymistickej práce, okolo roku 1378 odišiel na púť do Španielska. Na spiatočnej ceste stretol mudrca, konvertitu Canchesa, ktorý rozpoznal vo Flamelovej knihe dielo s názvom Eš Maceref – Kniha Abraháma Žida.[3] S jeho pomocou vraj Flamel za niekoľko rokov rozlúštil väčšinu textu a úspešne zopakoval postup výroby Kameňa mudrcov. Najskôr transmutoval striebro v roku 1382 a potom zlato.

Podľa už spomínaného úvodu a ďalších detailov, ktoré sa následne po vydaní knihy objavili, Flamel bol európsky alchymista, ktorý došiel najďalej zo svojich kolegov a je jedným z mála, ktorí vďaka alchýmii zbohatli.[4] Aj keď legenda vraví, že sa toto umenie naučil počas spiatočnej cesty z púte do Santiaga de Compostela, Deborah Harkness sucho dodáva, že „iní si myslia, že Flamel bol výtvorom redaktorov a vydavateľov 17. storočia, zúfalo túžiacich vydať moderné tlačené vydania stredovekých alchymistických traktátov, aby ich potom mohli hodiť nadšenému davu.[5] Jestvuje mnoho odkazov na Flamelove tvrdenia v alchymistických spisoch 16. storočia. Bohužiaľ, ani pri jednom nie je uvedený zdroj. Podstata jeho slávy spočíva pravdepodobne v tom, že dosiahol dva ciele, o ktoré sa alchýmia snaží: vyrobil Kameň mudrcov, ktorý mení olovo na zlato, a prostredníctvom neho dosiahol nesmrteľnosť, spolu so svojou ženou Perenelle. Roku 1715 vyšla cestopisná kniha Najnovšie cesty Malou Áziou a Afrikou, v ktorej cestovateľ Paul Luckase tvrdil, že Flamel so svojou ženou údajne žil v Indii ešte v roku 1700. Helmut Gebelein poznamenáva: „Niektorí tvrdia ešte dnes, že Flamel stále žije a nie je to nik iný ako práve Fulcanelli.[6]

Flamel sa dožil 80 rokov a v roku 1410 si navrhol náhrobok tvorený tajomnými alchymistickými znakmi a symbolmi. Niektorí tvrdia, že zomrel hneď po tom, ako ho dokončil. Neskôr sa do Flamelovho domu niekto vlámal a hľadal zlato. Keď ho nenašiel ani v podzemných priestoroch domu, odobral sa hľadať ho na cintorín do Flamelovej hrobky. Tam zlato tiež nenašiel a s údivom zistil, že rakva v hrobke je prázdna. Uvažovalo sa, že zlodej otvoril nesprávny hrob. Menej pravdepodobný scenár, ktorý ale viac zapadá do legendy, vraví, že Flamel svoju smrť fingoval. Tomu nahrával fakt, že aj po roku 1410 sa objavili knihy, ktoré mal Flamel napísať. Náhrobok je vystavený v Musée de Cluny v Paríži.

O jeho živote sa šírili legendárne zvesti. Okrem tajuplnej 21-stranovej knihy, plnej zašifrovaného textu a alchymistických symbolov, Flamel pravdepodobne študoval hebrejské alchymistické pramene. Opätovný záujem o jeho osobu začal v 19. storočí, spolu s celkovým záujmom o hermetizmus a alchýmiu. Francúzsky skladateľ Eric Satie sa zaujímal o Flamela.[7] Flamel sa objavil aj v dielach z konca 20. storočia.

Rozporuplnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Flamelov dom v Paríži dnes.

Veľkosť Flamelovho majetku vždy vzbudzovala pozornosť, pretože ako kopista nemohol toľko peňazí zarobiť. Okrem predpokladu, že bol naozaj úspešným alchymistom, sa na verejnosti objavovali aj iné, nie už tak pozitívne verzie pôvodu jeho majetku. Napríklad sa hovorilo, že Flamel popri svojom zamestnaní dohadoval obchody a bral za ne veľmi vysoké provízie, kvôli čomu mal na sklonku života výčitky svedomia, a tak podporoval charitu. Iná verzia tvrdila, že peniaze údajne získal pri prenasledovaní Židov vo Francúzsku, to sa však nezdá pravdepodobné kvôli časovým nezrovnalostiam udalostí. Podľa ďalšej falšoval peniaze, ktorými Židia splácali svoje dane. A nakoniec sa vravelo, že ho údajne podporovali bohatí a vplyvní mecenáši. Dnes je takmer nemožné dopátrať sa skutočného zdroja jeho bohatstva. Možno aj to robí jeho príbeh atraktívnym.[4]

