Nudge

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Nudge, alebo postrčenie je koncept používaný v psychológii, behaviorálnej ekonómii a politickej teórii. Navrhuje metódu pozitívneho posilnenia a nepriamych návrhov ako spôsoby ovplyvňovania správania a rozhodovania jednotlivcov alebo skupín. Koncept je založený na drobných zmenách v prostredí ovplyvňujúcich rozhodnutie človek.

Definícia[upraviť | upraviť zdroj]

Richard Thaler

Podľa významných teoretikov postrčenia Richarda H. Thalera (držiteľ Nobelovej ceny) a Cassa R. Sunsteina je postrčenie (ang. nudge) akýkoľvek článok architektúry výberu, ktorý predvídateľne mení ľudské správanie bez toho, aby zakazoval nejaké iné možnosti alebo významne menil ekonomické podnety. Aby sa zásah mohol charakterizovať ako postrčenie musí byť jednoduchý a musí sa mu dať vyhnúť. Príklad: Vystavenie ovocia na úroveň očí je postrčenie, zákaz nezdravej strany nie.[1]

Architekt výberu[upraviť | upraviť zdroj]

Príklad postrčenia: obrázok muchy v pisoári zlepšil čistotu na toaletách.

Dôležitým pojmom je architekt výberu. Ide o subjekt, ktorý je zodpovedný za usporiadanie súvislostí a kontextu v ktorom sa ľudia rozhodujú a v ktorom konajú; môže ísť o lekára, ktorý navrhuje pacientovi možnosti liečby; architekta administratívnej budovy; úradníka, ktorý navrhuje formuláre. Vychádza sa pritom z predpokladu, že neexistuje nič také, ako neutrálny návrh a aj nepatrné maličkosti majú často krát v konečnom dôsledku obrovský dopad na ľudské správanie.[1]

Predpoklady[upraviť | upraviť zdroj]

Výskum v oblasti psychológie, sociológie, behaviorálnych vied a ekonómie v posledných desaťročiach ukázal, že ľudia nie sú zďaleka dokonale ekonomicky a racionálne uvažujúce bytosti. Na označenie názoru pochádzajúceho z ekonómie, že človek je racionálny a vyberá si vždy správne sa v žargóne behaviorálnej ekonómie a psychológie používa pojem homo economicus, čiže človek ekonomický, skrátene ekon.[2]

Libertariánsky paternalizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Tento pojem sa skladá z dvoch slov. Slovo liberalizmus pochádza z latinského slova liber, respektíve liberalis čo znamená slobodný, respektíve slobody sa týkajúci alebo slobodomyseľný. Slovo paternalizmus vysvetľuje slovenský internetový slovník ako: „otcovský, nadradený, ale partnerský a ochranný prístup“ alebo v ekonómií ako: „systém vládnutia, riadenia vyznačujúci sa centralizmom, direktívnosťou a ochranným postojom“. Spojenie slov libertariánsky paternalizmus vytvára istý protiklad. Predsa len, je tu istá otázka, ako môže byť niečo voľné a zároveň riadené? Libertariánsky paternalisti trvajú na tom, aby bola zachovaná sloboda výberu. Paternalistické hľadisko hovorí, že architekti výberu majú konať tak, aby ovplyvňovali chovanie ľudí, ktoré by viedlo k lepšiemu životu. Architekt výberu je napríklad ten, čo skladá jedálny lístok v školskej jedálni. Na Slovensku takýto systém veľmi nepoznáme, ale napríklad v USA je v školských jedálňach je veľmi široký sortiment jedál a bývajú tam aj veci ako napríklad smažené zemiakové hranolky. Podľa libertariánskeho paternalizmu má architekt výberu za úlohu to, aby jedálny lístok poskladal tak, aby si žiaci samovoľne vybrali zdravšie jedlo. Žiakom síce nie je odobraná možnosť dať napríklad tie hranolky, ale architekt výberu ich nenápadne postrčí k tomu, aby si dali zdravšiu alternatívu. Libertariánsky paternalizmus môžeme vidieť aj na omnoho väčšom príklade, ako je školská jedáleň. Štáty po celom svete sa snažia obmedziť fajčenie svojich obyvateľov. Nerobí to však tak, že by predaj cigariet úplne zakázal. Ale pozdvihne ceny cigariet, vytvorí fajčiarom osobitné miesta na fajčenie (napríklad v reštauráciách) alebo dá na krabičky obrázky toho, čo sa môže stať s ľudským organizmom po dlhodobom fajčení. Týmito vecami síce štát priamo nezakazuje fajčenie, ale robí veci, ktorými fajčenie obmedzí. Nakoniec to môže viesť k tomu, že človek sám od seba prestane fajčiť. Toto presne spĺňa podmienky libertariánskeho paternalizmu. Ďalšou podmienkou libertariánskeho paternalizmu je to, že je dôležité snažiť sa o to, aby si dotyčná osoba myslela, že na dané riešenie prišila sama.

