Nitriansky diadém

Nitriansky diadém predstavoval atribút moci nitrianskeho kniežaťa, rovnako ako bola Uhorská koruna symbolom zvrchovanosti uhorského kráľa nad krajinou.

Dejiny

Pokonanie kráľa Kolomana a kniežaťa Álmoša pri konsekrácii kláštora v Dömös, Viedenská obrázková kronika

Nitriansko bolo štátnym útvarom rozprestierajúcim sa na území dnešného Slovenska, ktoré v priebehu svojej existencie figurovalo niekedy ako suverénne kniežatstvo a v istom období ako pohraničné vojvodstvo v rámci Uhorska. V rannom období Uhorského kráľovstva predstavovalo časť krajiny, ktorou sa hlavná panovnícka vetva Arpádovcov snažila uspokojiť panovnícke nároky bočnej vetvy na vládu v Uhorsku. Na nitriansky trón neskôr zasadali nástupníci na korunováciu za uhorských kráľov. Panovníci Nitrianska sa museli odlíšiť od korunovaných kráľov Uhorska a rovnako tak potrebovali symbol svojej suverenity, ktorým sa stal práve kniežací diadém. Nitriansky diadém pochádza z 11.storočia, pričom nebol vyhotovený na území Nitrianska, či Uhorska, no bol vytvorený v zlatníckej dielni v Byzantskej ríši. Bol nájdený v blízkosti sídla kniežaťa v Ivanke pri Nitre. Týmto diadémom boli korunované nitrianske kniežatá a vojvodovia od 11. storočia. V historických spisoch môžeme dohľadať aj zmienku v Bratislavských análoch o jeho použití pri korunovácií nitrianskeho vojvodu Álmoša z roku 1098, kde sa píše, že kráľovi Kolomanovi bola na hlavu položená koruna, zatiaľ čo vojvoda Álmoš bol korunovaný diadémom;

„	Colomannus rex coronatur et frater eius Almus diadema induitur.	“
– Annales Posonienes k roku 1098

Znak zvrchovanosti

V polovici 11. storočia si Nitrianske kniežatstvo počínalo zvrchovane a panovníka Bela I. možno označiť za nespochybniteľného suveréna. Jeho krajina mala presne stanovené hranice, samostatnú armádu, viedla vlastnú zahraničnú politiku, ktorá bola v istom čase zameraná dokonca proti Uhorsku a kráľovi Ondrejovi I., ktorý bol Belovým vlastným bratom. Knieža nechal dokonca raziť vlastné nitrianske mince, ktoré mali veľký význam z pohľadu heraldiky a navyše mali vyššiu hodnotu ako tie uhorské. Napriek tomu, že sa jedná o predheraldické obdobie, nechal knieža na nitrianskych karolínskych minciach upraviť razbu tak, aby z dvoch nad sebou nachádzajúcich sa krížov vznikol dvojkríž, podobný aký bol neskôr vyobrazený na nitrianskej zástave, či v kráľovskom erbe. Dvojkríž bol rovnako vyobrazený aj na diadéme. Vychádzajúc zo zhody v mieste nálezu, doby vzniku a zo symbolu na diadéme aj minciach, možno usudzovať, že dvojkríž už v tejto dobe plnil politickú a reprezentačnú symboliku.

Pozri aj

• Nitrianske kniežatstvo
• Uhorská koruna (klenot)
• Vlajka Slovenska