Nikolaj Alexandrovič Berďajev

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Nikolaj Alexandrovič Berďajev
ruský filozof
ruský filozof
Narodenie18. marec 1874
Kyjev, Ukrajina
Úmrtie24. jún 1948 (74 rokov)
Clamart, Francúzsko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Nikolaj Alexandrovič Berďajev

Nikolaj Alexandrovič Berďajev (* 18. marec 1874, Kyjev, Ukrajina – † 24. marec 1948, Clamart, Francúzsko) bol ruský filozof, personálny existencionalista, náboženský neoromantik, predstaviteľ bohohľadačstva.

Berďajevov záujem sa v prvom období sústreďoval na etickú problematiku, v druhom období na nábožensko-mystickú, v treťom na historiozofickú a v štvrtom na personalistickú problematiku.

Mystiku interpretuje ako prostriedok vnútorného oslobodzovania sa človeka. Marxizmus podľa Berďajeva zacláňa človeka triedou, a preto nie je schopný riešiť problém aktivity a slobody osobnosti. Berďajevovo filozofické myslenie vyúsťuje do tematizácie tvorivosti ako základu osobnosti. Tvorivosť má podľa neho dialektickú povahu bohočlovečenstva, čiže rodenia sa Boha v človeku a človeka v Bohu.

S Berďajevovým dielom (najmä s kľúčovým spisom 'Zmysel dejín, 1923) sa spája tendencia kresťanskej renesancie: spájanie myšlienky humanizmu a renesancie s tým, čo ľudstvu prinieslo krestanstvo. Strojová civilizácia Západu je podla Berďajeva slepou uličkou vývoja ľudstva a vedie do priepasti. Preto sa ľudstvo musí vrátiť ku koncepciám, ktoré ho môžu vyviesť z bludného kruhu, ktorý ináč smeruje k sebazničeniu. Zvláštnu úlohu bude mať v tomto návrate Rusko (ruský mesianizmus - viera v osloboditelskú úlohu Ruska, ktoré spasí svet). Rusko prostredníctvom svojej literatúry (L. N. Tolstoj, F. M. Dostojevskij) už dávno vyzývalo k náboženskému pretvoreniu ľudstva.

Berďajevova filozofia dejín[upraviť | upraviť zdroj]

Berďajevova filozofia dejín predstavuje dejinno-filozofickú konštrukciu, ktorá umožňuje formou pojmového básnenia a vytvárania nových mýtov vyjadriť dejinnú orientáciu emocionálneho rozpätia základných nálad určitých sociálnych vrstiev; iba vo výnimočnom prípade dokáže reálne orientovať konkrétne spoločenskovedné disciplíny, resp. prakticko-duchovnú činnosť. Jej expresívna hodnota je niekoľkonásobne väčšia než jej kognitívna hodnota.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Pramene a zmysel ruského komunizmu - Kalligram, Bratislava 2004

Ríša Ducha a ríša cisárova - Kalligram, Bratislava 2003

Sebapoznanie (Pokus o filozofickú autobiografiu) - Agora, Bratislava 2005

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.