Obliehanie Osijeku
| Obliehanie Osijeku | |||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Súčasť Habsbursko-osmanských vojen v Uhorsku (1526 – 1568) | |||||||
Strategický plán cisárskeho generála Jána Katzianera | |||||||
| |||||||
| Protivníci | |||||||
| Svätá ríša rímska Kráľovské Uhorsko |
Osmanská ríša | ||||||
| Velitelia | |||||||
| Johann Katzianer† Ludwig Lodron† Pavao Bakiㆠ|
Mehmed Sokolovič paša | ||||||
| Sila | |||||||
| 24 000 – pechota | 8 000 – pechota | ||||||
| Straty | |||||||
| 20 000 mŕtvych vojakov | neznáme | ||||||
Obliehanie Osijeku bola vojenská operácia v októbri roku 1537 medzi armádnymi oddielmi cisárskeho veliteľa Jána Katzianera a Mehmedom Sokolovičom pašom.
Od predohry po epilóg poníženia cisára a Uhrov
[upraviť | upraviť zdroj]Osmanská ríša, ktorá sa prejavila na bojovo-diplomatickom poli ako motivovaná pre defenzívu uhorského kráľa Ferdinanda I. sa teda rozhodla rozšíriť svoje panstvo na bývalej južnej hranici Uhorského kráľovstva. Ešte roku 1529 sa podarilo vojskám osmanských Turkov úspešne dobyť Jajce ako poslednú uhorskú pevnosť južne od rieky Sáva. V lete roku 1536 sa podarilo osmanským armádam obľahnúť a získať hrady na území Chorvátska a Slavónie. Išlo presnejšie o Požegu, Dubicu a Jasenovac. Uhorský kráľ Ferdinand I. Habsburský sa tak rozhodol pre ofenzívu, ktorá by na bojovom poli znamenala dočasné zatlačenie osmanského náporu späť. V roku 1537 tak povolal kapitána Jána Katzianera ako vrchného veliteľa vojsk naverbovaných z územia dedičných rakúskych a českých krajín. Zhromaždila sa tak cisársko-kráľovská armáda v sile takmer 16 000 vojakov. Koncom leta sa táto armáda vydala smerom do Chorvátska. Následne došlo k vojenskému obľahnutiu tureckého tábora. Zlom nastal až vtedy, keď udreli jesenné dažde s mrazmi. Veliteľ tak po dlhom čase bez vojenskej činnosti nariadil ústup späť. Vojská osmanských Turkov však z ničoho nič prepadli a zaútočili na cisársko-kráľovskú armádu, ktorá bola, paradoxne, v presile. Vojsko, ktoré vyslal uhorský kráľ Ferdinand I. Habsburský, tak utrpelo v októbri roku 1537 doslova drvivú porážku.[1]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ KÓNYA, Peter a kol. Dejiny Uhorska (1000-1918). 2. vyd. Bratislava : Citadella, s.r.o., 2014. ISBN 978-80-89628-59-9. S. 197.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- KOPČAN, Vojtech. 1986.Turecké nebezpečenstvo a Slovensko. Bratislava: Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied. 71-016-86
- KÓNYA, Peter a kol. 2014. Dejiny Uhorska (1000-1918). Bratislava: Citadella, s.r.o. ISBN 978-80-89628-59-9.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Battle of Gorjani na anglickej Wikipédii.