Novembrová revolúcia (1918)
| Novembrová revolúcia | |||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Súčasť Prvej svetovej vojny | |||||||
Barikády ozbrojených Spartakovcov, rok 1919. | |||||||
| |||||||
| Protivníci | |||||||
| Spartakovci KPD Bavorská republika rád |
Sociálnodemokratická strana Nemecka | ||||||
| Velitelia | |||||||
| Kurt Eisner † Karl Liebknecht † Rosa Luxemburgová † Clara Zetkin |
Friedrich Ebert | ||||||
Novembrová revolúcia roku 1918 v Nemecku bola ozbrojenou revoltou, ktorá mala za následok zánik monarchie a postupnú cestu k nastoleniu parlamentnej demokracie.
Predohra nepokojov
[upraviť | upraviť zdroj]Radikálna ľavica mala na rozdiel od sociálnych demokratov, ktorí mali v pláne zaviesť parlamentný systém, iné predstavy. Od apríla roku 1917, keď vznikla Nezávislá sociálno-demokratická strana Nemecka, sa začali vyhrocovať názory radikálnej ľavice. Z tejto ľavice sa napokon oddelilo jej ultraľavicové krídlo, ktorým bol Zväz Spartakovcov pod vedením Karola Liebknechta a Rosy Luxemburgovej. Práve títo politickí predstavitelia si zvolili za cieľ vytvoriť a presadiť vládu rád podľa sovietskeho typu.[1] V októbri roku 1918 sa ozbrojené boje na západnom fronte blížili smerom k hranici Nemeckého cisárstva. Navyše námorná blokáda začala spôsobovať v krajine hlad. Dňa 9. novembra roku 1918 došlo k abdikácii nemeckého cisára Viliama II. Po relatívne kratšom čase, presnejšie dňa 11. novembra roku 1918 sa oficiálne skončila Prvá svetová vojna.[2]
Prológ revolúcie
[upraviť | upraviť zdroj]Bezprostrednou iskrou novembrových ozbrojených potýčok bola vzbura kielskych námorníkov v dňoch 1. až 7. novembra roku 1918, pričom práve v tom čase samotní námorníci deklarovali protest voči najvyššiemu veleniu, podľa ktorého loďstvo malo v pláne vyplávať na vody mora proti britským a teda dohodovým armádam.
Moc robotníkov
[upraviť | upraviť zdroj]Po abdikácii nemeckého cisára Viliama II. z dynastie Hohenzollernovcov došlo k aktu, podľa ktorého odovzdal Maximilián von Baden funkciu ríšskeho kancelára Fridrichovi Ebertovi ako predstaviteľovi Sociálno-demokratickej strany. Hneď po tomto kroku vyhlásil Ebertov spolupracovník na balkóne ríšskeho snemu Nemeckú republiku. V tom istom čase došlo k rovnakej proklamácii, keď práve Karol Liebknecht ako jeden z čelných predstaviteľov ľavicového radikálneho Zväzu Spartakovcov vyhlásil pred Berlínskym zámkom Nemeckú socialistickú republiku.
Práve prípad vzbúrených námorníkov vyvolal ďalšie radikálne akcie. Rady vznikali spontánne a bez predstavy koncepcie novovybudovaného štátu. Dňa 9. novembra roku 1918 sa vlna štrajkov prevalila až do Berlína, kde sa robotníkom a vojakom podarilo úspešne zaujať miesto v priestoroch vládnych budov. Následne si zvolili rady robotníckych a vojenských zástupcov. Dňa 10. novembra roku 1918 potvrdil berlínsky najvyšší orgán to, že vznikla Rada ľudových poverencov, ktorí vytvorili vládu na čele s kancelárom Fridrichom Ebertom na území celého Nemecka. Stalo sa tak zásluhou čelných predstaviteľov politických strán ako SPD a USPD (Nezávislá sociálnodemokratická strana Nemecka).[1]
Potlačenie štrajkov a epilóg revolúcie
[upraviť | upraviť zdroj]Roku 1919 došlo k potlačeniu prívržencov komunistického hnutia Spartakovho zväzu.[3] Politickí členovia sa vtedy pokúsili o povstanie, ktoré malo znamenať prechod do boľševickej revolúcie. Vláda novozvoleného prezidenta Fridricha Eberta však potlačila povstanie za pomoci armádnych zložiek. Dôsledkom tejto udalosti došlo taktiež k tomu, že o život prišli taktiež vodcovia revolúcie a to Karol Liebknecht a Rosa Luxemburgová. Dňa 19. januára roku 1919 sa tak mohli konečne uskutočniť prvé parlamentné voľby, čím sa napokon vydláždila cesta smerom k vládnemu spôsobu parlamentnej demokracie.[1]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 3 BEIER, Brigitte a kol. Kronika svetových dejín. 1. slov. vyd. Bratislava : Fortuna Print, 2004. ISBN 80-89144-31-4. S. 563.
- ↑ KINGFISCHER PUBLICATIONS. Encyklopédia histórie sveta : úplný chronologický sprievodca dejinami ľudstva. 2. dopl. vyd. Praha : Ottovo nakladatelství, 2010. ISBN 978-80-7360-897-2. S. 396.
- ↑ TEEPLE, John B. Kronika svetových dejín. 1. vyd. Bratislava : Ikar, 2004. ISBN 80-551-0870-6. S. 399.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- BEIER, Brigitte et al. (2004). Kronika svetových dejín. Bratislava: Fortuna Print. ISBN 80-89144-31-4.
- Kingfischer publication. (2010). Encyklopédia histórie sveta: úplný chronologický sprievodca dejinami ľudstva. 2. vyd. Praha : Ottovo nakladatelství, s.r.o. ISBN 978-80-7360-897-2.
- TEEPLE, Bliss John. (2004). Kronika svetových dejín. Bratislava: Ikar, a.s. ISBN 80-551-0870-6.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Novembrová revolúcia (1918)
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku German revolution of 1918–1919 na anglickej Wikipédii.