Objektívne právo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Právo
Odvetvia práva
Verejné právo:
Ústavné · Trestné · Správne · Finančné · Európske · Medzinárodné · Kánonické · Konfesné

Súkromné právo:
Občianske · Pracovné · Rodinné · Obchodné · Medzinárodné právo súkromné
Deľba moci
Výkonná moc:
Hlava štátu · Panovník · Prezident (SR· Vláda (SR· Ministerstvo

Zákonodarná moc:
Parlament · Senát · Národná rada SR


Súdna moc:
Súd · Ústavný súd (SR· Najvyšší súd · Krajský súd · Okresný súd · Súdna rada · Prokuratúra · Ombudsman · NKÚ
Právne predpisy
Ústava (SR· Ústavný zákon · Zákon · Nariadenie vlády · Uznesenie vlády · Vyhláška · Opatrenie · Výnos
Ďalšie pojmy
Právna skutočnosť · Právny akt · Právny predpis · Právna norma

Štát · Forma štátu · Občan · Politická strana · Voľby · Referendum


Medzinárodná zmluva · Medzinárodná organizácia
z  d  u

Objektívne právo (iné názvy: právo v objektívnom zmysle, právo) je buď súbor právnych noriem (v užšom zmysle len právnych predpisov), ktorých zachovávanie je vynútiteľné štátnou mocou, alebo len časť tohto súboru noriem (napr. jeden právny predpis). U niektorých autorov sa pojem objektívne právo stotožňuje s (každopádne veľmi podobným) pojmom právny poriadok. Podobný je aj pojem pozitívne právo. Opakom objektívneho práva je pojem subjektívne právo.[1][2][3][4][5][6][7]

Objektívne právo dáva odpoveď na otázku, čo v danom prípade platí ako právo, aká právna norma v danom prípade platí; t.j. dáva odpoveď na otázku, čo je v danej situácii v súlade s právom, prípadne čo je protiprávne.[4]

Objektívne právo je súbor právnych predpisov upravujúcich práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb, ako aj postavenie, práva a povinnosti štátu a jeho jednotlivých orgánov a jednotiek územnej samosprávy (v slovenských pomeroch nimi sú obec a samosprávny kraj) a ich jednotlivých orgánov. Za objektívne právo treba považovať aj jednotlivý právny predpis vydaný v rámci právneho poriadku určitého štátu.[3]

Rozdiely voči iným normatívnym systémom[upraviť | upraviť zdroj]

Objektívne právo je jeden z normatívnych systémov. Spravidla sa udáva, že od iných normatívnych systémov sa právo odlišuje:

  • všeobecná záväznosť (právo platí pre všetkých, vzťahuje ku každému, kto sa zdržuje na danom území – tzv. princíp teritoriality práva);
  • monizmom práva – v určitom čase na určitom území platí len jedno právo;
  • špecifická forma práva – záväzné je len to právo (tie právne predpisy), ktoré je prijaté v štátom ustanovenej alebo uznanej forme (napr. publikované v Zbierke zákonov, Vestníku vlády Slovenskej republiky, alebo ak štát uznal právnu obyčaj ako všeobecne záväzný prameň práva), inak nie je platným právom;
  • štátne donútenie – ak právo niekto nerešpektuje, štát si jeho plnenie vynúti aj proti vôli povinného subjektu; týmto sa má zabezpečiť v spoločnosti istota a poriadok.

Záväznosť[upraviť | upraviť zdroj]

Objektívne právo obsahuje v jednotlivých právnych predpisoch rôzne pravidlá: Niektoré pravidlá majú donucujúci charakter, od ktorých sa nemožno odchýliť (kogentné normy), niektoré sú koncipované menej prísne a pripúšťajú aj odchýlky, spravidla na základe dohody (dispozitívne normy).

Základ a prameň práva[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v článkoch: právna norma a právny predpis

Základom právneho poriadku je právna norma resp. právny predpis.

Členenie[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Odvetvia práva

Právna veda člení právo na 2 základné časti (odvetvia v širšom zmysle):

Tie sa ďalej členia na mnoho iných odvetví, napr. medzinárodné právo, ústavné právo, správne právo, občianske právo atď.

Názory na právo[upraviť | upraviť zdroj]

Stéla zobrazujúca kráľa Chammu-rabiho, ako mu boh Šamaš podáva jeden z najstarších zákonníkov

Názory na pôvod a silu práva delíme na 2 základné smery:

Medzi oboma extrémami je široká škála názorov.

Niekoľko názorov na právo z antiky:

  • Cicero: "Ubi homo, ibi societas; ubi societas, ibi ius" (Kde je človek, tam je aj spoločnosť; kde je spoločnosť, tam je aj právo).
  • Celsus: "Ius est ars boni et aequi" (Právo je umenie dobra a spravodlivosti).
  • Thrasymachos: "Právo (spravodlivosť) nie je nič iné než prospech silnejšieho" . V Platónovom dialógu: Republika, resp. Štát gr. "Politeia" (pozri "Štát")

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. objektívne právo. In: Malá slovenská encyklopédia 1993, S. 500
  2. právo. In: Malá československá encyklopedie V., S. 82
  3. a b OVEČKOVÁ, O. et al. Slovník obchodného práva. Iura Edition, 1994, S. 174
  4. a b michalcerny.net, [cit. 2021-09-13]. Dostupné online.
  5. [1]
  6. BOECKEN, Winfried. BGB - Allgemeiner Teil. [s.l.] : W. Kohlhammer Verlag, 2007. 514 s. ISBN 978-3-17-018392-6. S. 147.
  7. OTTOVÁ, E.: Teória práva. Šamorín : Heuréka, 2006, S. 53