Nitrianska župa (Česko-Slovensko, 1923 – 1928)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Župa XVI.
(Nitrianska župa)
župa
Oficiálny názov: Župa XVI.
Zaužívané pomenovanie: Nitrianska župa
Štát Česko-Slovensko Česko-Slovensko
Sídlo župy Nitra
Najvyšší bod Vtáčnik
 - výška 1 346 m n. m.
Najnižší bod koryto Dunaja
 - výška 105 m n. m.
Číslo župy XVI
Rozloha 5 876 km² (587 600 ha)
Obyvateľstvo 444 997 (1921)
Hustota 75,7 obyv./km²
Vznik 1. januára 1923[1]
Zánik 1. júla 1928[2]
Župan Janko Jesenský
Počet okresov 9 (1923)
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Nitrianska župa, úradný názov Župa XVI. (neoficiálne pomenovanie Nitrianska veľžupa), bola jednotka územnej správy a samosprávy, zavedená v prvorepublikovom Česko-Slovensku v rámci nového župného zriadenia. Existovala v rokoch 1923 – 1928, mala rozlohu 5 876 km² a jej správnym centrom bola Nitra.

Vznik a zánik župy[upraviť | upraviť zdroj]

Po zániku Uhorska v roku 1918 bol pôvodný uhorský systém žúp prevedený v takmer nezmenenom územnom rozsahu do správneho systému Česko-Slovenskej republiky. Toto provizórne postuhorské usporiadanie trvalo len do roku 1922. V roku 1920 bol prijatý zákon č. 126/1920 Sb. o zriadení župných a okresných úradov v republike Československej, ktorým malo byť celé územie Česko-Slovenska (okrem Prahy a Podkarpatskej Rusi) rozdelené na 21 žúp. Jednou z nich bola aj Nitrianska župa, ako jedna zo šiestich žúp, zriadených na území Slovenska. V porovnaní s historickými (uhorskými) župami bol ich rozsah väčší a preto sa im na Slovensku hovorilo veľžupy. Nitrianska župa mala poradové číslo XVI. Zákon stanovil vznik župného úradu na čele so županom, ktorý bol vládou menovaným štátnym úradníkom, a župného zastupiteľstva čoby samosprávneho orgánu. Pri župnom zastupiteľstve mal byť zriadený župný výbor, župná finančná komisia a ďalšie komisie. Košická župa mala byť súčasťou nadregionálneho župného zväzu v rámci celého Slovenska.[3][4]

Titulná strana Úradných novín Župy nitrianskej z augusta 1923.

Župné zriadenie čelilo od počiatku silnej kritike a bolo do praxe uvedené až v roku 1923, no iba na Slovensku. Dňa 30. septembra 1923 sa tu konali voľby do župných zastupiteľstiev.[5] Županom Nitrianskej župy bol vymenovaný Janko Jesenský.[6]

Dňa 14. júla 1927 bol prijatý zákon č. 125/1927 o organizácii politickej správy, rušiaci župy a zavádzajúci krajinské zriadenie, účinný od 1. júla 1928.[2] Nitrianska župa sa stala súčasťou krajiny Slovenskej.[3][7] Na rozdiel od českých zemí, kde hranice žúp boli zachované aspoň ako vymedzenie volebných krajov pre voľby do Poslaneckej snemovne Národného zhromaždenia republiky Česko-Slovenskej, boli župy na Slovensku ako správne jednotky úplne eliminované.[8][9]

Územné vymedzenie župy[upraviť | upraviť zdroj]

Nitrianska župa sa rozkladala na území západného Slovenska a patrilo do nej prakticky celé Ponitrie a prihraničné oblasti s Maďarskom na juhu.[10]

Okresy[upraviť | upraviť zdroj]

Pri vzniku mala Nitrianska župa týchto 9 okresov:

  • Prievidza,
  • Bánovce nad Bebravou,
  • Topoľčany,
  • Nitra,
  • Zlaté Moravce,
  • Vráble,
  • Nové Zámky,
  • Hurbanovo (dobový názov Stará Ďala),
  • Štúrovo (dobový názov Parkan).[10]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Nariadenie vlády č. 310/1922 Sb. ktorým sa zavádza župné sriadenie v niektorých častiach uzemia republiky Československej, § 1, [cit. 2020-04-18]. Dostupné online. (po česky)
  2. ↑ a b Zákon č. 125/1927 Sb. o organisaci politické správy, [cit. 2020-04-17]. Dostupné online. (po česky)
  3. ↑ a b ČERNÁ, Vladimíra. Přijetí a realizace župního zákona z roku 1920. [s.l.] : Masarykova univerzita, Právnická fakulta – Katedra dějin státu a práva, 2006. Dostupné online.
  4. ↑ Šprocha, Branislav - Tišliar, Pavol: Údaje o prirodzenej meně obyvateľstva Slovenska... [online]. infostat.sk, [cit. 2012-10-16]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  5. ↑ Volby na Slovensku. Národní listy, október 1923, roč. 63., čís. 270, s. 1. Dostupné online.
  6. ↑ KLÍMA, Stanislav. Osvobozené Slovensko. Praha : Nakladatelství Jan Otto, 1926. Dostupné online. S. 107.
  7. ↑ Československé dějiny v datech. Praha : Svoboda, 1987. ISBN 80-7239-178-X. S. 400-401.
  8. ↑ Vládní návrh, kterým se mění článek I. zákona ze dne 29. února 1920, č. 123 Sb. z. a n. (řád volební do poslanecké sněmovny), dále § 9 zákona ze dne 29. února 1920, č. 124 Sb. z. a n. (zákon o složení a pravomoci senátu), a příloha A k § 2 zákona ze dne 29. února 1920, č. 126 Sb. z. a n. (zákon o zřízení župních a okresních úřadů). [online]. psp.cz, [cit. 2012-10-16]. Dostupné online.
  9. ↑ Návrh poslance I. Hrušovského a druhů na změnu zákona ze dne 29. února 1920, čís. 123 Sb. z. a n. (řád volení do poslanecké sněmovny) ve znění novely z 15. října 1925, čís. 205 Sb. z. a n. [online]. psp.cz, [cit. 2012-10-16]. Dostupné online.
  10. ↑ a b Šprocha, Branislav - Tišliar, Pavol: Údaje o prirodzenej mene obyvateľstva Slovenska publikované v Pohyboch obyvateľstva Československa v rokoch 1919 – 1937 [online]. Bratislava: infostat.sk, 2009, [cit. 2021-05-07]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]


Súradnice: 48°18′32″S 18°04′41″V / 48,308774°S 18,078003°V / 48.308774; 18.078003

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Nitrianska_župa_(Česko-Slovensko,_1923_–_1928)&oldid=7655419“