Nordic Mobile Telephone

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Nordic Mobile Telephone skrátene NMT je analógový štandard pre mobilné telefóny. Často býva označovaný ako sieť prvej generácie, tzv. 1G. Na Slovensku bola pre NMT vyčlenená frekvencia 450 MHz. V niektorých krajinách Európy je pre NMT vyčlenená frekvencia 900MHz. V súčasnosti už zaniká (na Slovensku už prevádzkovaná nie je) a je vytláčaný novým štandardom GSM, ktorý na rozdiel od NMT sprostredkuje šírenie elektromagnetických vĺn kódovane. Pri NMT bol problém s odpočúvaním telefonátov.

Úvod[upraviť | upraviť zdroj]

NMT (Nordisk MobilTelefoni alebo Nordiska MobilTelefoni- gruppen, škandinávsky mobilný telefón v angličtine) je prvý plnoautomatický celulárny telefónny systém. Špecifikácia systému bola vytvorená Škandinávskými telekomunikačnými operátormi (PTTs) v 70. rokoch 20. storočia, a spustený do prevádzky v roku 1981 ako odozvu na rastúce preťaženie a veľké požiadavky manuálnej siete mobilného telefónu: ARP (150 MHz) vo Fínsku a MTD (450 MHz) vo Švédsku, Nórsku aj Dánsku. Osten Mäkitalo je považovaný za otca tohoto systému, aj mobilného telefónu.

NMT je založený na analógovej technológii a existujú dve varianty: NMT 450 a NMT 900. Čísla indikujú použité kmitočtové pásmá. NMT 900 bolo uvedené v roku 1986, pretože umožňuje vytvoriť viac kanálov než predošlá NMT 450 sieť.

Technické princípy[upraviť | upraviť zdroj]

Technické princípy NMT boli hotové v roku 1973 a špecifikácie pre základné stanice boli hotové v roku 1977. Špecifikácie NMT boli bezplatné a otvorené, čo umožňilo množstvu spoločností vytvoriť NMT hardvér a tlačilo jeho ceny nadol. Úspechy NMT znamenali veľa pre Nokiu (vtedy Mobira) a Ericsson. Prvé NMT telefóny boli typické prenosné telefóny: dali sa presúvať, ale boli určené pre automobilové použitie. Novšie modely (ako napríklad Benefon) boli veľké okolo 100 mm a vážili iba asi 100 gramov.

Sieť bola spustená vo Švédsku a Nórsku v roku 1981, a v Dánsku a Fínsku v roku 1982. Island sa pripojil v roku 1986. Avšak, kuriózne pre mobilný telefónny štandard, ktorý obsahuje slovo "Škandinávsky" je, že prvá rádiokomunikačná služba tohto štandardu bola spustená v Saudskej Arábii prvého septembra 1981 pre 1200 užívateľov, jeden mesiac pred Švédskom. Do roku 1985 sieť vzrástla na 110 000 zákazníkov v Škandinávii, 63 300 v Nórsku samotnom, čo z neho robilo najväčšiu mobilnú telefónnu sieť na svete v tej dobe.

Použitie[upraviť | upraviť zdroj]

NMT sieť bola použitá hlavne v škandinávskych krajinách, Švajčiarsku, Holandsku, Maďarsku, Slovensku, Slovinsku, Srbsku, Chorvátsku, Bosnu, Baltských krajinách a Rusku, ale taktiež na Strednom východe a v Ázii. Zavedenie digitálnych mobilných sietí, ako napríklad GSM, zmenšili popularitu NMT a niektoré zo škandinávskych telefónnych spoločností pozastavili ich NMT siete (napr. sieť Sonera NMT vo Fínsku bola pozastavená 31. decembra 2002). NMT sieť (450 MHz) avšak má jednu veľkú výhodu pred GSM, a tou je rozsiahlosť; táto výhoda je cenená vo veľkých, ale riedko zaľudnených krajinách, ako napríklad Island. Na Islande GSM sieť dosahuje 98% miestnej populácie avšak iba malú časť jeho oblasti. NMT systém však dosahuje väčšiu časť krajiny a veľa okolitých vodstiev, a tak je sieť populárna pre cestovateľov v pohoriach a rybárov.

