Oškobrh (prírodná pamiatka)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Oškobrh
prírodná pamiatka
Kopec Oškobrh
Štát Česko Česko
Región Stredočeský kraj
Okres Okres Nymburk
Lokalita Vlkov pod Oškobrhem
Nadmorská výška 216 – 285 m n. m.
Súradnice 50°8′50″S 15°13′50″V / 50,14722°S 15,23056°V / 50.14722; 15.23056
Rozloha 100,7 ha
Vznik 21. apríl 2012[1]
 - Vyhlásil Krajský úrad Stredočeského kraja
Správa AOPK ČR
Kód AOPK ČR 5711
Česko: Oškobrh
Oškobrh
Poloha na mape Česka
Wikimedia Commons: Oškobrh (natural monument)
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Európsky významná lokalita
CZ0213051

Oškobrh je prírodná pamiatka na rovnomennom vrchu v blízkosti obce Vlkov pod Oškobrhem v okrese Nymburk v Česku. Je vysoký 285 m n. m. a jedná sa o jeden z najvyšších kopcov oblasti. Dôvodom ochrany je populácia ohrozeného roháča veľkého (Lucanus cervus) a jeho stanovišťa. Predmetom ochrany sú tiež spoločenstvá burín, xerotermné stepné trávniky, obnažené odkryvy opuky a druhy na toto miesto viazané. Územie je chránené od 28. februára 2012 ako prírodná pamiatka. Je zaradené do sústavy Natura 2000 ako územie európskeho významu. Celková rozloha tohto územia je 100,8 ha.[2]

Lokalita[upraviť | upraviť zdroj]

Oškobrh sa nachádza medzi obcami Oškobrh a Vlkov pod Oškobrhem v okrese Nymburk. V rovinatej Polabskej nížine tvorí tento 285 metrov vysoký kopec neprehliadnuteľnú dominantu. Veľkú časť chráneného územia zaberá poľovnícka obora, ktorá je zameraná prevažne na chov muflónov. Oblasť, ponechaná prírode, výrazne kontrastuje s okolitou intenzívne využívanou poľnohospodárskou krajinou. Celkový charakter je lesostepný, územie je z veľkej časti pokryté lesom.[2]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Poľovnícka obora na Oškobrhu

Územie bolo dlhodobo intenzívne využívané, o čom svedčí množstvo archeologických nálezov ako napríklad zvyšky stredovekého kostola odkryté na severnom vrchole, či zvyšky keltskej osady nachádzajúce sa na južnom vrchole. Na severovýchode pod kopcom bol počas archeologického prieskumu objavený hrob bojovníka s vojnovou sekerou veľkomoravského rázu. V 10. storočí sa tu nachádzalo hradisko a tiež dochádzalo k intenzívnej ťažbe opuky. Objavujú sa aj dohady že tu bolo predtým aj keltské sídlisko.

Veľmi dôležitú úlohu v ochrane tohto územia tu má vznik odbory.[3] Prvé zmienky o obore na Oškobrhu pochádzajú zo 16. storočia. Až po prvej svetovej vojne vznikla myšlienka na oplotenie tejto odbory, k čomu došlo v roku 1923. Zver je tu cielene chovaná od roku 1964. Do roku 2007 zahŕňala obora aj bezlesie, teraz je len na lesných pozemkoch. Lovecká sezóna je od 16. augusta do 28. februára.[4]

Územie je chránené od 21. apríla 2012, kedy nadobudlo účinnosť nariadenie č.5/2012 o ochrane, ako prírodná pamiatka. Je zaradené do sústavy Natura 2000 ako územie európskeho významu.

