Preskočiť na obsah

Obsedantno-kompulzívna porucha

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Obsedantno-kompulzívna porucha

Štyri komponenty cyklu OCD
Klasifikácia
MKCH-10F42 (odkaz)
Klinický obraz
Priebehchronický
Príčinanízka hladina sérotonínu, genetická predispozícia, vplyv výchovy a prostredia
Postihnutý systémpsychické ochorenie
Štatistické údaje – všeobecneㅤ(The Lancet, 2009 )
Prevalencia2–3%
Štatistické údaje – ženyㅤ(The Journal of clinical psychiatry, 2020 )
Prevalencia1,5%
Štatistické údaje – mužiㅤ(The Journal of clinical psychiatry, 2020 )
Prevalencia1%
Pozri aj Medicínsky portál

Obsedantno-kompulzívna porucha[1][2][3] (v slovenčine zriedkavejšie aj obsesívno-kompulzívna porucha[4][5]; v súčasnej angličtine: obsessive-compulsive disorder – skratka OCD) je duševné ochorenie charakteristické vtieravými myšlienkami a nutkaním na rôzne úkony. Postihnutému vtieravé myšlienky (obsesie) spôsobujú úzkosť, ktorej sa snaží zbaviť vykonávaním rôznych úkonov (kompulzie).[6] Tieto úkony postihnutý sám považuje za nezmyselné alebo nesprávne, no podvoľuje sa im, aby sa zbavil napätia a úzkosti spôsobených obsesiami a to až do takej miery, že postihnutému zasahujú do bežného života.[6] Postihnutí si môžu mylne myslieť, že sú za obsesie zodpovední a že to svedčí o ich šialenosti, čo vedie k strachu z nepochopenia či výsmechu a nevyhľadaniu lekára.[7][8] Najlepšie šance na vedenie kvalitného života spočívajú vo vyhľadaní odbornej pomoci, pretože OCD nie je vyliečiteľné, no je liečiteľné a postihnutí môžu viesť kvalitný život porovnateľný so zvyškom populácie.[8]

Obsedantno-kompulzívna porucha sa líši od anankastickej poruchy osobnosti (iné názvy: obsedantno-kompulzívna porucha osobnosti[3], anankatiscká psychopatia[9]). Ľudia trpiaci touto poruchou osobnosti síce kladú prílišný dôraz na poriadok a detaily, no nie sú u nich prítomné obsesie a kompulzie ako pri OCD.[10][11][12]

OCD môže nazývať aj ako obsedantno-nutkavá porucha[13]; staršie: obsesívno [alebo obsedantno]-kompulzívna neuróza[1], nutkavá neuróza[14], obsedantná neuróza[3][15][9], obsesívna neuróza[16], anankastická neuróza[1].

Obsesie majú formu nežiaducich, často opakovaných myšlienok či obrazov, ktoré postihnutému spôsobujú úzkosť.[6] Zatiaľ čo bežní ľudia môžu mať rovnaké myšlienky ako tí postihnutí OCD, ľudia s OCD ich nesprávne interpretujú ako katastrofické alebo ohrozujúce. Namiesto toho, aby sa im naďalej nevenovali ako ostatní, si ľudia s OCD často spájajú obsah týchto vtieravých myšlienok so svojou osobou, túžbami alebo identitou.[17] Vzhľadom na to, že tieto myšlienky nie sú príjemné, spôsobujú napätie a úzkosť. Medzi časté typy obsesií patrí strach z kontaminácie a nečistoty, posadnutosť symetriou a perfektným uložením vecí, myšlienky týkajúce sa tabuizovaných tém (napríklad sexu či náboženstva) či agresívne myšlienky týkajúceho sa iných, či samého seba.[6] Typy obsesií, ktoré sa postihnutému vtierajú do hlavy, sa môžu v priebehu času meniť, keďže obsesie sa často týkajú tých oblastí, na ktoré jednotlivcovi v danom čase záleží (napr. rodič môže mať vtieravú myšlienku, že ublíži svôjmu dieťaťu).[17]

Opakovaná kontrola vypnutia plynu je príkladom kompulzie.

