Nová Ľubovňa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°16′16″S 20°40′53″V / 49,271111°S 20,681389°V / 49.271111; 20.681389
Nová Ľubovňa
obec
Nová Ľubovňa S1.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Stará Ľubovňa
Región Spiš
Nadmorská výška 562 m n. m.
Súradnice 49°16′16″S 20°40′53″V / 49,271111°S 20,681389°V / 49.271111; 20.681389
Rozloha 14,43 km² (1 443 ha) [1]
Obyvateľstvo 2 993 (31. 12. 2016) [2]
Hustota 207,42 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1308
Starosta Stanislav Turlík[3] (KDH)
PSČ 065 11
ŠÚJ 526924
Tel. predvoľba +421-52
Adresa obecného
úradu
Nová Ľubovňa 102 06511 Nová Ľubovňa
E-mailová adresa obec@novalubovna.sk
Telefón 052 / 42 83 431
Fax 052 / 42 83 433
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Prešovského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Prešovského kraja.
Wikimedia Commons: Nová Ľubovňa
Webová stránka: www.novalubovna.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Nová Ľubovňa je obec na Slovensku v okrese Stará Ľubovňa.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Nová Ľubovňa leží v severozápadnej časti geomorfologického celku Spišsko­šarišského medzihoria, v jeho podcelku Jakubianska brázda, pri sútoku potoka Jakubianka s Kolačkovským potokom, v doline na rozšírenej nive a terasách Jakubianky. Jakubiansku brázdu, kde ležia aj Jakubany či Šambron, na juhozápade zovierajú Levočské vrchy, na severovýchode Hromovec, pod Starou Ľubovňou na Jakubiansku brázdu nadväzuje Ľubovnianska kotlina, na východe siaha po rozvodnicu medzi povodím Popradu a Torysy.

Súčasťou obce je rekreačná osada Ľubovnianske kúpele v ktorých je lyžiarské stredisko a hotel Sorea. V Ľubovianských kúpeľoch je aj umelé jazierko v ktorom žije mlok karpatský. Najnižší bod (541 m) sa nachádza na nive Jakubianky v Ľubovnianskej kotline, na mieste, kde Jakubianka prechádza z novoľubovnianskeho do staroľubovnianskeho chotára. Najvyšším je vrch Borsučiny s n. v. 958 m. Výškový rozdiel medzi najnižším bodom chotára (na nive Jakubianky) a najvyšším (vrch Borsučiny) je 417,7 m. Stred obce má n. v. 562 m.

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

Novou Ľubovňou pretekájú rieky Jakubianka a Kolačkovianka.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvýkrát sa spomína v lokačnej listine r. 1308 pod názvom Liblow Pataka, keď magister Ján, syn palatína Omodeja, udelil škultéciu Helbrandovi, Adiptovmu synovi, k založeniu dediny. Helbrand dostal 3 slobodné lány, mlyn, pivovar. Mohol ešte postavit jeden mlyn a pivovar. Okrem neho nesmel tu nikto postaviť mlyn, pivovar alebo predávať pivo, víno a iné liehoviny. Za súdenie krádeží, vrážd a zbojstvá mal dostať jednu tretinu. Mal súdiť všetky malé spory, z ktorých mu pripadne celý výťažok. Ukladala sa mu tiež povinnosť vymáhať cirkevný desiatok, ktorý mal odovzdať prostredníctvom Spišskej kapituly do Uhorska. Obyvatelia obce dostali 16 rokov slobody a po jej uplynutí boli povinní zaplatiť 24 grošov poľskej miery a 60 grošov z každého majetku na sviatok sv. Juraja. Okrem toho sa im ukladala povinnosť vojensky držať údolie a zaobstarať pokrm pre zemepána kedykoľvek príde do dediny. Obec bola prvou osadou na ľubovnianskom hradnom panstve založenou na nemeckom práve. Šoltýska listina okrem udelenia bežných výsad nemeckého dedinského práva nariaďuje, aby sa osada /kostol/ v cirkevných záležitostiach neriadila poľskými, ale spišskými zvyklosťami. Obec sa uvádza aj v listine z r .1364, ktorou boli udelené mestské výsady Starej Ľubovni a vymedzené jej hranice. Písomne je doložená aj v 2 súdobých odpisoch listiny Žigmunda z r. 1408, ktorou ľubovnianske hradné panstvo daroval Imrichovi z Perína. Po celé obdobie stredoveku patrila hradnému panstvu Ľubovňa. V r. 1412-1772 bola v zálohu Poľsku. Podľa úradného popisu kráľovských majetkov, ktoré nariadil poľský snem r. 1562-63, obec dávala robotu, zosyp, múku, dávky v naturáliách, seno a platila vojenskú daň. Spolu platila 35,6 fl. V r. 1786-87 obec dosídlili nemeckí osadníci. V 18. st. tu bola v prevádzke vysoká pec a železné hámre, ktoré zanikli po r. 1867, R. 1828 obec mala 182 domov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, drevorubačstvom, tesárstvom, povozníctvom, pálením tehál a murárstvom. V r. 1898 založili v obci Potravné družstvo, ktoré 14. 3.1952 bolo začlenené do Jednoty OSD. V obci pracovali 3 garbiarne, vodný mlyn a píla. R. 1928 značná časť obce vyhorela.

