Oboe

Schéma činnosti systému Oboe

Prístroj Oboe, ktorý sa montoval do lietadiel

Oboe bol rádiový navigačný systém používaný Royal Air Force počas druhej svetovej vojny na podporu nočného bombardovania Nemecka a cieľov na okupovanom území. Využíval princípy rádiových vĺn. Bol oveľa presnejší, ako obdobné nemecké systémy X-Gerät a Y-Gerät.

Princíp fungovania

Systém využíval možnosť presného merania vzdialenosti pomocou rádiových vĺn. Tvorili ho dva pozemné vysielače v Doveri a neďaleko Cromeru. Každý z vysielačov vysielal na inej frekvencii iný typ signálu. V lietadle bol zabudovaný odpovedač, ktorý zachytil signál a vyslal späť vlastný. Na základe vyslaných pulzov mohla obsluha pozemných stanic vypočítať vzdialenosť lietadla. Keď bolo lietadlo v rovnakej vzdialenosti od Doveru ako cieľ náletu, pilot naviedol lietadlo na kruhovú dráhu so stredom v Doveri, ktorá ho priviedla nad cieľ. Keď druhý vysielač zameral vzdialenosť zodpovedajúcu bodu pre vypustenie bômb nad cieľom, vyslal špeciálny signál, ako pokyn na vypustenie bômb.

Obmedzenia systému

Systém mohol v jednom čase navádzať iba jedno lietadlo. V praxi sa toto obmedzenie obišlo tak, že na cieľ naletelo niekoľko značkovacích lietadiel s časovým odstupom za sebou. Druhým obmedzením bol dosah, spôsobený zakrivením povrchu Zeme. Pri operačnej výške 8 500 metrov bol systém použiteľný do vzdialenosti 435 kilometrov, čo postačovalo na bombardovanie Porúria, ale už nie na väčšinu územia Nemecka.

Operačné použitie

Oboe Mk.I

V auguste 1942 začalo veliteľstvo bombardovacieho letectva RAF vytvárať špeciálne útvary prieskumných lietadiel, ktorých úlohou bolo vyhľadať a označiť ciele pomocou svetlíc. Tieto jednotky či lietadlá boli známe pod názvom Pathfinder. Systém Oboe bol vhodný pre takéto použitie, ktoré eliminovalo použitie len obmedzeného počtu navádzaných lietadiel. Operačne bol prvýkrát systém použitý 20. decembra 1942. Náletu na elektráreň v Holandsku sa zúčastnilo šesť značkovacích lietadiel. V priebehu januára 1943 boli opakovane bombardované závody Krupp v Essene s takou veľkou presnosťou, že Nemci si uvedomili použitie nového, pre nich zatiaľ neznámeho navigačného systému. V noci z 5. na 6. marca 1943 sa uskutočnil veľký nálet na rovnaký cieľ. V noci z 29. na 30. mája 1943 bol bombardovaný s pomocou systému Wuppertal-Barmen. Počas tohto náletu zachytili nemecké stanice zvláštne signály, trvalo ale niekoľko týždňov, kým sa informácie dostali k správnym osobám a boli spojené s časovým priebehom náletu. Nemci však stále nemali dostatok informácií o funkčnosti systému. Až počas náletu na Kolín v novembri 1943 si poskladali celú mozaiku. Všimli si kruhovú dráhu v poslednej fáze a zachytili špeciálny signál pre zhodenie bômb. Mohli teda skonštruovať a nasadiť rušiace zariadenia. Rušenie postupne narastalo, až sa počas náletu z 19. na 20. novembra 1943 stal systém Oboe nepoužiteľný. RAF teda mohla nový systém používať neobmedzene takmer celý rok. Až 7. januára 1944 sa Nemcom dostal do rúk odpovedač zo zostreleného lietadla Mosquito.

Oboe Mk II

Rušenie prvej verzie Oboe nebolo pre RAF veľkým problémom. Vzhľadom na dobu jeho používania, stihli vyvinúť aj jeho nástupcu Oboe Mk. II, ktorý používal vyššiu frekvenciu a centimetrové rádiové vlny. Už 13. januára zachytili Nemci tieto signály, ale na dlhší čas nevzbudili záujem. Briti totiž nevypli vysielače signálov Oboe Mark I a používali ich ako klamlivé opatrenie.

Zdroje

• PRICE, Alfred. Historie elektronické války 1939 - 1945. Praha : Mladá fronta, 2006. 272 + 16 s. ISBN 80-204-1373-1. (česky)