O obrátení Bavorov a Korutáncov
| O obrátení Bavorov a Korutáncov | |
|---|---|
| Conversio Bagoariorum et Carantanorum | |
 Prvá strana kópie kroniky z 10. storočia | |
|
| |
| Autor | bližšie neznámy soľnohradský kňaz |
| Pôvodný jazyk | latinčina |
| Krajina vydania | Rímsko-nemecká ríša |
| Dátum 1. vydania originálu | 871 – 872 |
| Literárne obdobie | stredoveká literatúra |
| Literárny žáner | kronika |
O obrátení Bavorov a Korutáncov (iné názvy: O obrátení Bavorov a Korutáncov na vieru, Spis o obrátení Bavorov a Korutáncov, Obrátenie Bavorov a Korutáncov; po latinsky Conversio Bagoariorum et Carantanorum, Libellus de conversione Bagoariorum et Carantanorum, De conversione Bagoariorum et Carantanorum libellus; skrátene Konverzia, Conversio) je franská kronika z 9. storočia v ktorej bližšie neznámy soľnohradský kňaz opisuje misionárske aktivity Soľnohradského arcibiskupstva v Karantánii, Panónii a Nitriansku od obdobia biskupa Ruperta na začiatku 8. storočia (t. j. okolo roku 700) po rok 870.
Rok vzniku[upraviť | upraviť zdroj]
Napísaná bola v roku 871, alebo niekedy v rokoch 871 – 872 (podľa Kroniky Slovenska na začiatku 80. rokov 9. storočia[1]).
Ako argument pre rok 871 sa o. i. uvádza, že autor Conversio napísal podľa datovania v závere svojho diela 75 rokov po pridelení panónskeho územia k Salzburskej diecéze: 796 + 75 = 871.[2]
Účel[upraviť | upraviť zdroj]
Vznikla asi v Salzburgu ako obranný spis, ktorý mal dokázať nárok salzburgského arcibiskupa Adalwina na prinavrátenie územia Panónie do jeho jurisdikcie, potom ako bola Panónia okolo roku 870 pridelená Metodovi. Zároveň je myslená ako útok proti celej byzantskej misijnej činnosti a proti slovanskej liturgii.
Časti[upraviť | upraviť zdroj]
Má tieto časti:
- 1. výklad o pokrstení Bavorov na pozadí životopisu sv. Ruperta (kapitoly 1 – 3)
- 2. dejiny Slovanov v Karantánii od 7. storočia až po obdobie života autora Conversia, pričom gros výkladu tvorí obdobie kniežaťa Pribinu, Koceľa a Metoda (kapitoly 3 – 13)
Význam pre historiografiu[upraviť | upraviť zdroj]
Je významným zdrojom na dejiny celého východoalpského priestoru.
Zo slovenských dejín je významným zdrojom informácií o Pribinovi a Koceľovi. Predstavuje jediný súdobý doklad o postavení kostola v Nitre. Informuje aj o vzniku Veľkej Moravy spojením Moravského a Nitrianskeho kniežatstva vyhnaním Pribinu Mojmírom z Nitry.
Text online[upraviť | upraviť zdroj]
- latinský originál celého textu
- slovenské preklady:
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ KOVÁČ, Dušan, et al. Kronika Slovenska: od najstarších čias do konca 19. storočia. Bratislava : Fortuna Print, 1998. ISBN 80-7153-174-X. S. 97.
- ↑ STEINHÜBEL, Ján. Nitrianske kniežatstvo: počiatky stredovekého Slovenska: rozprávanie o dejinách nášho územia a okolitých krajín od sťahovania národov do začiatku 12. storočia. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2004. ISBN 80-224-0812-3. S. 399.
Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]
- Repertorium "Geschichtsquellen des deutschen Mittelalters" (so zoznamom ďalších akademických zdrojov)
- Conversio Bagoariorum et Carantanorum. In: NOVOTNÝ, Bohuslav, et al. Encyklopédia archeológie. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1986. 1032 s. S. 160.
Ďalšia literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- 50. OBRÁTENIE BAVOROV A KORUTÁNCOV. In: KUZMÍK, Jozef. Slovník starovekých a stredovekých autorov, prameňov a knižných skriptorov so slovenskými vzťahmi. Vyd. 1. Martin : Matica slovenská, 1983. 608 s. (Dokumentácia.) S. 92 – 98.