Obývateľná základňa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu základňa, okrem základne na vesmírnom telese, alebo planéte, pozri Základňa.
Concept NASA v umeleckom stvárnení
Vízia habitatov publikovaná NASA z „CASE FOR MARS“ z 80. rokov 20. storočia. ISRU, využitie pôdy na ochranu objektov

Obývateľná základňa (iné názvy: základňa,[1] trvalá základňa, trvalo osídlená základňa, vesmírna, al. kozmická základňa) (rus. жилая база)[2] je obývateľné zariadenie umožňujúce pobyt človeka bez skafandra na inej planéte, alebo vesmírnom telese, zabezpečujúc mu podmienky pre život, oddych a prácu.[3] Obývateľné základne sú jedným zo základných prvkov vesmírnej architektúry[4] kolonizácie vesmíru.

Hlavný rozdiel základne na vesmírnom telese oproti kozmickej stanici v otvorenom vesmíre je v prirodzenej gravitácii, ktorá život na základni síce zjednodušuje, ale komplikuje logistiku zásob a posádok. Veľkou výhodou trvalých základní je možnosť ISRU, (angl. In situ resource utilization) - využitia miestnych zdrojov na zvýšenie sebestačnosti a radiačnej a protimeteorickej ochrany základne.

Základné funkcie[upraviť | upraviť zdroj]

Marťanský skleník - koncept
Prvý ľudia na Marse – umelecká predstava

Medzi základné funkcie základne patrí:

  • Zabezpečenie životných podmienok (najmä vzduch, teplota, svetlo)
  • Zabezpečenie energií
  • Zabezpečenie potravín a vody
  • Vytvorenie priestoru pre regeneráciu a oddych
  • Vytvorenie priestoru pre súkromie
  • Vytvorenie priestoru pre hygienu
  • Vytvorenie priestoru pre komunikáciu
  • Vytvorenie priestoru pre prácu
  • Vytvorenie priestoru pre spracovanie jedla a odpadu
  • Vybudovanie zásobovacích priestorov
  • Vybudovanie technologických priestorov
  • Vybudovanie prechodových komôr a hermetických uzáverov
  • Zabezpečenie radiačnej ochrany
  • Zabezpečenie protimeteorickej ochrany

Mobilné a dočasné základne väčšinu týchto potrieb spravidla zabezpečujú zo zásob. Pri stabilných a najmä trvalých základniach sa predpokladá väčšia miera ISRU - využitia miestnych zdrojov. Pre kolonizáciu planét je ideálne dosiahnuť aspoň čiastočnú sebestačnosť a to najmä uvedeným využitím miestnych zdrojov a recykláciou.

Plánované základne[upraviť | upraviť zdroj]

Najpravdepodobnejšie dôjde najskôr ku kolonizácii Mesiaca a vybudujú sa základne na Mesiaci (angl. Moonbase)[5] a následne základne na Marse (angl. Mars base).[6]

Simulovaný pobyt[upraviť | upraviť zdroj]

HI-SEAS - test skafandra

Vzhľadom na špecifické podmienky spolužitia obyvateľov základne a vývoj a testovanie technologických zariadení, sa realizovalo a realizuje mnoho simulačných projektov.[7]

Štola 88[upraviť | upraviť zdroj]

Významným projektom v Česko-Slovensku bol v roku 1988 multidisciplinárny izolačný projekt Štola 88,[8] ktorý simuloval cestu na Mars. Časť týmu sa po roku 2007 zúčastnila ruského projektu podobného zamerania - Mars 500.[9]

HI-SEAS[upraviť | upraviť zdroj]

HI-SEAS je projekt simulovaného pobytu na Marse - stanica vyvinutá pre NASA, kde v roku 2018 bola veliteľkou expedície jej súčasná riaditeľka, slovenka Michaela Musilová.[10]

Projekt Moonwalk[upraviť | upraviť zdroj]

v rámci projektu Moonwalk bol testovaný modul SHEE (angl. Self-deployable Habitat for Extreme Environments).[4] Flexibilný prístrešok - habitat[7] - do extrémnych podmienok, v ktorom môže posádka dvoch ľudí bez zásahu zvonka prežiť dva týždne.[11]

Sci-fi[upraviť | upraviť zdroj]

Vesmírne základne sa vyskytujú v rôznej literatúre i filmoch. Realisticky boli zobrazené napr. vo filmoch Marťan, Moon, alebo Avatar

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Slovenská astrobiologička Michaela Musilová testovala podmienky pre základňu na Mesiaci - https://vedanadosah.cvtisr.sk/
  2. NASA plánuje do roku 2030 vybudovať na Mesiaci stálu obývateľnú základňu. CNN. НАСА планирует построить постоянную жилую базу на Луне до 2030 года [online]. metallurgprom.org, 18 декабря 2020, 14:23, [cit. 2021-03-26]. Dostupné online. (po rusky)
  3. TASR, san. Slovenka viedla simulovanú misiu na Mesiac, testovala podmienky pre skutočnú základňu. hnonline.sk (Bratislava: MAFRA Slovakia). Dostupné online [cit. 2021-03-23]. ISSN 1336-1996.
  4. a b Na Slovensko príde vesmírna architektka, ktorá navrhla aj mesačnú orbitálnu stanicu - forbes.sk
  5. America to the Moon by 2024 – NASA's FY 2020 Budget Amendment Summary [online]. . Dostupné online.
  6. Lockheed Martin prezentácia IAC 2017
  7. a b Michaela Musilová velila simulovaným misiám na Mars - forbes.sk
  8. Fialová Barbora, Vědci simulovali cestu na Mars. V Tišnově
  9. SCHOLTZOVÁ, Jiřina. Mars 500: 520 dní „ve vile“, aneb jak dlouho byste vydrželi Vy? [online]. aldebaran.cz, [cit. 2021-03-23]. Dostupné online.
  10. Svetová Žena z Marsu pôsobí aj na STU [online]. Bratislava : Slovenská technická univerzita, 2020-12-09, [cit. 2021-03-07]. Dostupné online.
  11. S.H.E.E. - Self-deployable Habitat for Extreme Environments (angl.)