Kompulzie sú úkony, konanie alebo rituály, ktoré postihnutý vykonáva v reakcii na úzkosť spôsobenú obsesiou. Vykonanie takéhoto úkonu z krátkodobého hľadiska postihnutému prinesie úľavu, no z dlhodobého hľadiska len posilní pôvodnú obsesiu a keď sa tá znovu votrie do mysle, postihnutý znovu pocíti potrebu vykonať kompulzívný úkon.[18] Kompulzie môžu byť buď viditeľné, ako napríklad kontrolovanie zamknutia dverí, alebo neviditeľné, ako napríklad opakovanie špecifickej frázy či počítanie.[18] Medzi časté kompulzívne úkony patrí opakované kontrolovanie vecí, počítanie istého úkonu (napr. krokov), usporadúvanie vecí istým spôsobom či nadmerné umývanie rúk.[6] Pri obsedantno-kompulzívnej poruche postihnutí tieto úkony vykonávajú často a po dlhú dobu (minimálne 1 hodinu denne), čo im spôsobuje problémy v škole, zamestaní či vo vzťahoch.[6] Deti s OCD chcú svoje školské úlohy dokončiť dokonalo.[19] Na racionálnej úrovni ľudia postihnutí OCD vedia, že ich kompulzie nedávajú zmysel, no emočne pociťujú takú úzkosť, že sa týmto nutkaniam radšej poddajú. Problémom totiž nie sú samotné myšlienky, ktoré nie sú špecifické len pre ľudí s OCD, ale s nimi spojená úzkosť a strach.[20][21] Kvôli iracionalite a nezmyselnosti kompulzií ich postihnutí často považujú za divné a hanbia sa za ne, čo im často bráni vyhľadať odbornú pomoc alebo sa niekomu zdôveriť, čo oddaľuje diagnostiku a liečbu.[22] Problémom je aj to, že postihnutí si často neuvedomujú, že ich prejavy sú spôsobené ochorením a nevypovedajú nič zlé o nich, ich osobnosti či túžbach.[17]

Presná príčina spôsobujúca obsedantno-kompulzívnu poruchu zatiaľ nie je známa, predpokladá sa však súvis s nízkou hladinou sérotonínu u postihnutých osôb, čo je hormón, ktorý nervové bunky využívajú na vzájomnú komunikáciu a ovplyvňuje emócie, náladu a spánok.[5][7] Aj keď OCD nie je dedičné, jeho prítomnosť u príbuzných môže zvýšiť riziko výskytu.[6][22][7] Vplyv prostredia môže tiež zohrať rolu pri nástupe ochorenia, napríklad pokiaľ bol postihnutý jedinec v minulosti šikanovaný, fyzicky alebo sexuálne zneužívaný alebo zanedbávaný. Niekedy môže ochorenie začať po dôležitej životnej udalosti, akou je napríklad pôrod alebo strata blízkeho.[7][6]

Behaviorálny model – teória učenia

[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa teória učenia sa jedinec v istom momente naučil asociovať dovtedy neutrálny podnet s podnetom, ktorý vyvoláva úzkosť. Týmto spojením sa potom reakcia jedinca na podnet vyvolávajúci úzkosť rozšírila aj na neutrálny podnet. Kognitívny model teda predpokladá, že obsesie sú podmienené (naučené) reflexy. Keďže kompulzia dočasne znižuje úzkosť, motivuje jedinca toto správanie opakovať na základe princípu operančného podmieňovania.[23]

Táto teória však nevysvetľuje, prečo si pacienti nespomínajú na spúšťací moment, v ktorom by učenie (asociácia) nastalo. Rovnako tak nevie vysvetliť, prečo sa obsesie vzťahujú na konkrétne témy, ale nie iné. Tiež pomocou nej nevieme určiť pôvod obsesíí, hlavne tých, ktoré sa nevzťahujú k prežitému źivotu pacienta, napríklad obsesie zamerané na symetriu.[23]

Kognitívny model

[upraviť | upraviť zdroj]

Kognitívny model vníma fakt, že väčšina populácie má nechcené vtieravé myšlienky.[21] Zatiaľ čo zdravý jedinec sa však nad týmito myšlienkami nebude pozastavovať, u ľudí s OCD dochádza k nesprávnemu interpretovaniu, resp. hodnoteniu týchto myšlienok ako znaku vysokého rizika pre seba samých alebo ostatných, za ktoré nesú zodpovednosť.[24][23] Pri liečbe sa tento model zameriava na zmenu presvedčení jedinca, akými sú napríklad zvýšená zodpovednosť. Cieľom je vytvorenie si nového, menej hrozivého myšlienkového modelu pre žitú skúsenosť.[24]