Príklady[upraviť | upraviť zdroj]

Kampaň „Don't Mess with Texas“ postrčila ľudí k poriadku pri cestách.

Ako príklad možno uviesť pánske toalety na letisku Schiphol v Amsterdame. Do pisoárov bol nalepený obrázok muchy, čo spôsobilo, že sa „rozstrek“ znížil o 80%.[1]

Jedným z možných príkladov postrčenia je nastavenie východzích možností. Príklad: výrobca mobilného telefónu prednastavil melódiu zvonenia, pozadie atď. Výskumy ukazujú, že nech je základné nastavenie akékoľvek, veľká časť ľudí pri ňom zostane.[1]

Britská vláda použila postrčenie, keď zistila, že ľudia s oveľa väčšou pravdepodobnosťou zaplatia poplatok za registráciu auta, ak faktúra, ktorá im príde obsahuje aj fotografiu ich auta.[3]

V americkom štáte Texas bolo v okolí ciest veľmi veľa odpadkov, ktoré ľudia vyhadzovali z áut. Zistilo sa, že väčšina ľudí, ktorí robili neporiadok boli muži medzi 18 a 24 rokmi. Verejní činitelia sa preto rozhodli, že potrebujú drsní slogan, ktorý by oslovil túto cieľovú skupinu apelovaním na ich ducha texaskej hrdosti. Za pomoci hráčov amerického futbalu boli nafilmované televízne šoty v ktorých svalnatí hráči popri diaľnici zbierajú a následne krčia plechovky od piva pričom hovoria: „S Texasom sa nezahrávaj (ang. Don’t mess with Texas!)“. V nasledujúcich šiestich rokoch sa množstvo viditeľného odpadu pri cestách znížilo o 72 percent.[1]

Preskupením usporiadania vydávaného jedla v školskej jedálni sa mohla zvýšiť, alebo znížiť spotreba mnohých druhov jedál až o 25 percent.[1]

Separovanie odpadu na univerzite v Pennsylvanii bolo podporené tým, že pri príslušnom koši boli vystavené predmety, ktoré doň patria.[4]

Príklady zo Slovenska[upraviť | upraviť zdroj]

Pred vchodom do bratislavskej hlavnej vlakovej stanice sa fajčilo aj na miestach, kde je fajčenie zakázané. Stačilo na zem namaľovať stopy vedúce mimo nefajčiarsku zónu a počet fajčiarov pred vchodom sa znížil o 75 percent.[5]

V podchode, v ktorom sa nachádzal eskalátor aj schody bol pod schody umiestnený nápis: „Budete cez Vianoce jesť koláče?“ Odpoveď áno viedla ku schodom, nie k eskalátoru. Nezmenilo to správanie ľudí dramaticky, ale o tretinu viac ľudí začalo chodiť po schodoch, ako chodilo predtým – stúplo to z 18 na 24 %.[5]

V roku 2013 preradila vláda SR všetkých sporiteľov v druhom pilieri do garantovaných dôchodkových fondov, ale dala im možnosť prestúpiť do rizikových fondov. Podľa očakávaní reagovalo len bezvýznamné percento sporiteľov (menej ako 5 %).[3]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e f THALER, Richard H.,. Nudge (Šťouch) : jak postrčit lidi k lepšímu rozhodování o zdraví, majetku a štěstí. Zlín : Kniha Zlín, 2010. (Vyd. 1.) Dostupné online. ISBN 9788087162668. S. 11.
  2. STAFF, Investopedia. Homo Economicus. Investopedia, 2003-11-20. Dostupné online [cit. 2018-03-30]. (po anglicky)
  3. a b S.R.O., IPC Corporation. Ekonómia, ktorá tvrdí, že človek sa nespráva ekonomicky - Investujeme.sk. Investujeme.sk. Dostupné online [cit. 2018-03-30].
  4. Nudge blog · The landfill nudge at the University of Pennsylvania [online]. nudges.org, [cit. 2018-03-31]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. a b Ako ľudí nenápadne postrčiť, aby robili správne veci? Pomôže nudge - čierna labuť. čierna labuť, 2018-02-11. Dostupné online [cit. 2018-03-28].

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]