Novobanská kotlina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Novobanská kotlina
geomorfologická časť
Župkovskej brázdy
Okolie Tajchu v severnej časti
Štát Slovensko Slovensko
Región Banskobystrický
Okres Žarnovica
Časť Župkovskej brázdy
Hranice Veľký Inovec, Vojšín, Župkovská vrchovina, Raj, Breznické podolie
Mesto Nová Baňa
Rieky Hron, Starohutský potok, Novobanský potok
Súradnice 48°26′10″S 18°37′52″V / 48,436°S 18,631°V / 48.436; 18.631
Najnižší bod údolie Hrona
 - výška cca 210 m n. m.
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Novobanská kotlina je geomorfologickou časťou Župkovskej brázdy.[1] Leží v jej južnej časti, v okolí mesta Nová Baňa v žarnovickom okrese.[2]

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Kotlina sa nachádza na južnom okraji pohoria Vtáčnik, v podcelku Župkovská brázda. Leží v širšom okolí mesta Nová Baňa, na oboch brehoch Novobanského potoka. Severným a východným smerom pokračuje krajinný celok časťou Župkovská vrchovina a podcelkom Raj, južný okraj klesá do údolia Hrona, kde leží Breznické podolie, geomorfologická časť Štiavnických vrchov. Na západe susedí Pohronský Inovec podcelkami Veľký Inovec a Vojšín.[1]

Zo severu na juh k Hronu preteká územím kotliny Novobanský potok, ktorý tu priberá viaceré menšie vodné toky, medzi nimi Starohutský, Zajačí, Kyzový či Suchý potok.[2]

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Údolím Hrona vedú dôležité komunikácie nadregionálneho významu, rýchlostná cesta R1, cesta I/65 a železničná trať Nové Zámky – Zvolen. Z hlavných ciest odbočuje cesta III. triedy, obsluhujúca rozľahlé mesto a jeho laznícke usadlosti. Z centra Novej Bane vedie cesta III/2512 západným smerom cez osadu Stará Huta do obce Veľká Lehota, cesta III/2513 pokračuje severnou časťou Novobanskej kotliny a pripája sa na II/512 (ŽarnovicaOslany).[2]

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Táto časť Vtáčnika patrí medzi menej turisticky navštevované lokality a často slúži ako východisko do blízkych lokalít. Návštevníkov regiónu lákajú najmä historické pamiatky starého baníckeho mesta, vrátane vodných diel, tzv. tajchov. Západne od kotliny leží prírodná rezervácia Bujakov vrch a národná prírodná pamiatka Starohutiansky vodopád. Cyklotrasy na území kotliny a v jej okolí vyhľadávajú priaznivci cyklistiky.

Turistické trasy[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-04-12]. Dostupné online.
  2. a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-04-12]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]