Nukleárna zima

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Americký jadrový test "Dakota"

Nukleárna zima je názov pre hypotetický stav na Zemi po prípadnom vojnovom konflikte s použitím jadrových zbraní, alebo po dopade asteroidu na Zem. Ide o zmenu celosvetového podnebia. Po výbuchoch atómových zbraní by sa v atmosfére nachádzalo také veľké množstvo prachu, popola, dymu a úlomkov, že sa predpokladá zaclonenie celej Zeme a z toho vyplývajúci obrovský pokles teploty na jej povrchu a zmenu klímy. Vplyvom rýchlej zmeny klímy by pravdepodobne došlo k vymretiu mnohých druhov, ktoré by neboli schopné prispôsobiť sa novým klimatickým podmienkam, teplotám, prípadne rádioaktívnemu prostrediu.

Možné príčiny vzniku[upraviť | upraviť kód]

Jadrový výbuch[upraviť | upraviť kód]

Pri explózii je do atmosféry vymrštené veľké množstvo aerosólu, ktorý následne bráni prenikaniu slnečných lúčov na zemský povrch, čo má za následok, že sa teplo odráža už v stratosfére, alebo v troposfére a nedopadá na zemský povrch. Zmenšený príkon energie zo Slnka má za následok ochladzovanie planéty. Predpokladá sa, že by častice mohli zostať v atmosfére niekoľko mesiacov až rokov. V prípade jadrovej vojny by bolo najväčšie množstvo aerosólu sústredené medzi 30 až 60 stupňom severnej šírky, nakoľko v tejto oblasti sa nachádza najviac strategických cieľov (najväčší počet miest).

Dopad asteroidu[upraviť | upraviť kód]

V prípade dopadu asteroidu by záležalo na jeho mieste dopadu a veľkosti. Vplyvom dýzového prúdenia, ktoré obklopuje celú planétu, by bol materiál priebežne transportovaný okolo celej planéty, čo by z dopadu asteroidu urobilo globálny problém.

Horiace ropné vrty[upraviť | upraviť kód]

Počas druhej vojny v Perzskom zálive ustupujúce iracké vojská zapálili 526 kuvajtských ropných vrtov, čo malo za následok únik veľkého množstva dymu a aerosólu do atmosféry v priestorovo obmedzenej oblasti. Následné modelácie ukázali, že teplota v oblasti klesla približne o 10 °C vo vzdialenosti 200 km od miesta požiaru. Ďalšie dôsledky v podobe kyslých dažďov boli zaznamenané až do vzdialenosti 1000 až 2000 km.[1]

Supervulkán[upraviť | upraviť kód]

V britskom programe BBCSupervulkán“ bola naznačená situácia, keď po extrémne silnom výbuchu vulkánu (tzv. supervulkánu) dochádza k vyvrhnutiu enormného množstva sopečného popola a prachu. Okrem zasypania oblastí do vzdialenosti niekoľkých sto kilometrov od miesta výbuchu tu došlo aj k vyvrhnutiu tohoto materiálu do horných vrstiev atmosféry, čo na niektorých miestach znamenalo krátkodobé ochladenie až o 20 °C. Nasledovala globálna zmena svetovej klímy, čo viedlo k lokálnym kolapsom poľnohospodárstva. Obdobná situácia by mohla nastať (alebo už možno nastala) pri zvýšenej sopečnej aktivite, ktorá by zasiahla viac miest sveta.

Referencie[upraviť | upraviť kód]