Noëlle-Catherine Verlée

	Noëlle-Catherine Verlée
	francúzska saloniérka a šľachtičná
Narodenie	21. november 1761; Tarangambádí, India
Úmrtie	10. december 1834 (73 rokov); Paríž, Francúzsko
Odkazy
Commons	Noëlle-Catherine Verlée
	Biografický portál

Noëlle-Catherine Verlée, princezná de Talleyrand-Périgord, nazývaná Madame Grand, (* 21. november 1761, Tarangambádí, India – † 10. december 1834, Paríž, Francúzsko) bola francúzska saloniérka a šľachtičná.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Pochádzala z bretónskej rodiny. Bola druhou dcérou Jean-Pierra Verlée, narodeného 1724 vo Vannes, fregatného poručíka a kapitána prístavu Chandernagor a matky Laurence Alleigne.

V júli 1777 sa v Chandernagore (Francúzska India) vydala za Georges-Françoisa Granda, narodeného v Ženeve v rodine francúzskych hugenotov, naturalizovaného Angličana kvôli vstupu do Anglickej indickej kompánie. Pár sa usídlil v Kalkate, ale kvôli nevere Catherine s írskym dôstojníkom Sirom Philipom Francisom sa rozviedli a Madam Grand odplávala loďou do Francúzska. Vylodila sa 7. decembra 1780.

Po pobyte v Londýne, počas ktorého mala vzťah s dvoma anglickými boháčmi, ktorí jej venovali rentu, usadila sa v Paríži v roku 1782. Rýchlo sa stala postavou v literárnych salónoch. Živila sa ako kurtizána. Élisabeth Vigée Le Brun, slávna portrétistka kráľovskej rodiny a favorizovaná maliarka Márie-Antoinetty, ju portrétovala^[1] a jej olejomaľba bola vystavená v maliarskom salóne v Paríži v roku 1783. Bola priateľkou viacerých bankárov a úradníkov, napríklad Vadeca de Lessart, generálneho kontrolóra financií v roku 1790.

Manželstvo s Talleyrandom[upraviť | upraviť zdroj]

10. septembra 1802 sa vydala za Talleyranda, s ktorým žila predtým tri roky. V roku 1802 bol práve ministrom zahraničných vecí počas éry Konzulátu.

Manželstvo sa slávilo v ulici de Verneuil v Paríži, v hospici des Incurables. Svedkom bol Pierre-Louis gróf Roederer (1754 – 1835). Týmto sobášom sa madame Grand stala princeznou, keď Napoleon I. menoval Talleyranda princom de Benevento. Krátko po sobáši sa manželia oddelili a Catherina odcestovala do Londýna, čo bol koniec ich vzťahu.

Talleyrand bol vždy považovaný za biskupa katolíckej cirkvi (prísahu zložil 14. januára 1789) a preto sa nemohol ženiť. Treba podotknúť, že Talleyrand sa zriekol svojej viery počas Francúzskej revolúcie.

Ďalší osud[upraviť | upraviť zdroj]

Noëlle-Catherine Verlée, princezná de Talleyrand, bola postavou, ktorú v cisárskom Paríži ohovárali zlé jazyky ako najhlúpejšiu v meste a stala sa slávnou svojimi viacerými výrokmi, ktoré zabávali Napoleona I. Jeden z nich: Je suis d'Inde – "Som z Indie" – fonetický tvar sa dal zameniť za „Som morka“. Tento postoj voči nej sa dal pochopiť ako snaha uškodiť Talleyrandovi, pretože počas svojho pobytu na rue de Lille si Madame Grand držala salón, v ktorom prijímala anglických literátov a spisovateľov. Prichádzali k nej akademici čítať svoje tragédie. Toto všetko nasvedčovalo, že nie je taká hlúpa.

Skonala vo svojom bydlisku na ulici de Lille 10. decembra 1834 v Paríži vo veku 73 rokov. Tesne pred jej skonom sa odohral zaujímavý incident s kazetou, ktorú odovzdala Catherine na smrteľnej posteli parížskemu arcibiskupovi, aby ju odovzdal komtese d´Eslignac. Táto vraj neskôr obdržala od Talleyranda 200 tisíc frankov ako cenu za kazetu. Catherine má do dnešných dní hrob na cintoríne v Montparnasse.^[2]

Čo sa týka jej Charlotte, nemanželskej dcéry s Talleyrandom, bola úradne zverená do výchovy Talleyranda 6. októbra 1807. Charlottu vydali za Alexandre-Daniel, baróna de Talleyrand (1776 – 1839), bratanca Charlottinho úradného otca. Barón de Talleyrand bol štátnym úradníkom a diplomatom v Kodani a Florencii. Matka piatich detí, z ktorých dve zomreli v útlom veku, Charlotte, barónka de Talleyrand-Périgord zomrela vo Florencii 22. januára 1873.