Oľdza
| Oľdza | |
| obec | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Trnavský kraj |
| Okres | Dunajská Streda |
| Región | Podunajsko |
| Nadmorská výška | 123 m n. m. |
| Súradnice | 48°05′10″S 17°25′15″V / 48,086111°S 17,420833°V |
| Rozloha | 8,86 km² (886 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 604 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 68,17 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1239 |
| Starosta | Ildikó Gyurcsiová[3] (nezávislá) |
| PSČ | 930 39 |
| ŠÚJ | 501832 |
| EČV (do r. 2022) | DS |
| Tel. predvoľba | +421-31 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Oľdza | |
| Webová stránka: oldza.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Oľdza (maď. Olgya) je obec na Slovensku v okrese Dunajská Streda.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Roku 1239 sa spomína obec ako Olgia, roku 1259 ako Ouga. V listine z roku 1251 sa spomínajú Iobagio castri de Ovga, čiže poddaní obce Ovga (vyslovovalo sa zrejme podľa miestneho nárečia ako Óďa). Podľa J. Stanislava môže ísť o názov odvodený z predpokladaného slovanského slova Oldza, ale presvedčivé dôkazy neexistujú. Názov mohol byť odvodený aj od osobného mena. Usadlosť vznikla medzi 10. a 12. storočím v hraničnom pásme uhorského štátu. Pred rokom 1851 ju obývalo 297 rímskych katolíkov a 34 židov, všetci sa hlásili k maďarskej národnosti. V tých časoch sa o obci píše, že chotár je málo úrodný, lebo pôda je piesčitá a kamenistá, ale má bohaté pasienky, ktoré sú základom chovu dobytka.
Zemepánom od nepamäti bola rodina Olgyayovcov, neskôr sa hrdila svojou kúriou v Oľdzi vdova po Lajosovi Udvarnokym. Podľa iného prameňa patrí roku 1251 bratislavskému hradu a spomína sa ako Ouga alebo Ougya a bratislavský podžupan Puer jej časť daroval istému majstrovi Böjtösovi. V 14. storočí je spomínaný v listinách rodiny Olgyayovcov. V listine kráľa Mateja z 29. mája 1488 je spomínaná pod menom Ogya.
Neskôr boli jej vlastníkmi rodiny Udvarnokyovcov a Bacsákovcov. V prvej polovici 19. storočia mali v chotári obce významné majetky Olgyayovci Karol, Žigmund a Vendelín Bacsák. Zaujímavé sú chotárne názvy Félnyárasd, Longordócz a Macsola.
Na začiatku 20. storočia obec tvorilo 48 domov s 248 rímsko-katolíckymi obyvateľmi, napospol maďarskej národnosti. Obec nemala kostol, poštu, telegraf ani železničnú stanicu. Tieto služby obyvateľom zabezpečovali susedné obce. Slovenský názov Oľdza bol zavedený v roku 1948.
V súčasnosti sa na rozsiahlom území vo veľkom stavajú rodinné domy, ktoré majú vplyv na nárast počtu obyvateľov (2018: 503 obyvateľov). V obci žije 41,68% maďarskej populácie, ktorá je na ústupe. [4]
Národnostné zloženie[upraviť | upraviť zdroj]
| Národnostné zloženie – Oľdza (2021)[5] | ||||
|---|---|---|---|---|
| Slováci | 55,6 % | |||
| Maďari | 41,7 % | |||
| Rómovia | 0,0 % | |||
| Rusíni | 0,2 % | |||
Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]
V katastrálnom území obce sa nachádzajú významné zásoby štrkopieskov nadregionálneho významu na báze riečnych náplavov Dunaja a Malého Dunaja. V oblasti, kde leží obec Oľdza, sú lokalizované aj významné zdroje kvalitnej pitnej vody vo väčšej hĺbke (katastrálne územie obce patrí do Chránenej vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov).
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ https://www.scitanie.sk/obyvatelia/zakladne-vysledky/struktura-obyvatelstva-podla-narodnosti/OK/SK0211/OB
- ↑ Štatistický úrad SR
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Oľdza