Diagnostika

[upraviť | upraviť zdroj]
Obsedantno-kompulzívny skríning

podľa Zohar-Fineberg (Z-FOCS) | Zdroj: Ambulantná terapia, 2008, roč. 6 (3): 152 – 157

1. Umývate sa často alebo často periete?

2. Často kontrolujete veci, situácie?
3. Máte nejaké myšlienky, ktoré vás obťažujú a ktorých by ste sa chceli zbaviť, ale nedarí sa vám to?
4. Trvá vám dlho ukončenie bežných aktivít?
5. Robíte si starosti, alebo príliš sa zaoberáte usporiadanosťou a súmernosťou?

Pri určovaní diagnózy ide najčastejšie o rozhovor psychiatra s pacientom, pri ktorom sa skúma dĺžka príznakov, miera úskosti a miera narušenia bežného života.[5] Zisťujú sa pacientove myšlienky, pocity a vzorce správania, ktoré narušujú každodenné aktivity.[25] Použitý môže byť Obsedantno-kompulzívny skríning podľa Zohar-Fineberg, ktorý obsahuje 5 otázok.[5] S povolením pacienta sa môže špecialista spýtať aj blízkych a priateľov.[25] Na vylúčenie iných chôrob môže špecialista vyšetriť aj fyzické symptómy.[25]

V priemere prejde od nástupu príznakov po diagnostiku 7 rokov.[5][26] Tento priemer je podľa štúdie z roku 2022 vyšší pre starších pacientov ako mladších, čo indikuje, že liečba obsedantno-kompulzívnej poruchy sa zlepšuje. Napriek tomu je toto číslo stále príliš vysoké, keďže pokiaľ medzi nástupom ochorenia a začiatkom jeho liečby prešli viac ako 2 roky, pravdepodobnosť účinnosti liekov proti OCD sa znižuje.[27] Dlhší čas neliečenia OCD je tiež spojený s horšími klinickými príznakmi.[27] Zaujímavosťou je, že úspešná liečba obsedantno-kompulzívnej poruchy nebola predpovedaná vekom, v ktorom ochorenia nastúpilo, ale dĺžkou odkladania liečby.[27] Inými slovami, človek s nástupom OCD vo veku 22 rokov, ktorý začal liečbu v 23 rokoch, má lepšie šance na priaznivý výsledok liečby ako človek, ktorého príznaky začali vo veku 15 rokov a neboli liečené do veku 22 rokov. Ľudia, ktorým sa príznaky objavia skôr majú väčšiu tendenciu odďalovať liečbu, pretože môžu na začiatku príznaky OCD zľahčovať alebo považovať za normálne.[27] Naopak, tí, ktorým sa OCD objaví v neskoršom veku (po detstve alebo adolescencii) vyhľadávajú liečbu skôr.[27]

Obsesívno-komulzívna porucha sa lieči dlhodobo a často celoživotne, pričom úplne vyliečenie je vzácne. Vďaka liečbe sa však pacient naučí s touto poruchou žiť a môže viesť rovnako kvalitný život ako ľudia bez nej, čo dokazuje aj to, že túto poruchu majú mnohé známe osobnosti.[8][28] OCD sa lieči pomocou liekov, psychoterapiou alebo ich kombináciou.[6] Ľahšie formy OCD sa dajú zvládnuť terapiou bez užívania liekov.[8] Keďže obsedantno-kompulzívna porucha má obdobia zlepšenia a zhoršenia, je možné, že aj po úspešnej liečbe sa bude musieť pacient k liečbe vrátiť.[8]

Príklad expozičnej terapie pre pacienta s obsesiami ublíženia
Obsesia: obava z ublíženia sebe alebo iným ostrým predmetom

Kompulzia: vyhýbanie sa ostrým predmetom a miestnostiam s nimi, napr. kuchyni

1. Pomaly sa pozrite na obrázok noža.
2. Strávte 5 minút v kuchyni.
3. Skúste držať v ruke nôž.

Z hľadiska terapie sa často využíva typ kognitívnej behaviorálnej terapie (KBT) zvaný Prevencia expozície a reakcie (expozičná liečba). Princípom tejto terapie je, aby bol pacient vystavený situácii, v ktorej sa mu do mysle votrú obsesívne myšlienky, no je mu zabránené vykonať kompulzívny úkon.[6] Pacient je tak postupne vystavovaný podnetu, ktorý mu spôsobuje úzkosť.[29] Časom sa naučí, že napriek cítenej hrozbe v podobe úzkosti mu žiadne skutočné nebezpečenstvo pri danom podnete nehrozí a naučí sa reagovať na podnet primeranejšie, podobne ako ostatní ľudia.[30] Čeliť obsesiám a nevykonať žiadne kompulzie môže byť na začiatku terapie náročné, no postupne je možné úzkosť znížiť alebo odstrániť.[31]

Pri miernej forme OCD ide zvyčajne o 8 až 20 terapeutických sedení v intervale jedno sedenie za týždeň. Alternatívou sú každodenné sedenia trvajúce po dobu 3 týždňov. Okrem toho pacient cvičí aj doma medzi sedeniami.[8][31] Výhodou KBT oproti liekom je jej dlhotrvajúci efekt aj po ukončení liečby.[29]

Dôležité je, aby rodina jedincovi s OCD nepomáhala s kompulziami a vyhýbavým správaním, uisťovaním alebo zmenou rodinného fungovania.[29] Takéto, i keď dobre mienené správanie rodinných príslušníkov podporuje OCD cyklus (obsesia-úzkosť-kompulzia-dočasná úľava) a je spojené s horšími výsledkami pri terapii i braní liekov, vážnejšími príznakmi a obmedzeným fungovaním v bežnom živote.[29] Pokiaľ je rodina zapojená do terapie, výsledky zvyknú byť lepšie ako pri individuálnej terapii.[29]

Z hľadiska liekov ide o typ antidepresív zvaných selektívne inhibítory spätného vychytávania sérotonínu (SSRI).[6][22] Tie bránením vychytávania sérotonínu zvyšujú jeho účinok v mozgových synapsiách a zabezpečujú tým chemickú rovnováhu v mozgu.[7] Účinnosť liečby pomocou antidepresív sa hodnotí po 10 až 12 týždňoch každodenného užívania, pričom liečba trvá zvyčajne aspoň rok.[8][31] Pri liečbe OCD sa používajú vyššie dávky SSRI ako pri klinickej depresii.[29] Vysadzovanie liekov nastáva, pokiaľ výskyt symptómov je nepatrný alebo žiadny.[31] Vysadenie prebieha stupňovito počas niekoľkých mesiacov, aby sa predišlo nežiadúcim účinkom.[8] V prípade nezlepšenia príznakov sa môžu použiť aj antipsychotické lieky.[6][29]

Stimulačné a neurochirurgické postupy

[upraviť | upraviť zdroj]

V prípade neúspechu terapeutickej a farmakologickej liečby môžu byť použité metódy, ktorými sa mení elektrická aktivita v určitej časti mozgu.[6] Pri transkraniálnej magnetickej stimulácii (TMS) sa neinvazívne zariadenie drži nad hlavou pacieta, pričom magnetické polia stimulujú nervové bunky.[6] Pri hĺbkovej stimulácii mozgu (DBS) sa neurostimulátor a elektródy implantujú do špecifických štruktúr mozgu a následne elektrické impulzy tieto oblasti stimulujú, čo zmierňuje príznaky poruchy.[6][29][32]

Liečba v minulosti

[upraviť | upraviť zdroj]

V minulosti sa na liečbu OCD využívala aj psychoanalýza, tento prístup sa však v súčasnosti kvôli nedostatku dôkazov o jeho účinnosti už prevažne nepoužíva.[33][34] Problém spočíva v tom, že psychoanalýza nemá vplyv na obsesie a kompulzie, teda symptómy OCD.[35][33] Ak aj pomôže, tak je to spravidla až potom, čo pacient absolvoval kognitívno behaviorálnu terapiu alebo bral lieky, čo potvrdzuje vyššiu účinnosť týchto metód.[35] Keďže obsesie a kompulzie sú v psychoanalýze považované za prejav vnútorných konflitkov v nevedomí,[36] psychoanalýza nabáda pacienta vyhľadať zdroj týchto symptómov vo svojej minulosti, čo vyvoláva väčšiu neistotu a tým zhoršuje OCD.[37] Tiež to neprispieva k vybudovaniu si väčšej tolerancie k neistote. Príkladom škodlivého dopadu psychoanalýzy je napríklad interpretácia obsesií so sexuálnym obsahom ako nevedomých impulzov jednotlivca, čo vedie k stigmatizácii.[37] Zároveň je to protichodné voči súčasnému chápaniu OCD ako duševného ochorenia, za ktorého vznik pacient nemôže niesť zodpovednosť.[8]

Výskyt a súbežné ochorenia

[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa štúdie z roku 2020 postihuje obsedantno-kompulzívna porucha v určitej fáze života 1,5% žien a 1% mužov[38], pričom dlhodobo sa často uvádza aj výskyt u 2–3% populácie bez ohľadu na pohlavie[39]. Ide o jedno z najčastejších duševných ochorení.[5] Konkrétne dáta o výskyte OCD na Slovensku zatiaľ neexistujú.[40]

Pacienti s OCD často trpia aj inými, najmä psychickými ochoreniami (komorbiditami). Ide o úzkostné poruchy (hlavne generalizovaná úzkostná porucha), afektívne poruchy (hlavne klinická depresia), impulzívne poruchy a poruchy užívania návykových látok. Tiež môže ísť o poruchu pozornosti s hyperaktivitou (ADHD) alebo hypochondrickú poruchu.[41]

Nasledujúca tabuľka sumarizuje súbežné ochorenia, ktoré sa vyskytujú u pacientov s OCD. Ide o sumarizačnú štatistiku, ktorá bola vytvorená na základe viacerých jednotlivých štúdii (tzv. metaštúdia). Prevalencie sú udávané ako 95% interval spoľahlivosti.[42]

Súbežné ochorenia pre obsedantno-kompulzívnu poruchu[42]
Súbežné ochorenie (komorbidita) Výskyt (prevalencia) u dospelých s OCD Výskyt (prevalencia) u detí s OCD
Akákoľvek súbežná psychická porucha 70,8% 63,6%
Afektívne poruchy
Akákoľvek afektívna porucha 53,8% neznáme
Klinická depresia 40,8% 17,1%
Dystýmia 10,4% neznáme
Bipolárna porucha 4,9% neznáme
Úzkostné poruchy
Akákoľvek úzkostná porucha 32,7% 31,2%
Generalizovaná úzkostná porucha 15,02% 26,6%
Sociálna úzkostná porucha 14,7% 13,6%
Panická porucha 10,3% 6,1%
Agorafóbia 2,3% neznáme
Fóbická úzkostná porucha 16,4% 12,8%
Poruchy príjmu potravy
Akákoľvek porucha príjmu potravy 5,3% neznáme
Anorexia 3,8% neznáme
Bulímia 2,8% neznáme
Ostatné psychické poruchy
Akákoľvek porucha užívania návykových látok 7,2% neznáme
Posttraumatická stresová porucha 5,9% neznáme
Schizofrénia/psychóza 3,5% neznáme
Porucha pozornosti s hyperaktivitou (ADHD) 16,3% 16,1%
Poruchy autistického spektra neznáme 5,8%
Porucha opozičného vzdoru neznáme 12,5%

Témy OCD obsesií

[upraviť | upraviť zdroj]
Jednotlivci s témou náboženstva a morálky môžu mať úzkosť, že pôjdu do pekla. Kompulzívnym úkonom sa potom snažia uistiť, že sa tak nestane.[43]

Podstatou obsedantno-kompulzívnej poruchy je prítomnosť vtieravých myšlienok (obsesií) a na nich sa viažucich neutralizačných úkonov (kompulzií). Zatiaľ čo táto štruktúra je prítomná u všetkých ľudí trpiacich touto poruchou, obsahom obsesií môže byť čokoľvek.[17] Obsah obsesií sa častokrát viaže k špecifickým témam (okruhom), pričom je možné zažívať viaceré typy naraz.[44] Typy vtieravých myšlienok sa môžu v priebehu času meniť, keďže obsesie sa často týkajú oblastí, na ktorých jednotlivcovi v danom čase záleží (napr. rodič môže mať vtieravú myšlienku, že ublíži svôjmu dieťaťu, pričom takéto myšlienky nemal, dokým rodičom nebol).[17] Je nemožné zosumarizovať všetky potenciálne témy OCD obsesií, keďže môže ísť o čokoľvek, no výskumom a psychologickou praxou sa ustálili niektoré tematické okruhy. Prejav OCD u jednotlivcov je teda rôzny, i keď štruktúra poruchy je rovnaká (obsesia-úzkosť-kompulzia-dočasná úľava).[45]

Keďže obsah vtieravých myšlienok sa týka prejavu OCD a nie jej samotnej podstaty, tematické okruhy sa oficiálne neklasifikujú ani nediagnostikujú. Napriek tomu má zmysel o tematických okruhoch obsesií (niekedy nazývaných témy alebo typy OCD) hovoriť. Jednotlivcom to napomáha uvedomiť si, že ich problém nemajú sami.[45] Taktiež im to umožňuje identifikovať svoj problém ako symptóm liečiteľnej poruchy a nie ako znak toho, že by s nimi nebolo niečo v poriadku.[45] Toto je dôležité najmä pri obsesiách s tabuizovanými témami, ktoré sú spoločnosťou odsudzované alebo ilegálne.[45]

Napríklad tematický okruh nemorálnych, samovražedných alebo pedofilných (P-OCD) vtieravých myšlienok sa môže kvôli svojmu obsahu javiť katastrofálne, no v skutočnosti za ním stojí rovnaký princíp obsesie a kompulzie ako pri iných obsahoch vtieravých myšlienok, napr. pri strachu z nečistoty.[45] Poznanie týchto okruhov teda umožňuje jednotlivcovi s OCD uvedomiť si, že za týmito myšlienkami stojí obsedantno-kompulzívna porucha a nie morálna dekadencia, chcenie zomrieť či pedofília. Toto je dôležité, pretože pri tabuizovaných obsahoch vtieravých myšlienok sa jednotlivci zdráhajú vyhľadať odbornú pomoc, obávajúc sa nepochopenia a odsúdenia.[46][47][44]

Niektoré tematické okruhy môžu byť tiež náročné na identifikovanie ako symptómu OCD kvôli svojej komlexnosti. Napr. existenčné OCD si môže jednotlivec zmýliť s normálnym „filozofovaním“ a neaplikovať rovnaké postupy zvládania poruchy ako pri iných priamočiarejších typoch obsesií, ktoré už predtým zažil.[48] Vzťahová OCD (R-OCD) je tiež niekedy náročná na identifikovanie, keďže sa môže javiť ako bežné pochybnosti o vzťahu alebo o partnerovi.[49]

Dôležitosť poznania rôznych prejavov OCD je demonštrovaná aj výskummi, v ktorých vtieravé myšlienky s tabuizovaným obsahom vedú k nesprávnej diagnóze u psychológa oveľa častejšie ako vtieravé myšlienky so stereotypným obsahom, napr. symetriou alebo strachom z kontaminácie.[50]

Nasledujúca tabuľka uvádza prehľad známejších tematických okruhov vtieravých myšlienok. Pri absencii slovenských alebo českých matierálov o danej téme obsesií uvádzame voľné preklady anglických názvov.

Téma OCD obsesií Popis Príklady
Kontrolóri
  • jeden z najznámejších typov OCD[44]
  • častokrát zobrazovaný vo filmoch a seriáloch[44]
  • obsesie vo forme strachu o bezpečnosť alebo z robenia chýb, či nesprávneho správania sa[44]
  • kompulzie vo forme kontrolovania s presvedčením, že pokiaľ ku kontrole nedôjde, určite sa stane niečo zlé, čo môže poškodiť iných a oni za to budú niesť zodpovednosť[5][44]
  • opakovaná kontrola vypnutia rúry či plynu, zamknutia dverí[5]
  • kontrola ľudí, na ktorých im veľmi záleží[5]
Umývači a čističi
  • intenzívny strach z nákazy[5]
  • vyhýbanie sa verejným toaletám kvôli strachu z nákazy[44]
  • agresívne sprchovanie ako kompulzívny rituál v reakcii na vtieravú myšlienku, že sa jednotlivec nakazí nejakou chorobou[44]
  • hľadanie informácií online o chorobe (kompulzia), o ktorej si jednotlivec myslí, že sa ňou nakazil (obsesia)[44]
  • časté umývanie rúk a upratovanie, ktoré niekedy trvá viac ako pol dňa[5]
Usporadúvači
  • zoraďovanie predmetov presným spôsobom s presvedčením, že pokiaľ by to neurobili, ich blízkym by sa stalo niečo zlé[5]
  • vykonanie úlohy v špecifickom poradí[6]
  • symetrické usporiadanie predmetov na stole[5]
Počítanie a a opakovanie
  • po vystavení spúšťacej udalosti počítanie do istého čísla, aby sa postihnutý cítil, že potom je to tak „správne“[44]
  • opakovanie činností či rituálov „správny“ počet krát[44]
  • počítanie sa môže zautomatizovať, čo môže viesť k obsesii pýtajúcej sa, čo sa stane, ak jednotlivec nikdy nebude vedieť prestať počítať[44]
  • opakovanie určitej aktivity „dobrý“ počet opakovaní s presvedčením, že v prípade „zlého“ počtu opakovaní by sa stalo niečo zlé[6]
  • nutkanie prejsť rovnaký počet schodov každý deň[44]
  • nutkanie umývať si zuby rovnaký čas každý deň[44]
Existenčná OCD
  • úzkosť spojená s existenčnými a filozofickými otázkami[44]
  • jednotlivec nevie prestať rozmýšľať nad otázkami ohľadom zmyslu života alebo podstatou vesmíru[44]
  • bežnosť takýchto otázok môže viesť k oneskoreniu diagnostiky a liečby[44]
  • trávenie hodín času zisťovaním zmyslu života[44]
  • pýtanie sa otázok blízkych s cieľom uistenia sa, že jednotlivec existuje[44]
Falošné spomienky
  • prehrávanie spomienok s cieľom uistiť sa, že tieto spomienky sú presné alebo reálne[44]
  • čím viac si jednotlivec spomienky prehráva, tým viac si nie je istý, či sú presné, čo vedie k väčšej úzkosti, keďže tiež dochádza k spochybňovaniu reality[44]
  • uisťovanie sa u blízkych, že sa istá spomienka odohrala tak, ako si ju jednotlivec s OCD pamätá[44]
  • vracanie sa na fyzické miesto, kde sa spomienka odohrala[44]
  • spytovanie sa, či jednotlivec urobil v minulosti niečo zlé, nemorálne alebo hriešne[51]
  • presvedčenie samého seba, že jednotlivec spôsobil vraždu po videní reportáže o vražde, ktorá sa stala na mieste, kde sa jednotlivec nachádzal, nahlásenie sa na polícií bez akýchkoľvek dôkazov o spáchaní činu[51]
Obavy z ublíženia
  • vtieravé myšlienky ohľadom ubližovania iným[44]
  • jednotlivci s týmto typom sa boja, že by mohli svoje myšlienky zrealizovať a preto sa ich snažia neutralizovať, napríklad vyhýbaním sa miestam s nožmi[44]
  • vyhýbanie sa osobe, ktorej by jednotlivec mohol ublížiť[44]
  • uistenie sa u svojho partnera, že jednotlivec by nebol schopný niekomu ublížiť[44]
Hromadiči
  • neschopnosť zbaviť sa nepotrebných vecí zo strachu, že pokiaľ by sa ich zbavili, stalo by sa niečo zlé[44]
  • obsesívny pocit z nekompletnosti, ktorá by nastala po zbavení sa predmetu[44]
  • možná kombinácia s inými typmi OCD, napríklad pri umývačoch a čističoch môže ísť o neschopnosť zbaviť sa predmetu kvôli presvedčeniu, že na týchto predmetoch sú baktérie[44]
  • hromadičný typ sa môže vyvinúť aj ako dôsledok kompulzívneho zbierania predmetov kvôli inému typu OCD[44]