Kultúrne odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Flamela spomína aj Alexander Dumas st. v románe Le Comte de Monte-Cristo (Gróf Monte Christo), keď hlavná postava rozoberá tému chémie, jedov a alchýmie s Madame Danglars.
  • Flamel ako majiteľ Knihy Abraháma Žida je spomenutý v románe The Devil Rides Out Dennisa Wheatleya.
  • Nicolas Flamel je spomenutý v románe Victora Huga Notre-Dame de Paris (Chrám Matky božej v Paríži) ako vedecká inšpirácia postavy Clauda Frolla. Frollo je posadnutý Flamelovou prácou na Kameni filozofov.
  • Vo falzifikáte, tzv. Dossiers Secrets d’Henri Lobineau z Francúzskej národnej knižnice, pochádzajúceho z konca 60. rokov 20. storočia, je menovaný ako ôsmy veľmajster Sionského priorstva (1398 – 1418). Táto zámerná mystifikácia sa následne dostala do pseudohistorickej knihy Svätá krv a Svätý Grál, a do postmoderných románov Umberta Eca Foucaultove kyvadlo a Dana Browna Da Vinci Code (Da Vinciho kód). Veľa mien „veľmajstrov“ vo falzifikáte bolo vybraných práve kvôli spojitosti s alchýmiou.
  • Flamelov život je námetom rovnomennej postavy prvej knižky série Harry Potter Joanne RowlingovejHarry Potter and the Philosopher’s Stone (Harry Potter a kameň mudrcov). V príbehu je jeho postava kľúčová, ale nikdy priamo v deji nevystupuje. Bol priateľom Albusa Dumbledora a žil niekoľko sto rokov (spomína sa 665), až kým nebol zničený kameň mudrcov počas udalostí, ktoré popisuje dej knihy.[8]
  • Nicolas a Perenella Flamelovci sú dôležitými postavami v jednom z príbehov série Indiana Jones Maxa McCoyaIndiana Jones a kameň mudrcov. V príbehu postarší manželský pár „Nicolas a Perenella“ zachráni Indyho.
  • Flamel so ženou sú ústrednými postavami aj série románov Michaela Scotta The Alchemyst: The Secrets of the Immortal Nicholas Flamel (Alchymista: Tajomstvo nesmrteľného Nicolasa Flamela). V príbehu sa tiež objavuje Kniha Abraháma Žida pod menom Kodex.
  • Je motívom básne Nicolas Flamel Michaela Robertsa, ktorá sa nachádza v zbierke These Our Matins z roku 1930.
  • Koncept albumu Grand Materia z roku 2005 švédskej metalovej skupiny Morgana Lefay je o Nicolasovi Flamelovi, jeho živote a o tom, ako sa mu podarilo vyrobiť Kameň filozofov.
  • Flamel sa raz spomína v animovanom filme Fullmetal Alchemist, keď Edward Elric skúmal alchymistické procesy v Centrále. Symbol na plášti Elrica sa nazýva „flamel“.
  • V románe Burning Road (Horiaca cesta) Ann Bensonovej sa objavuje postava Nicolasa Flamela spolu s Knihou Abraháma Žida, ktorá má v deji významnú rolu.

Bibliografia v češtine[upraviť | upraviť zdroj]

  • Flamel, Nicolas (1990), Vysvětlení hieroglyfických obrazů, Praha: Trigon 
  • Flamel, Nicolas (2000), „Vysvětlení hieroglyfických obrazů“, in Bor, D. Ž., Knižnice Logosu I.: Záhadný alchymista Abraham Eleazar Žid a jemu připisované texty a obrazy, Praha: Trigon, ISBN 8086159299 

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Kopistvo bolo pisárske remeslo, ktoré zaniklo príchodom kníhtlače. Kopisti mali svoje vlastné cechy.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Bor, D. Ž. (1995), Napříč říší Královského umění, Praha: Trigon, ISBN 8085320517 
  • Dixon, Laurinda, ed. (1994), Nicolas Flamel, his Exposition of the Hieroglyphicall Figures (1624), New York: Garland 
  • Gebelein, Helmut (1998), Alchymie, magie hmoty, Praha: Volvox globator, ISBN 8072072102 
  • Harkness, Deborah (1998), „Rewiev on Nicolas Flamel, His Exposition of the Hieroglyphicall Figures (1624)“, Isis 89 (1): 132–133 
  • History Channel (2006-11-15), Decoding the Past: The Real Sorcerer's Stone 
  • Marshall, Peter (2001), The Philosopher's Stone: A Quest for the Secrets of Alchemy, Pan, ISBN 0330489100 
  • Cobb, Cathy; Goldwhite, Harold (2002), Creations of Fire, Cambridge, Mass.: Perseus Publications, ISBN 073820594X 
  • Scott, Michael (2007), The Alchemyst: The Secrets of The Immortal Nicholas Flamel, New York: Listening Library, ISBN 9780739350324 
  • Wilkins, Nigel E. (1993), Nicolas Flamel: Des livres et de l’or, Paris: Diffusion PUF, ISBN 9782902702770 

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Nicolas Flamel na anglickej Wikipédii.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]