Prírodné pomery[upraviť | upraviť zdroj]

Geológia[upraviť | upraviť zdroj]

Lokalita je tvorená prevažne horninami vrchnej kriedy, turónskými opukami a kremičitými ílovcami. Vrchol je plochý, ale z určitého pohľadu vyzerá Oškobrh ako dvojhrbý kopec. Oškobrh vznikal v období druhohôr postupnou eróziou, kedy bol okolitý mäkší materiál odnesený. Bolo tu nájdených veľa skamenelín kriedového mora prevažne amonity, huby a ulitníky.[5]

Oba vrcholy boli intenzívne poznačené ťažbou opuky. Opuka tu bola ťažená v 10. storočí a bola využitá prevažne na stavbu slavníkovskej Libice. Na južnom svahu sú zachovalé odkryvy opuky tzv. biele stráne, jedná sa o niekoľko storočí starý opukový lom, kde sa postupne zosúvali bývalé lomové steny.

Flóra[upraviť | upraviť zdroj]

Oškobrh je z veľkej časti zalesnený, prevažujú tu dúbravy alebo dubohrabiny, ktoré prevažujú najmä v južnej časti kopca. Miestami sa vyskytujú monokultúry smreka či borovice čiernej (Pinus nigra), sú tu k videniu aj výsadby nepôvodného duba červeného (Quercus rubra) a duba cerového (Quercus cerris). V tunajších teplomilných bazifilných dúbravách sa môžeme stretnúť s radom vzácnych druhov. Bylinné poschodie je v súčasnej dobe úplne spasené, má to však pokojný dopad a je tu priestor pre vzácne druhy napríklad zo skupiny vstavačovitých. Chránené sú tiež spoločenstvá burín na opustenom poli, ktoré nadväzuje na xerotermné trávniky. Sú tu veľmi zriedkavé poľné buriny. Na juhozápadnom svahu sa vyskytujú xerotermné trávniky s mnohými ohrozenými druhmi.[6]

Smlz kroviskový (Calamagrostis epigejos)

Spoločenstvá bazifilných dúbrav[upraviť | upraviť zdroj]

Xerotermné trávniky[upraviť | upraviť zdroj]

Najčastejšie druhy tráv sú:

Spoločenstvá burín[upraviť | upraviť zdroj]

Huby[upraviť | upraviť zdroj]

V tunajších lesoch je veľa druhov húb, do odbory je zakázaný vstup a huby tu nie sú teda masovo zbierané hubármi, ako v okolitých lesoch. Môžeme tu nájsť huby rúrkovité (pórovité) aj lupenité. Pod tunajšími dubohrabinami sa vyskytuje napríklad hríb príveskatý (Boletus appendiculatus), suchohríb žltomäsový (Xerocomus chrysenteron), muchotrávka červenkastá (Amanita rubescens), hnojník strakatý (Coprinopsis picacea), plávka haringová (Russula graveolens) a vzácna sivopórovka zadymená (Bjerkandera fumosa). Na spadnutých dubových kmeňoch rastie lastúrka modrastosivá (Hohenbuehelia antrocoerulea), tanečnica Bulliardova (Marasmitus Bulliardii), trúdnik plástovitý (Polyporus arcularius) a srsťovec okrovožltý (Steccherinum ochraceum).

Fauna[upraviť | upraviť zdroj]

Do sústavy Natura 2000 bolo toto územie zaradené predovšetkým kvôli ochrane roháča veľkého (Lucanus cervus). Bola tu objavená stredne veľká populácia tohto chrobáka. Sú viazaní na svetlé dubové lesy. Samičky roháča kladú vajíčka do práchnivejúcich kmeňov a pňov, larvy sa potom živia 3-8 rokov práchnivejúcim drevom. Prítomnosť starých kmeňov a práchnivejúcich pňov je teda kľúčová pre prežitie tohto druhu. Počty populácií tohto chrobáka v Európe klesajú a je to spôsobené predovšetkým nesprávnym lesným hospodárstvom. Na zalesnených plochách Oškobrhu je zakázané odstraňovať staré pne a musia tu byť ponechané aj práchnivejúce konáre a kmene stromov. Ihličnaté monokultúry znemožňujú vývoj tohto druhu.

