Niuserreho slnečný chrám
Súradnice: 29°54′14.57″S 31°11′38.58″V / 29,9040472°S 31,1940500°V
Niuserreho slnečný chrám je jeden zo šiestich doložených staroegyptských slnečných chrámov v okolí dnešného Abú Síru, v lokalite pri dedine Abú Guráb (arab. أبو غراب) v Egypte. Dnes je známy okrem neho ešte Veserkafov slnečný chrám. Slnečné chrámy boli kultom a funkčne späté so zádušnými chrámami pyramídových komplexov.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Chrám dal postaviť faraón 5. dynastie Niuserre (okolo 2416–2388 pred Kr.), syn faraóna Neferirkareho a mladší brat faraóna Raneferefa. Rovnako ako Veserkafov najskôr bol z nepálených tehál a v ďalšej stavebnej etape bol prebudovaný na kamenný. Niesol názov „Reovo potešenie“ (staroeg. sšp-jb-rˁ Sešepibre).
Chrámový komplex má veľmi podobnú skladbu objektov ako typický pyramídový komplex z rovnakého obdobia, čo dokazuje, že slnečný chrám bol podobne ako pyramídový komplex pokladaný za bránu do sveta bohov. Skladá sa z horného chrámu s ústredným objektom, vzostupnej cesty a zádušného chrámu. Horný chrám je múrom uzatvorený areál, jeho hlavná os je orientovaná približne východozápadným smerom. V ohradenom priestore sa týčil z vápencových kvádrov murovaný 36-metrový obelisk, symbol boha Rea s podstavou 20-metrového zrezaného ihlanu. Ústredný priestor tvorilo otvorené nádvorie a hneď pred obeliskom takmer v osovom strede komplexu sa nachádzal oltár z bieleho alabastru. Ten má vo svojom strede kruh s priemerom 1,8 metra, obklopený dookola štyrmi pozdĺžnymi časťami v tvare hieroglyfického znaku obety hetep. Súčasťou vnútorného priestoru chrámu bol vápencom dláždený otvorený priestor pri severnom okraji, ktorý sa obyčajne zvykol interpretovať ako jatky pre obetované zvieratá. Medzi jatkami a múrom boli zásobné komory. Zachovalo sa aj deväť väčších alabastrových nádrží s priemerom 1,18 metra, ktoré pravdepodobne slúžili na zachytávanie tekutín pri obetovaní. V zakrytých priestoroch chrámu boli cenné reliéfy, napr. jedna z najstarších zachovaných scén slávnosti Sed,[2] alebo známa Sieň ročných období, na ktorej reliéfoch sa nachádza výnimočná výzdoba obsahujúca motívy egyptskej prírody a cenné zobrazenia fauny a flóry podľa ročných období.[3] V areáli sa zachoval aj hlinený 30-metrov dlhý model kultovej lode.
Vzostupná cesta stúpa z údolia na úroveň terasy, na ktorej je postavený horný chrám. Z údolnej strany bola terasa podporená sériou múrov, zakrytých vápencovým obkladom, ktoré spevňovali svah terasy. Údolný chrám bol skúmaný len sčasti. Má jeden hlavný a dva bočné portiky s palmovými stĺpmi, ktorých chodby sa v strede chrámu stretávajú a ústia do prechodu k vstupu na vzostupnú cestu.
V rokoch 1898–1901 chrám skúmali Schaeffer, Borchardt a von Bissing. Fragmenty z chrámovej reliéfnej výzdoby boli rozptýlené po múzeách hlavne v Nemecku. Veľa z nich bolo zničených počas druhej svetovej vojny.[4]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ V názve bol namiesto znaku pre obelisk znak pre slnečný chrám (lichobežník a nad nim časť obelisku) (Baines a Málek 1980, s. 152)
- ↑ Lehner 1997, s. 152
- ↑ Baines a Málek 2000, s. 154
- ↑ Baines a Málek 2000, s. 155
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- Baines, John; Málek, Jaromír (2000), Cultural Atlas of Ancient Egypt, New York, NY: Facts on File Publications, ISBN 9780871963345
- Lehner, Mark (1997), The Complete Pyramids, London: Thames & Hudson (vyd. 2008), ISBN 9780500285473
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Niuserreho slnečný chrám
|
Tento článok týkajúci sa architektúry je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |