Northrop Grumman MQ-4C Triton

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
MQ-4C Triton
MQ-4C Triton flight testing.jpg
Triton počas prvého letu
TypBezpilotné prieskumné lietadlo
VýrobcaNorthrop Grumman
Prvý let22. máj 2013
Zavedený31. máj 2018
Charakterv prevádzke
Hlavný používateľUnited States Navy
Royal Australian Air Force
Výroba2017
Vyrobených2 (k 31. máju 2018)[1]
Cena za kus85 mil. amerických dolárov (prvá výrobná várka pre americké námorníctvo)
MQ-4C Triton počas prvého letu
Dva drony MQ-4C na základni Palmdale
Slávnostný ceremoniál v Palmdale

MQ-4C Triton je vojenské bezpilotné lietadlo s veľkou letovou vytrvalosťou, ktoré zároveň dokáže operovať vo veľkých výškach. Spoločnosť Northrop Grumman ho vyvinula na základe zväčšenej verzie bezpilotného lietadla Global Hawk. Vďaka unikátnemu senzorovému vybaveniu má pokrytie oblasti v rozsahu 360 stupňov. Dokáže tak nepretržite detegovať hladinové plavidlá na obrovských oceánskych plochách.

Lietadlá MQ-4C Triton budú v USA a Austrálii súčasťou väčšieho monitorovacieho systému, do ktorého budú zaradené aj protiponorkové lietadlá P-8A Poseidon. Spoločne tak nahradia zastarané námorné hliadkovacie lietadlá nahradia P-3 Orion. Predpokladá sa, že Triton dokáže nahradiť aj lietadlá elektronického prieskumu P-3E ARIES.

Vznik a vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2004 začala spoločnosť Boeing vyvíjať nové námorné hliadkovacie a protiponorkové lietadlo P-8A Poseidon, ktoré malo nahradiť zastarané stroje P-3 Orion. Od začiatku vývoja bolo plánované, že P-8 Poseidon bude mať k dispozícii bezpilotného "pomocníka". Preto bol spustený program systému námorného dozoru širokoplošného dosahu - BAMS (Broad Area Maritime Surveillance system). Cieľom programu BAMS bolo, aby bezpilotné lietadlo prevzalo úlohy nepretržitého námorného dozoru, ako aj pátracie a záchranné misie, pričom posádka lietadla P-8 Poseidon by sa mohla viac sústrediť na protiponorkový boj.

V roku 2008 bola vybratá spoločnosť Northrop Grumman so svojou námornou verziou Global Hawku. Firma získala kontrakt v hodnote 1,16 miliardy dolárov na vývoj dvoch prototypov bezposádkových lietadiel. Americké námorníctvo avizovalo, že v budúcnosti by malo záujem až o 68 kusov tejto techniky. V septembri 2010 dostalo vyvíjané lietadlo programu BAMS označenie MQ-4C.[2] Prvá letová skúška Tritonu sa konala dňa 22. mája 2013. Prototyp nového dronu vzlietol zo základne Palmdale a úspešne absolvoval let dlhý 1,5 hodiny.[3]

Na základe pôvodných plánov mal byť Triton zavedený do služby u amerického námorníctva v roku 2015. Avšak už v apríli 2013 námorníctvo oznámilo, že spusenie sériovej výroby sa posúva z roku 2014 na rok 2015. Dôvodom boli dodatočné požiadavky na otestovanie lietadla, ako aj technické problémy súvisiace s chvostovými riadiacimi plochami a integráciou softvéru námorných senzorov.[4] V septembri 2016 podpísalo námorníctvo so spoločnosťou Northrop Grumman zmluvu vo výške 255 miliónov dolárov, ktorej predmetom bola predsériová výroba prvých troch lietadiel Triton (Lot 1).

Dňa 10. novembra 2017 dodal Northrop Grumman americkému námorníctvu prvé prieskumné bezpilotné lietadlo MQ-4C Triton. Z prvých dronov bude na základni Jacksonville na Floride sformovaná letka hliadkovacích bezpilotných lietadiel VUP-19. Plnú operačnú spôsobilosť by tieto stroje mali dosiahnuť v roku 2023.[5]

Konštrukcia[upraviť | upraviť zdroj]

Triton patrí do kategórie bezposádkových lietadiel HALE (High Altitude Long Endurance), t.j. dokáže operovať vo vysokých nadmorských výškach a má veľkú letovú vytrvalosť. Jeho výškový dostup je viac ako 16 km a vo vzduchu vydrží až 24 hodín.

Pohon Tritonu zabezpečuje jeden prúdový motor Rolls-Royce AE 3007, ktorý je derivátom motorov, použitých aj v dopravných lietadlách Citation X alebo Embraer ERJ 145. Maximálny ťah motora je 39 kN. Triton vydrží vo vzduchu viac ako 24 hodín a pri rýchlosti 611 km/h môže preskúmať takmer 7 miliónov km² morskej plochy alebo pobrežia. Schopnosť preskúmať tak obrovské plochy zemského povrchu je daná aj výškovým dostupom 16 764 m a mimoriadne výkonným radarom.

Hoci bol Triton vyvinutý z lietadla RQ-4B Global Hawk, v porovnaní so svojím predchodcom má zosilnený drak a krídla kvôli zvýšeniu vnútorného užitočného zaťaženia, ale aj kvôli lepšej odolnosti voči krupobitiu a zrážkam s vtákmi. Takto prepracovaný trup umožňuje lietadlu pôsobiť aj v drsných námorných poveternostných podmienkach. S rozpätím krídel 39,9 m Triton prevyšuje o 1,9 m aj Boeing 757.

Na svojej palube unesie rádiolokátor s elektronickým skenovaním AN/ZPY-3 MFAS, ktorý pracuje v pásme X a má 360-stupňové pokrytie. Radar môže nielen prehľadávať rozľahlé oblasti, ale dokáže tiež vyslať veľmi silný a sústredený lúč na malý cieľ, ktorý sa nachádza stovky kilometrov ďaleko, vďaka čomu ho vie spoľahlivo identifikovať. Triton má schopnosť autonómne spracovať a odfiltrovať veľké množstvo údajov, pričom operátorom poskytne len tie najdôležitejšie informácie.

V prípade, že radarové zábery pre zlé poveternostné podmienky neposkytujú dostatok požadovaných informácií, môže dron klesnúť do nižšej letovej hladiny a použiť elektro-optický/infračervený senzor MTS-B. Tento multispektrálny snímač dokáže vyhotoviť snímky vo vysokom rozlíšení alebo videozáznam.

Triton je vybavený aj systémom ESM, ktorý sa nachádza na špionážnych lietadlách EP-3 Aries. Pomocou ESM dokáže zachytávať, identifikovať a lokalizovať elektronické signály emitované námornými plavidlami. Tieto údaje môžu byť použité pri strategickom plánovaní, keď sa vytvára profil nepriateľa. Väčšina lodí totiž používa len jeden typ radaru pre svoju navigáciu, zatiaľ čo väčšie vojenské lode majú zvyčajne veľa typov silných radarových systémov, ktoré sa dajú ľahko odhaliť aj na veľké vzdialenostiach. V tomto zmysle môže byt systém ESM pri detekcii nepriateľských plavidiel rovnako užitočný ako vyspelý palubný rádiolokátor Tritonu.

Dáta zo systému ESM môžu byť použité aj na to, aby udržali iné lietadlá, operujúce v rovnakom čase v danej oblasti, mimo dosahu nepriateľských radarov a protilietadlových rakiet. Triton sa tak stane vynikajúcou pasívnou detekčnou platformou.

Poslednou, avšak nemenej dôležitou spôsobilosťou Tritonu je schopnosť fungovať ako sieťový uzol a dátové centrum. Inými slovami, môže fungovať ako vysoko letiaci počítačový server a anténa, ktorá dokáže posielať a prijímať dáta z celého bojiska medzi jednotlivými zbraňovými systémami alebo veliteľmi. Môže poskladať informácie, zozbierané viacerými platformami, do jedného komplexného "obrázku", čo významne zvýši interoperabilitu a situačné povedomie celého bojového zoskupenia.[6]

Používatelia[upraviť | upraviť zdroj]

Austrália Austrália

Royal Australian Air Force - plánuje získať šesť prieskumných dronov MQ-4C Triton v hodnote 6,9 miliardy austrálskych dolárov (4,4 miliardy eur). Počiatočná investícia bude predstavovať 1,4 miliardy austrálskych dolárov (890 miliónov eur), vrámci čoho austrálske letectvo (RAAF) obstará prvé bezpilotné lietadlo. Z tejto sumy bude 364 miliónov dolárov použitých na vybudovanie prevádzkovej a podpornej infraštruktúry na základniach Edinburgh a Tindal, ako aj na úhradu vybavenia, náhradných dielov a výcviku.[7]

Nemecko Nemecko

Luftwaffe (Bundeswehr) - objednali 4 lietadlá MQ-4C Triton v odhadovanej sume 2,5 miliardy amerických dolárov.[8]

USA USA

United States Navy - k 31. máju 2018 boli americkému námorníctvu dodané dve lietadlá Triton, ktoré boli zaradené pod letku Unmanned Patrol Squadron (VUP)-19 DET na základni Point Mugu. Celkovo plánuje US Navy obstarať 68 týchto lietadiel.

Špecifikácie[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavné charakteristiky[upraviť | upraviť zdroj]

Výkony[upraviť | upraviť zdroj]

  • Maximálna rýchlosť: 611 km/h
  • Dolet: 15 000 km
  • Dostup: 16 764 m
  • Výdrž: 24+ hodín[11]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]