Nová doba (Bratislava)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°09′54″S 17°08′08″V / 48,164912°S 17,135576°V / 48.164912; 17.135576
Nová doba
námestie
Nová doba 1.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Región Bratislavský kraj
Okres Bratislava III
Mesto Bratislava
Mestská časť Nové Mesto
Súradnice 48°09′54″S 17°08′08″V / 48,164912°S 17,135576°V / 48.164912; 17.135576
Poloha v rámci Bratislavy
RedHut.svg
Poloha v rámci Bratislavy
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Nová doba

Nová doba je komplex obytných blokov sociálneho bývania, nachádzajúci sa na Vajnorskej ulici v Bratislave. Autormi sú Fridrich Weinwurm (1885-1942) a Ignác Vécsei.

Filozofia výstavby[upraviť | upraviť kód]

Projekt Nová doba vznikol ako projekt obytných blokov družstva súkromných zamestnancov a robotníkov v roku 1932 a patrí k najvýznamnejším realizovaným pokusom riešenia sociálnej výstavby tzv. „najmenšieho bytu“ na Slovensku v medzivojnovom období. Predstavoval nový názor na urbanistické, technické a ekonomické riešenie problému sociálneho bývania.

Dispozičné riešenie[upraviť | upraviť kód]

Základný koncept návrhu sleduje vytvorenie obytného prostredia na čo najvyššej úrovni. Dispozičné usporiadanie dovoľuje iba minimálny styk jednotlivých bytov a vytvára dobré podmienky pre relatívne izolované, nerušené bývanie, dobré oslnenie a vetranie všetkých miestností. Izby chráni od hluku schodiska príslušenstvo bytu. Jednu obytnú skupinu tvorí 162 bytov piatich typov, ktoré sú zoskupené okolo ôsmich schodísk. Sú tu garsónky, normálne jednoizbové, väčšie jednoizbové, normálne dvojizbové a väčšie dvojizbové byty. Byty mali vysoký štandard vybavenia a niektoré kolektívne zariadenia, napr. ústrednú práčovňu a sušiareň.

Urbanistické riešenie[upraviť | upraviť kód]

Pôvodné urbanistické riešenie bola riadková zástavba. Na žiadosť mestského stavebného úradu bola však zmenená na polootvorený blok. Smerom k Vajnorskej ulici sa takto vytvorila súvislá uličná čiara a na druhej strane vznikol tichý, izolovaný priestor vnútorného dvora.

Architektonické a stavebno-konštrukčné riešenie[upraviť | upraviť kód]

Architektonický výraz Novej doby je skromný a zakladá sa na kontrastoch plných a členených stien. Pozoruhodným prínosom je unifikovaná oceľová konštrukcia, v takomto rozsahu použitá prvýkrát na Slovensku. Hospodárnosť návrhu Weinwurm nehľadal v pôdorysnom riešení (pavlačový dom by bol úspornejší), ale v konštrukčných a stavebno-technických prvkoch. Hlavné momenty ekonómie spočívali jednak v spomínanej unifikácii konštrukcie, jednak v unifikácii pracovných postupov výstavby, rýchlosti montáže, malej hmotnosti a v menšom objeme i v ekonomickom riešení základov. Oceľová konštrukcia prvého bloku bola zhotovená za tri mesiace, ostatné stavebné práce trvali osem mesiacov. Prvý blok bol postavený v rokoch 1933-1934, druhý blok v rokoch 1935-1936. Na rozdiel od prvého bloku má druhý blok železobetónovú konštrukciu, v tých rokoch už cenovo výhodnejšiu. Celkový koncept ostal zachovaný s minimálnymi úpravami dispozície. Bola zlepšená technická vybavenosť a osvetlenie spoločných zariadení. Až v rokoch 1937-1939 bola realizovaná tretia etapa na druhej strane, na dnešnej Bajkalskej ulici. Najvýznamnejšia zmena tejto etapy je rozšírenie dvora vložením jedného schodiska do traktu do Vajnorskej cesty.

Význam projektu[upraviť | upraviť kód]

Obytné bloky Novej doby sú pre Weiwurma typickou puristicko-funkcionalistickou kompozíciou. Význam, ktorý Nová doba získala z hľadiska architektonicko-stavebného prevyšuje význam z hľadiska sociálneho. Ukazuje presunu záujmu architektúry od jednotlivca ku kolektívu. „Nová doba bola svojho času najdôležitejším vykryštalizovaním snáh o novom príbytku pracujúceho človeka,“ píše o nej A. Horejš. Autori chceli len vytvoriť príbytok ľuďom malým a chudobným, ktorí by inak buď vôbec neboli bývali, alebo bývali v nedôstojných podmienkach.