Obišovce

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
O rovnomennom hrade pozri Obišovský hrad.
Obišovce
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Košice-okolie
Región Abov
Nadmorská výška 297 m n. m.
Súradnice 48°51′43″S 21°14′18″V / 48,8620°S 21,2382°V / 48.8620; 21.2382
Rozloha 9,76 km² (976 ha) [1]
Obyvateľstvo 485 (31. 12. 2022) [2]
Hustota 49,69 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1289
Starosta Mária Baboľová[3] (nezávislá)
PSČ 044 81 (pošta Kysak)
ŠÚJ 521817
EČV (do r. 2022) KS
Tel. predvoľba +421-55
Adresa obecného
úradu
Obec Obišovce, Obecný úrad 133, 044 81 okr.Košice-okolie
E-mailová adresa obisovce@slovanet.sk
Telefón 00421 55 6991 312
Fax 00421 55 7296709
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Obišovce
Webová stránka: obisovce.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Obišovce (v minulosti Obyšovce, maď. Abos) sú obec na Slovensku v okrese Košice-okolie.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

V dobe bronzovej v katastri obce stálo hradisko na hrebeni Stráže[4][5] nad sútokom riek Hornád a Svinka. Dnes sú v lokalite Zámčisko viditeľné ruiny hradu z 13. storočia.[6]

Významným v histórii obce sa stal rok 1867, keď sa v obci objavili prví zememerači a inžinieri a vytýčili trasu novej železničnej trate, vedúcej cez Obišovce. Prevádzka na tomto úseku vedúcemu z Košíc cez Kysak do Prešova sa začala 1. septembra 1870. Súčasťou úseku bol aj unikátny železničný viadukt v Obišovciach, ktorý preklenoval koryto rieky Svinka a mal pokračovanie v podobe železničného nadjazdu nad cestou na Ruské Pekľany. Najskôr bola zriadená spoločná železničná zastávka Kysak-Obišovce (v tom čase Obyšovce), po druhej svetovej vojne došlo ku zriadeniu železnižnej zastávky za obcou na Putnoku, no dostala názov Lemešany. V obci bola železničná zastávka zriadená až v roku 2009.[7]

Do dejín obce sa zapísali aj roky 1918 a 1919. Kráto po vyhlásení vzniku Česko-slovenska v októbri 1918 bola situácia na Slovensku neprehľadná. V neďalekých Lemešanoch vznikla okresná národná rada, paradoxne ako reakcia na výzvu maďarských orgánov, ktoré vyzývali na presne opačné reakcie. Za predsedu rady bol zvolený evanjelický farár z Obišoviec Ján Hyska. Zhromaždenie zvolených zástupcov za veľkej účasti ľudu vyjadrilo požiadavku pripojenia sa k novému štátu Česko-slovensko. Dňa 8. decembra 1918 sa v Liptovskom Mikuláši, konalo národného zhromaždenie proti tzv. Východoslovenskej republike, čo bol samozvaný útvar, ktorý chcel zachovať vernosť Budapešti. Na zhromaždení sa zúčastnilo asi 15 000 ľudí a vystúpil na ňom aj delegát z Obišoviec Ondrej Marcin, ktorý vo svojej reči predniesol, že národ slovenský je len jeden a východniari sú takí istí Slováci ako západniari.

Na Štedrý deň 24. decembra 1918 sa v oblasti objavilo Česko-slovenské vojsko. Podľa spomienok publicistu Antona Prídavku ho ľudia z Obišoviec očakávali s veľkou radosťou a usporiadali aj manifestačné zhromaždenie, na ktorom prevolávali na slávu Česko-slovenskej republike. V Obišovciach česko-slovenské vojsko pobudlo do jari 1919[8].

Na začiatku leta 1919 prenikli na Slovensko jednotky Maďarskej republiky rad. Obišovce a Kysak sa v júni 1919 stali miestom bitky medzi maďarskými a československými vojakmi.[8]

Po Viedenskej arbitráži pripadlo Maďarsku južné Slovensko a aj mesto Košice utakali Česi a Slováci a niektorí sa na čas zdržali aj v Obišovciach. Do Kysaku a Obišoviec sa presunul aj peší prápor z košíc.

Vojnové útrapy sa Obišovciam nevyhli ani na začiatku Slovenského národného povstania. V skorých ranných hodinách 1. septembra 1944 sa Obišovciach objavili partizáni zväzku Čapajev podporovaní piatimi ľahkými tankami. Došlo k bitke s Nemcami a nemeckým pancierovým vlakom, pri ktorom zahynulo 14 vojakov a partizánov. Sú pochovaní na starom cintoríne v Obišovciach a Kysaku.

Dňa 19. januára 1945 a skoro ráno 20. januára 1945 tesne pred svojim ústupom Nemci okrem deštrukcie stanice v Kysaku strhli aj všetky tri železničné mosty v Obišovciach, vrátane viaduktu a nadjazdu. Obec bola oslobodená prakticky bez boja, nakoľko jednotky Červenej armády do nej prenikli krátko po nemeckom odchode. Osloboditelia spoločne s miestnymi obyvateľmi začali nutné opravy komunkácií, no prišlo aj sklamanie, nakoľko mali voči miestnym obyvateľom hrubé spôsoby a došlo aj na rabovanie a k vlámaniu sa do kostola.[9]

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Rímskokatolícky kostol Ružencovej Panny Márie, jednoloďová pôvodne asi gotická stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty. Od polovice 16. storočia do roku 1769 bol kostol evanjelický. Následne prešiel barokovou úpravou. Súčasnú neogotickú úpravu získal v roku 1865. Zariadenie kostola je neogotické z roku 1888. Zaklenutý je pruskou klenbou.[10] Priečeliu dominuje štít s oblúčkovým vlysom, okná sú ukončené lomenými oblúkmi. Veža je ukončená ihlancovou helmicou.
  • Evanjelický kostol, jednoloďová tolerančná stavba so segmentovo ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z rokov 1787 – 1789. Na začiatku 20. storočia bola prisavaná eklektická veža. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Oltár je rokokovo-klasicistický s obrazom Kristus v Getsemanskej záhrade z roku 1746. Kazateľnica pochádza z doby výstavby kostola, krstiteľnica je klasicistická z roku 1823. Obnovovaný bol v roku 1909.[11] Fasády kostola sú hladké, okná sú polkruhovo ukončené. Veža je však bohato dekorovaná, členená pilastrami s kazetami, ukončená korunnou rímsou s terčíkom a inhlancovou helmicou.
  • Klasicistický kaštieľ z prvej polovice 19. storočia s nepravidelným pôdorysom. V 20. a 21. storočí rozsiahle zásahy výrazne zmenili celý objekt, ktorý značne stratil na svojej historickej hodnote. Šľachtické sídlo vlastnili kedysi Máriássyovci. V súčasnosti slúži na bývanie.[12]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Obišovce

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2023-04-03, [cit. 2023-04-12]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=19484
  5. http://www.hradiska.sk/2015/09/obisovce-straza.html
  6. http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=19598
  7. MEDVEC, Anton. Koleso času : Obišovce. 1. vyd. Obišovce : Obecný úrad, 2014. 342 s. ISBN 978-80-971656-3-5. Kapitola Obišovce v Habsburskej ríši (1526 – 1918) : Obišovce v 20. storočí : Železnica, s. 75 – 77.
  8. a b MEDVEC, Anton. Koleso času : Obišovce. 1. vyd. Obišovce : Obecný úrad, 2014. 342 s. ISBN 978-80-971656-3-5. Kapitola V prvej Československej republike : Koniec vojny a na ceste k vzniku novej republiky, s. 94-98.
  9. MEDVEC, Anton. Koleso času : Obišovce. 1. vyd. [s.l.] : Obišovce : Obecný úrad, 2014. 342 s. ISBN 978-80-971656-3-5. Kapitola V Slovenskom štáte : Vojnové útrapy, krvavá prestrelka v Obišovciach a oslobodenie obce, s. 113-121.
  10. Obišovce - Kostol Ružencovej Panny Márie [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  11. Obišovce - Evanjelický kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  12. Obišovce - www.pamiatkynaslovensku.sk - (obisovce) [online]. www.pamiatkynaslovensku.sk, [cit. 2018-10-09]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]