Nové médium

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Nové médium je pojem, ktorý sa začal v odbornej literatúre bližšie vymedzovať už koncom osemdesiatych a začiatkom devädesiatych rokov 20. storočia. Očakávania boli smerované najmä na efektívnejšiu elimináciu vplyvu faktorov priestoru a času na komunikáciu, zvýšenie objemu dostupných informácií, zrýchlenie ich cirkulácie v spoločnosti a obohatenie komunikácie o prvky interaktivity a multimediálnosti. Diskusie o novom médiu/médiách majú mnoho stupňov voľnosti hlavne kvôli nezjednoteniu sa na jednom chápaní pojmu médium.

Zatiaľ čo jedna časť autorov vníma nové médium v zmysle primárneho média, postaveného na úroveň orálnemu či písomnému médiu, druhá časť vidí nové médium skôr ako sekundárne médium a jeho reprezentantov uvádza rôzne podoby internetového umenia, videohry, sociálne siete a virtuálny svet všeobecne, e-mail, blog, wiki, hypertextové priestory typu Web 2.0, ale aj multimediálne nosiče, akými sú CD a DVD a systémy bezdrôtovej/mobilnej komunikácie.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Koncept nového média predstavil ako jeden z prvých Everett Rogers, vymenovaním troch charakteristík: interaktivita, demasifikácia a asynchrónnosť. Jay David Bolter a Richard Grusin pridali k týmto trom charakteristikám štvrtú – špecifický spôsob remediácie: To, čo je nové na nových médiách vychádza zo špecifického spôsobu, ktorým preformujú staršie médiá a zo spôsobov, ktorými staršie médiá reagujú na výzvy od nových médií...re-prezentáciu jedného média v inom nazývame remediáciou a tvrdíme, že remediácia je rozhodujúcou charakteristikou nových digitálnych médií.

Podľa Leva Manovicha sa nové médium charakterizuje piatimi vlastnosťami:

  • Digitálnou formou vyjadrenia informácie – umožňuje popísať mediálny objekt matematicky a manipulovať s ním pomocou algoritmu
  • Modularitou – médium umožňuje skladať jednotlivé elementy do váčších objektov
  • Automatizáciou manipulácie s informáciou – automatizácia umožňuje používateľovi média vykonávať nad informačným obsahom zložité operácie, ktoré by sám ťažko zvládal
  • Variabilitou – variabilné médium má nespočetný počet verzií, napríklad Facebook síce používa jednotnú kostru, ale každý používateľ má svoju verziu
  • (Kultúrnym) transkódovaním – nové médium má nad technologickou vrstvou kultúrnu vrstvu, ktorej úlohou je prezentovať používateľovi informačný obsah

Manovichovo nové médium tvoria v podstate binárne dáta interpretované softvérom umožňujúcim vytvárať rôzne formy prezentácie/prístupu/použitia informácie.

Odlišnosti nového média od jeho predchodcov:

  • Nové médium je digitálne
  • Nové médium dáva používateľovi možnosť participovať na formovaní medializovaného obsahu
  • Dochádza k presunu kontroly nad médiom do rúk používateľov
  • Nové médiu podporuje kreativitu na oboch svojich koncoch v doteraz nepoznanom rozsahu
  • Pri novom médiu platí aj McLuhanovo tvrdenie o parazitovaní starého média na novom: tradičné elektronické médiá parazitujú na novom médiu hneď dvoma spôsobmi: preberajú z neho informácie, umiestňujú doň vlastný informačný obsah
  • Mediátorom v prípade nového médiá sú (počítačové/sieťové) dáta

Nové médium stavia pred človeka, spoločnosť a tradičné médiá nové výzvy:

  • Naučiť sa využívať prvok interaktivity
  • Zvládnuť nový komunikačný jazyk (multimédiá)
  • Zvládnuť nový jazyk média a novú gramatiku – hypertext
  • Vyrovnať sa so zánikom bariér vstupu na trh (ktokoľvek môže dnes začať vydávať e-noviny, robiť vlastné www prezentácie)
  • Naučiť sa digitálne čítať (surfovať)
  • Orientovať sa vo virtuálnom priestore

Novosť nových médií[upraviť | upraviť zdroj]

V súčasnosti „novosť“ v kontexte nových médií indikuje:

  1. nové horizonty
  2. nová textualita
  3. nový vzťah médiá – moc
  4. oslabenie oficiálnej moci 
  5. nová spoločnosť
  6. komplexnosť
  7. anonymita
  8. rola mesiáša

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • KONVIT, Milan; JAKUBÍKOVÁ, Bronislava; VALČO, Michal. O informácii, komunikácii a médiách. Žilina : Poradca, 2010. ISBN 978-80-89213-84-9.
  • KONVIT, Milan; JAKUBÍKOVÁ, Bronislava. Nové médiá. Žilina. 2015.