Nikolaj Gavrilovič Černyševskij

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Nikolaj Gavrilovič Černyševskij
ruský filozof
ruský filozof
Narodenie24. júl 1828
Saratov, Rusko
Úmrtie29. október 1889 (61 rokov)
Saratov, Rusko
PodpisNikolaj Gavrilovič Černyševskij, podpis (z wikidata)
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Nikolaj Gavrilovič Černyševskij

Nikolaj Gavrilovič Černyševskij (rus. Николай Гаврилович Чернышевский; * 24. júl 1828, Saratov, Rusko – † 29. október 1889, tamže) bol ruský filozof, zástanca utopického socializmu. Filozofiu pokladal za teóriu riešenia najvšeobecnejších otázok vedy.

V etike zastával ideál oslobodenia človeka z ľudu a rozumný egoizmus.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Bol synom duchovného Gavrila Ivanoviča, pod jeho vedením získal základné vzdelanie. Navštevoval potom saratovský seminár, kde získal znalosti jazykov, dejín, zemepisu, teórie literatúry i ruskej gramatiky, z časti vďaka vlastnej usilovnosti. Aj napriek tomu, že školu nedokončil, odišiel v roku 1846 študovať do Petrohradu, kde sa na filozofickej fakulte univerzity venoval najmä štúdiu slovesnosti. Naviazal tu styky s revolučnými demokratmi a už vtedy sa začal zaujímať o politiku v miere pre Rusko neobvyklej. Jeho kritici upozorňujú, že lepšej kvalifikácie ako pre literatúru získal v dobe štúdia Černyševskij ako politický ekonóm, keďže s veľkým záujmom hltal diela utopických socialistov Saint-Simona a Fouriera, zatiaľ čo materializmu sa priučil u Ludwiga Feuerbacha a ďalších klasikov nemeckej filozofie.

Po skončení petrohradských štúdií sa v roku 1851 vrátil ako učiteľ do Saratova a o dva roky neskôr stretol svoju budúcu manželku. Roku 1854 sa usadil v Petrohrade, kde sa vďaka známostiam stal učiteľom na 2. vojenskej kadetke. Vydržal tam však len rok, ako učiteľ bol totiž nadšený a presvedčivý, ale na budúcich vojakov nemiestne mäkký. Študenti nič nerobili a nič nevedeli, nakoľko nikdy neodolal ich naliehaniu, aby niečo rozprával. Po roku ho vyhodili a Černyševskij sa musel chtiac nechtiac venovať literatúre. Začal najprv neveľkými článkami pre rôzne petrohradské časopisy, recenziami a tiež prekladmi z angličtiny, ale už v roku 1854 prešiel do časopisu Sovremennik. Tu sa hneď vypracoval a vedľa básnika Nekrasova a kritika Dobroľubova bol jednou z hlavných osobností tohto kritického žurnálu. V máji 1855 ešte obhájil dizertačnú prácu na tému Estetický vzťah umenia ku skutočnosti, v nej sa celkom jasne postavil v tejto oblasti na stanovisko materializmu. Fakulta však jeho tézy prijala a keby sa proti nemu nepostavil minister kultúry a vyučovania, dostal by Černyševskij i vedeckú hodnosť. Takto si pripojil k necnostiam režimu ďalšiu položku a dôvod bojovať proti nemu.

Pre svoju revolučnú činnosť bol v roku 1862 uväznený v Petropavlovskej pevnosti, kde však ďalej vytrvalo písal. Vytvoril tu aj svoje najslávnejšie dielo, román Čo robiť, podľa základnej osnovy vlastne iba príbeh milostného trojuholníku. Autor bol vyšetrovaný pre svoju protištátnu činnosť, ale cenzúra pustila jeho dielo do tlače. Neskôr však mali cenzori dôvod ľutovať, pretože román aj napriek spochybňovaniu jeho literárnej kvality získal v Rusku nesmierny vplyv prirovnávaný až k vplyvu Marxovych diel. V roku 1864 bol poslaný do vyhnanstva na východnú Sibír, kde pokračoval v literárnej činnosti. V roku 1883 ho premiestnili do Astrachánu a o šesť rokov neskôr sa mohol vrátiť do Saratova, kde skoro na to zomiera.

V sovietskej ére bol Černyševskij ako revolučný demokrat, nepriateľ cárizmu, ateista a materialista vysoko cenený. Lenin si názov jeho kľúčového románu vypožičal na pomenovanie svojho pamfletu z prelomu rokov 1901/02. Socialistický realizmus nadviazal na estetické názory Černyševského, ktorý trochu upäto odmietol estetickú funkciu umenia a zdôraznil jeho povinnosť realisticky zachytávať skutočnosť tak, aby bol zachovaný jej obraz, keby sa s realitou niečo stalo. Možno až príliš deziluzívne vykreslil obraz "pána, čo páchne po plošticiach" spisovateľ Vladimir Nabokov v románe Dar (1937). Černyševskij je tu tragikomickou figúrkou bez talentu a umeleckého cítenia. Možno tak vystihol aspoň jedno – chuťou páchať dobro Černyševskij páchal zlo, zasial vietor, ktorého ničivý orkán žali potom nasledujúce generácie.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  • rozhlas.cz - zdroj, z ktorého čerpal tento článok