Na xerotermných stráňach je možné nájsť niektorých zástupcov zo skupiny pavúkov (Araneae), medzi nimi je komôrkár (Atypus piceus Sulzer) a snovačka (Euryopis flavomaculata). Vyskytuje sa tu okolo 200 druhov motýľov (Lepidoptera). Za zmienku stojí napríklad súmračník slezový (Carchadorus alceae), modráčik vikový (Polyommatus coridon), modráčik vresoviskový (Plebejus argyrognomom), očkáň ovsíkový (Minois dryas), hnedáčik mriežkovaný (Melitaea cinxia) a vretienka ranostajová (Zygaena ephialtes).

Staré pne sú veľmi dôležité pre vývoj lariev roháča veľkého (Lucanus cervus)

Z vtákov sa tu vyskytujú napríklad ďateľ prostredný (Dendrocopos medius), strakoš obyčajný (Lanius collurio), slávik obyčajný (Luscinia megarhynchos), vlha obyčajná (Oriolus Oriolus) alebo včelár lesný (Pernis apivorus).

Starostlivosť o územie[upraviť | upraviť zdroj]

PP Oškobrh

Pri plánovaní starostlivosti o toto územie je veľmi dôležité uvedomiť si, že toto územie bolo vždy intenzívne ovplyvnené človekom. Ak chceme zachovať súčasný stav lokality, je potreba toto územie naďalej intenzívne využívať. Kľúčovým faktorom pre prežitie niektorých stepných druhov je existencia odbory.[7]

Na xerotermných stráňach bola zavedená pastva. Na veľkých plochách sa hojne vyskytuje smlz kroviskový (Calamagrostis epigejos), je to veľmi invazívny druh a je potrebné ho potláčať kosením.

Po výrube kmeňov je nutné ponechať pne, ktoré predstavujú jeden z najdôležitejších biotopov pre larvy roháča. Ohrozenie pre roháča veľkého môže predstavovať ťažba dreva a nevhodné lesné hospodárenie.

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Žltá turistická značka na trase Vlkov pod Oškobrhem – Opolany je vedená po úpätí kopca, na vrchol bohužiaľ nevedie. Prevažnú časť kopca zaberá obora, do ktorej nie je umožnený vstup verejnosti, ale je možné vystúpiť na južný a západný svah. Najmä z južného svahu, ktorý nie je zalesnený je skvelý výhľad do okolia. Šport a turistika majú kladný vplyv na predmet ochrany, pretože pomáhajú vhodne disturbovať prístupnú časť svahu. Na vrchol Oškobrh sú pravidelne organizované novoročné pochody.[8]

V poslednej dobe využívajú tiež južný svah jazdci na motorových štvorkolkách, táto činnosť by však mala byť eliminovaná, pretože má negatívny vplyv na odkryvy opuky a dochádza tak k ich narúšaniu.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Stránky AOPK ČR [online]. [Cit. 2016-08-18]. Dostupné online. (po česky)
  2. a b Rybníky Vočert a Lazy a vrch Oškobrh jsou nové přírodní památky [online]. Ekolist.cz, [cit. 2016-08-29]. Dostupné online. (po česky)
  3. Regionálny miestopis [online]. [Cit. 2016-08-29]. Dostupné online. Archivované 2013-12-03 z originálu. (po česky)
  4. Regioálne pamiatky [online]. [Cit. 2016-08-29]. Dostupné online. Archivované 2013-12-03 z originálu. (po česky)
  5. Geologické lokality [online]. [Cit. 2016-08-29]. Dostupné online. (po česky)
  6. Lokality európskeho významu [online]. [Cit. 2016-08-29]. Dostupné online. (po česky)
  7. a b Plán starostlivosti Oškobrh 2011-2020. [online]. [Cit. 2016-08-29]. Dostupné online. (po česky)
  8. http://putujici.cz/?p=p_264&sName=Oskobrh

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Oškobrh (přírodní památka) na českej Wikipédii.