Northrop Grumman MQ-8 Fire Scout

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
MQ-8 Fire Scout
US Navy 110930-N-JQ696-401 An MQ-8B Fire Scout unmanned aerial vehicle (cropped).jpg
MQ-8B počas letu v roku 2011
TypBezpilotný letecký systém (vrtuľník)
VýrobcaNorthrop Grumman
Prvý let2000
Zavedený2009 (MQ-8B)
Charakterv službe
Hlavný používateľUnited States Navy
Vyrobených30 (MQ-8B), 19 (MQ-8C)
Cena za kus14,6 mil. USD (MQ-8B)
RQ-8A sa pripravuje na prvé autonómne pristátie na palube USS Nashville (LPD-13) počas testov v roku 2006
MQ-8C Fire Scout

Northrop Grumman MQ-8 Fire Scout je bezpilotný vrtuľník, ktorý bol vyvinutý pre ozbrojené sily Spojených štátov. Je určený na spravodajstvo, hliadkovanie, prieskum a označovanie pozemných cieľov laserom. Fire Scout je schopný operovať nielen z pozemných základní, ale aj palúb vojenských lodí.

Spojené štáty prevádzkujú dva základné typy týchto bezpilotných vrtuľníkov. Menší MQ-8B, ktorý je nasadený na viacerých amerických fregatách a pobrežných bojových lodiach. A väčší MQ-8C, ktorý je bezpilotným vrtuľníkom novej generácie, postavenom na báze Bell 407.

Vznik a vývoj[upraviť | upraviť kód]

RQ-8/MQ-8 vznikol na základe požiadavky amerického námorníctva, ktoré potrebovalo nahradiť svoje staršie systémy RQ-2 Pioneer. Dôvodom nebol len fakt, že bezpilotné lietadlá boli čoraz viac využívané naprieč celými americkými ozbrojenými silami, ale naviac s nimi počítala aj nová doktrína amerického námorníctva. US Navy požadovalo bezposádkové lietadlo modernej konštrukcie, ktorý akčný rádius do 200 km a letovú vytrvalosť minimálne 3 hodiny. Zároveň malo byť schopné uniesť náklad až do 90 kg a operovať z paluby plavidiel amerického námorníctva.

Niekoľko amerických firiem predložilo svoje návrhy, z ktorých nakoniec zvíťazil ten od spoločnosti Schweizer. Táto firma prišla s upravenou verziou ľahkého komerčného vrtuľníka Schweizer 330. Tento vrtuľník prešiel značnými úpravami a ako bezpilotný prostriedok dostal označenie RQ-8 Fire Scout. Prvý let RQ-8 sa uskutočnil v januári 2000 a počiatočný model bol pomenovaný "RQ-8A". Primárnym dodávateľom dátového spojenia, používaného aj v bezpilotnom lietadle RQ-4 Global Hawk, sa stala spoločnosť Northrop Grumman.

Napriek sľubným výkonom, RQ-8A nespĺňal úplne požiadavky amerického námorníctva. Zatiaľ čo záujem námorníctva o tento bezpilotný vrtuľník klesal, americká armáda mala na jeho vývoji záujem a v roku 2003 vznikla vylepšená verzia "RQ-8B". Označenie nového systému sa v roku 2006 zmenilo na "MQ-8B". Americká armáda následne uzavrela zmluvu na niekoľko vrtuľníkov na otestovanie ich životaschopnosti na bojisku.

Hoci si americká armáda po otestovaní Fire Scoutu uvedomila, že jej potrebám viac vyhovuje rodina bezpilotných lietadiel RQ-7 Shadow a program MQ-8B zrušila, tak americké námorníctvo opätovne prejavilo záujem o tento typ bezposádkového vrtuľníku.[1] V máji 2007 sa začala malosériová výroba, v rámci ktorej sa vyrobilo 9 vrtuľníkov MQ-8B pre US Navy. Operačné testovanie MQ-8B bolo spustené v roku 2009 a na jeseň tohto istého roku dosiahol vrtuľník počiatočné operačné spôsobilosti.[2]

V roku 2009 hľadalo americké námorníctvo a námorná pechota bezpilotný vrtuľník, určený na prepravu zásob. Vzhľadom na to, že ani maximálne výkony MQ-8B nespĺňali stanovené požiadavky, do užšej súťaže sa dostali len projekty Boeing A160 Hummingbird a Kaman/Lockheed Martin K-Max. Preto firma Northrop Grumman ohlásila v máji 2010 svoje plány na vývoj nového autonómneho vrtuľníka postaveného na základe Bell 407. Tento program bol nazvaný Fire-X a sľuboval, že nový bezpilotný vrtuľník unesie 1450kg nákladu.[3]

V apríli 2012 získal Northrop od námorníctva zákazku v hodnote 262.3 milióna dolárov na vývoj tohto vrtuľníka, ktorý dostal označenie MQ-8C. V tejto sume boli zahrnuté náklady na postavenie dvoch prototypov a na výrobu šiestich predsériových kusov, ktoré mali byť hotové do 26 mesiacov.

Prvý prototyp MQ-8C Fire Scout bol námorníctvu dodaný začiatkom júla 2013[4] a prvý let absolvoval 31. októbra toho istého roku. Vrtuľník vzlietol zo základne Ventura County a vo vzduchu strávil 7 minút.[5] Dňa 16. decembra 2014 začalo testovanie na palube torpédoborca Jason Dunham. Počas nasledujúcich troch dní uskutočnil vrtuľník 32 vzletov a pristátí.

Prvý presériový MQ-8C získalo námorníctvo v decembri 2014.[6] Jeho letové skúšky skončili 29. apríla 2015, pričom vrtuľník uskutočnil 327 letov a strávil vo vzduchu 450 hodín.[7]

Konštrukcia[upraviť | upraviť kód]

MQ-8C Fire Scout na výstave Australian International Airshow v roku 2015

MQ-8B[upraviť | upraviť kód]

Základ MQ-8B tvorí osvedčená konštrukcia ahkého komerčného vrtuľníka Schweizer 330. Výhodou tejto komerčne dostupnej konštrukcie je, že spoločnosť Schweizer má vytvorenú podpornú infraštruktúru a dodávateľský reťazec náhradných dielov po celom svete.

Vrtuľník má dĺžku 7,3 m a výšku 2,9 m. Priemer štvorlistého rotoru dosahuje 8,4 m. Maximálna vzletová hmotnosť stroja je takmer 1 429 kg. Letová vytrvalosť MQ-8B s užitočným zaťažením 136 kg je 5,5 hodiny. Maximálny dolet dronu je 1 100 km, pričom jeho akčný rádius dosahuje 200 km.

MQ-8C[upraviť | upraviť kód]

MQ-8C je bezpilotným vrtuľníkom novej generácie, postavenom na báze Bell 407. Vďaka motoru Rolls-Royce 250-C47B s výkonom 606 kW dokáže letieť rýchlosťou až 260 km/h. Jeho dostup je 6 100 m a letová vytrvalosť 15 hodín. Maximálne užitočné zaťaženie vrtuľníka je 1 338 kg.

MQ-8C môže niesť širokú škálu vybavenia vrátane laserového diaľkomera, komunikačného relé a automatického identifikačného systému (AIS). Štandardom je elektrooptický/infračervený senzor, ktorý generuje plnohodnotné video a poskytuje zvýšené situačné povedomie aj v slabých svetelných podmienkach. V prípade potreby môže byť vrtuľník vybavený námorným radarom a detektorom mín COBRA.[8]

Používatelia[upraviť | upraviť kód]

USA USA

US Navy - k februáru 2019 disponovalo 27 MQ-8B a 17 MQ-8C (táto verzia však stále podstupuje letové skúšky a nebola zatiaľ zavedená do služby).

Špecifikácie (MQ-8B)[upraviť | upraviť kód]

Hlavné charakteristiky[upraviť | upraviť kód]

Výkony[upraviť | upraviť kód]

  • Maximálna rýchlosť: 157 km/h
  • Dostup: 3 810 m
  • Maximálny dolet: 1 100 km
  • Výdrž: 7,5 hodiny so základným vybavením[9], 5,5 hodiny s užitočným zaťažením 136 kg[10]

Špecifikácie (MQ-8C)[upraviť | upraviť kód]

Hlavné charakteristiky[upraviť | upraviť kód]

Výkony[upraviť | upraviť kód]

  • Maximálna rýchlosť: 260 km/h
  • Dostup: 6 100 m
  • Výdrž: 15 hodín

Referencie[upraviť | upraviť kód]