Bunka v NMT sieti má veľkosť od 2 do 30 km. S menšou veľkosťou bunky táto sieť môže obsluhovať viac volajúcich súbežne na rovnakom území; napríklad v meste rozsah môže byť menší pre lepšiu prevádzku, avšak vyžiada si montáž väčšieho množstva základňových staníc. NMT plne využíval duplexný prenos, umožňujúci súčasné prijímanie a vysielanie hlasu. Autotelefónne verzie NMT používali vysielaci výkon až do 15 watt (NMT - 450), alebo 6 watt (NMT - 900), mobilné telefóny až do 1 watt. NMT malo automatické prepínanie (vytáčanie) ako aj odovzdávanie hovoru vstavané do normy už zo začiatku, čo nebolo súčasťou väčšiny predošlých automobilových telefonických služieb, ako napríklad vo Fínsku. Navyše NMT štandard špecifikoval účtovanie, ako aj národný a medzinárodný roaming.

Výhody[upraviť | upraviť zdroj]

  • Pokrytie je možné z vysoko položených BTS
  • Vďaka lepšiemu ohybu je veľmi dobré šírenie signálu aj v horských oblastiach
  • Lepší dosah základných staníc ako pri GSM

Nevýhody[upraviť | upraviť zdroj]

Nevýhoda pôvodnej NMT špecifikácie je, že telefónny prenos nie je nijakým spôsobom šifrovaný. Takto ktokoľvek, kto chcel, mohol odpočúvať. Potrebné bolo len zadovážiť si skenovacie zariadenie a naladiť ho na korektný kmitočet. Následkom toho bolo, že niektore skenery mali NMT pásmo "vymazané", takže nebolo možné ich skenovať. To však nebolo veľmi účinné, pretože nie je ťažké získať skener, ktorý nemá tieto obmedzenia; je taktiež možné preprogramovať skener tak, že "vymazané" pásma môžu byť sprístupnené. Neskoršie verzie NMT špecifikácií mali definované voliteľné analógové šifrovanie, ktoré bolo založené na dvojpásmovom obrátení kmitočtu zvuku. Keď obe základňové stanice a mobilná stanica podporovali šifrovanie, mohli sa dohodnúť na použití v čase, keď sa zostavoval telefónny hovor. Taktiež ak dvaja užívatelia mali mobilné stanice (= mobilné telefóny) podporujúce šifrovanie, mohli mať spustené šifrovanie počas hovoru aj keď to základné stanice nepodporovali. V tomto prípade bol zvuk šifrovaný po celej ceste medzi dvomi mobilnými stanicami. Zatiaľ čo šifrovacia metóda vôbec nebola tak účinná ako šifrovanie v novších digitálnych telefónoch, ako napríklad GSM, zabránilo to príležitostnému odpočúvaniu skenermi. Šifrovanie je definované v NMT Doc 450 - 1: Popis systému (1999 - 03 - 23) a NMT Doc 450 - 3 a 900 - 3: Technická špecifikácia pre mobilnú stanicu (1995 - 10 - 04) prídavok 26 v.1.1: Mobilná stanica so šifrovaním reči - rozdelený spôsobom obrátenia (voliteľný) (1998 - 01 - 27).

Podpora a prenosová rýchlosť[upraviť | upraviť zdroj]

NMT tiež podporoval jednoduchý ale robustný integrovaný režim prenosu dát nazývaný DMS (služba údajov a správ) alebo NMT - text, ktorý používal signalizačný kanál siete na prenos dát. Použitím DMS bolo možné taktiež prenášať textové správa medzi dvoma NMT mobilnými telefónmi ešte pred zavedením službý SMS, ktorú zaviedol systém GSM, ale táto funkcia nikdy nebola komerčne k dispozícii s výnimkou českých, ruských a poľských NMT sietí. Ďalšia metóda prenosu dát bola nazývaná NMT Mobidigi s prenosovou rýchlosťou od 380 bitov za sekundu. To ale vyžadovalo externé zariadenie.

Prenosová rýchlost signalizačnej komunikácie v NMT sieti sa pohybovala medzi 600 a 1200 bitov za sekundu, použitím FFSK (Fast Frequency Shift Key) modulácie. Signalizácia medzi základnou stanicou a mobilnou stanicou bola zrealizovaná použitím rovnakého RF kanála, ktorý bol používaný pre zvuk, a použitím 1200 bit/s FFSK modemu. To spôsobovalo pravidelný, krátky praskavý šum, napríklad počas odovzdávania hovoru zo základňovej stanice na základňovú stanicu, čo bolo charakteristicke pre prenos zvuku v NMT sieti.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]