Obec bola oslobodená 24. 1.1945. Revolučný národný výbor bol utvorený 25. 1.1945 - predseda Alexej Pečarka, podpredseda Jeronym Smrek. Vo voľbách 1946 zvíťazila DS, zo 721 hlasov získala 692, KSS 20, Strana práce 6, Strana slobody 1 hlas. Po r. 1945 obec zaznamenala hospodársky a kultúrny rozvoj. Po oslobodení bolo v obci zavedené verejné osvetlenie, miestny rozhlas /1957/, vodovod /1968/, postavené nové rodinné domy, požiarna zbrojnica /1953/, kultúrny dom /1959/, telocvičňa /1981/, administratívna budova a hospodárske budovy JRD, objekty na spracovanie liečivých rastlín /1981-1986/, miestne komunikácie, chodníky a ďalšie objekty. JRD bolo založené 31.10.1971.

Staré a inojazyčné názvy obce[upraviť | upraviť zdroj]

1322 Nova Lublo, 1364 Neuliubliaw, Neulublo, 1408 Vylyblyo, Vylybliou, 1808 Nowá Ľubowná, Új-Lubló, Neo-Lublovia, Neu Lublau, 1863 Újlubló, 1920 Nová Ľubovňa, maď. Újlubló, nem. Neulublau.

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Kostol sv. Jána evanj., /rímskokat./ ranogotický, z obdobia okolo r. 1300, upravovaný r. 1615, 1857 a 1934, jednoloďový, s rovným uzáverom presbytéria, pristavanou sakristiou, sev. kaplnkou a vstavanou vežou do priečelia pri úprave r.1857. V presbytériu je gotická krížová rebrová klenba, v lodi renesančná valená klenba. Z pastofória na sev. strane presbytéria ostala iba gotická kovaná mreža zasadená do dreveného klasicistického rámu v 2. pol. 18. st. Vo víťaznom oblúku sú neskororománske rímsové konzoly z obdobia pred r.1300.

Bočný oltár P. Márie, barokový z 1. pol. 18. st, polychrómovaná drevorezba. V strede reliéf Panny Márie Škapuliarskej, po stranách plastiky P. Márie a sv. Jána, v nadstavci plastika Dobrý Pastier.

Bočný oltár Božského srdca, barokovo-klasicistický, z 1. pol. 18. st.

Kazateľnica, klasicistická, z 2. pol. 18. st.

Politika[upraviť | upraviť zdroj]

Starostom obce je Stanislav Turlík a jeho predchodcom bol Jozef Kaleta.

Partnerské obce[upraviť | upraviť zdroj]

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pravidelné podujatia[upraviť | upraviť zdroj]

Každý rok v septembri sa koná slávnosť Vďakyvzdanie za dary zeme spojené so slávnosťou sv.Huberta a svätou omšou.

Hospodárstvo a infraštruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Je tu materská škola a základná škola.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2016 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2017-03-20. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]