Nitriansky diadém

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Nitriansky diadém predstavoval atribút moci nitrianskeho kniežaťa, rovnako ako bola Uhorská koruna symbolom zvrchovanosti uhorského kráľa nad krajinou.[1]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Pokonanie kráľa Kolomana a kniežaťa Álmoša pri konsekrácii kláštora v Dömös, Viedenská obrázková kronika

Nitriansko bolo štátnym útvarom rozprestierajúcim sa na území dnešného Slovenska, ktoré v priebehu svojej existencie figurovalo niekedy ako suverénne kniežatstvo a v istom období ako pohraničné vojvodstvo v rámci Uhorska. V rannom období Uhorského kráľovstva predstavovalo časť krajiny, ktorou sa hlavná panovnícka vetva Arpádovcov snažila uspokojiť panovnícke nároky bočnej vetvy na vládu v Uhorsku. Na nitriansky trón neskôr zasadali nástupníci na korunováciu za uhorských kráľov. Panovníci Nitrianska sa museli odlíšiť od korunovaných kráľov Uhorska a rovnako tak potrebovali symbol svojej suverenity, ktorým sa stal práve kniežací diadém. Nitriansky diadém pochádza z 11.storočia, pričom nebol vyhotovený na území Nitrianska, či Uhorska, no bol vytvorený v zlatníckej dielni v Byzantskej ríši. Bol nájdený v blízkosti sídla kniežaťa v Ivanke pri Nitre.[2] Týmto diadémom boli korunované nitrianske kniežatá a vojvodovia od 11. storočia. V historických spisoch môžeme dohľadať aj zmienku v Bratislavských análoch o jeho použití pri korunovácií nitrianskeho vojvodu Álmoša z roku 1098, kde sa píše, že kráľovi Kolomanovi bola na hlavu položená koruna, zatiaľ čo vojvoda Álmoš bol korunovaný diadémom;[1]

Colomannus rex coronatur et frater eius Almus diadema induitur.
Annales Posonienes k roku 1098

Znak zvrchovanosti[upraviť | upraviť zdroj]

V polovici 11. storočia si Nitrianske kniežatstvo počínalo zvrchovane a panovníka Bela I. možno označiť za nespochybniteľného suveréna. Jeho krajina mala presne stanovené hranice, samostatnú armádu, viedla vlastnú zahraničnú politiku, ktorá bola v istom čase zameraná dokonca proti Uhorsku a kráľovi Ondrejovi I., ktorý bol Belovým vlastným bratom. Knieža nechal dokonca raziť vlastné nitrianske mince, ktoré mali veľký význam z pohľadu heraldiky a navyše mali vyššiu hodnotu ako tie uhorské. Napriek tomu, že sa jedná o predheraldické obdobie, nechal knieža na nitrianskych karolínskych minciach upraviť razbu tak, aby z dvoch nad sebou nachádzajúcich sa krížov vznikol dvojkríž, podobný aký bol neskôr vyobrazený na nitrianskej zástave, či v kráľovskom erbe. Dvojkríž bol rovnako vyobrazený aj na diadéme. Vychádzajúc zo zhody v mieste nálezu, doby vzniku a zo symbolu na diadéme aj minciach, možno usudzovať, že dvojkríž už v tejto dobe plnil politickú a reprezentačnú symboliku.[1]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c Ladislav Vrtel. Osem storočí slovenskej heraldiky. 3.. vyd. Martin : Vydavateľstvo Matice slovenskej, s. r. o., 2017. 303 s. ISBN 978-80-8115-247-4. S. 32-33.
  2. 11. až 12. storočie [online]. herldica.sk, 2007, [cit. 2007-04-03]. Dostupné online.