  • v prípade typu OCD ide o hromadenie, vďaka ktorému sa jednotlivec zbavuje úzkosti, pokiaľ sa jednotlivec nevie zbaviť predmetu kvôli sentimentálnej hodnote, nejde o OCD, ale o samostatnú diagnózu kompulzívne zhromažďovanie (hoarding)[52]
  • obsesia, že po zbavení sa detských predmetov sa stane niečo zlé[52]
  • nutkavá potreba kúpiť si nejaký „správny“ počet predmetov[52]
  • presvedčenie, že pokiaľ sa zbavia darčeka od istej osoby, tejto osobe sa stane niečo zlé[52]
Tak, ako má byť (angl. "Just Right" OCD)
  • charakterizovaný všeobecným intenzívnym pocitom, že niečo nie je v poriadku, pričom konkrétny strach je náročné určiť[44]
  • môže sa podobať na opakovačov, no zatiaľ čo pri opakovačoch ide o „správny“ počet opakovaní, tu ide o „správne“ vykonanie aktivity „tak, ako to má byť“
  • pocit, že veci nie sú tak, ako majú byť a potreba začatia nejakej aktivity odznovu, aby ju jednotlivec urobil tak, ako má byť (obsesia)[44]
  • opakovanie aktivity, dokým jednotlivec nepocíti, že ju urobil tak, ako ju mal urobiť (kompulzia)[44]
Magické myšlienky
  • na rozdiel od poverčivého správania ide o chorobnú predpojatosť týmito rituálmi[44]
  • ide o chorobné presvedčenie, že myšlienky dokážu priamo ovplyvniť reálny svet, čo ich vedie k tomu, aby sa snažili urobiť všetko pre to, aby ovládali výsledok situácií[44]
  • ak stúpim na čiaru na chodníku medzi dlažobnými kockami, niekomu z rodiny sa stane niečo zlé (obsesia), preto čiary prekračujem alebo hľadám alternatívne cesty bez dlažobných kociek (kompulzia)[53]
  • zatiaľ čo niekto bez OCD povie, že treba zaklopať na drevo, aby sa niečo nezakríklo, a následne bez problémov nezaklope, jednotlivec s týmto typom pociťuje úzkosť, dokým na drevo nezaklope[44]
  • pokiaľ jednotlivec pomyslí na pád lietadla, lietadlo skutočne spadne (obsesia)[44]
Pedofilné myšlienky (P-OCD)
  • ako pri iných typoch, jednotlivec sa snaži obsesie neutralizovať, pretože mu spôsobujú úzkosť[44]
  • pri tomto type majú obsesie formu nechcených sexuálnych myšlienok o deťoch[44]
  • jednotlivec s týmto typom si nie je istý, či by vtieravé myšlienky nepretavil do reality, kompulzie môžu byť zamerané na znižovanie rizika, že by jednotlivec tieto akty uskutočnil[44]
  • ide o bežný, no málo diagnostikovaný typ OCD, pretože jeho tabuidný charakter bráni ľuďom zdôveriť sa svojmu terapeutovi[44][46]
  • uisťovanie sa u blízkych, že človek netrpí pedofíliou, je u tohto typu bežné[54]
  • jednotlivec s pedofilným typom OCD má rovnakú pravdepodobnosť byť pedofilom ako človek bez OCD[54], čo znamená, že zatiaľ čo ľudia trpiaci pedofíliou pociťujú sexuálnu náklonnosť k deťom, trávia s nimi veľa času a postupne posúvajú hranice svojho správania, ľudia s pedofilným typom OCD k deťom sexuálnu náklonnosť nemajú (rovnako ako bežní ľudia) a majú len úzkosť, že by ju mohli mať; kvôli tejto úzkosti sa deťom úplne vyhýbajú[55]
  • matka s pedofilným typom OCD sa extrémne bojí sexuálnej náklonnosti k jej novorodenému synovi a preto odmieta meniť jeho plienky alebo tráviť s ním čas[55]
  • myšlienková kontrola s cieľom uistiť sa, že sa jednotlivec nesprával k deťom nevhodne[55]
  • kontrola, kde sa nachádzajú jednotlivcove ruky kvôli úzkosti, že by sa mohli dotknúť dieťaťa nevhodným spôsobom[54]
  • vyhýbanie sa detským ihriskám, aby pred sebou ochránili deti[54]
  • kontrola genitálií, aby jednotlivec zistil, či ho deti sexuálne nevzrušujú[54]
Prenatálny typ
  • vyskytuje sa najmä počas tehotenstva a do roku po pôrode[44]
  • stiesňujúci strach z ublíženia svojmu dieťatu alebo vtieravé myšlienky, že dieťa je v nebezpečí[44]
  • opakovaná dezinfekcia bábätkovských fľaší kvôli úzkosti a strachu z kontaminácie[44]
  • kompulzívne kontrolovanie, že bábätko je v bezpečí[44]
Popôrodná OCD (PP-OCD)
  • kompulzívne uisťovanie sa u ostatných, že jednotlivkyňa je dobrou matkou[44]
  • vyhýbanie sa tráveniu času s dieťaťom osamote[44]
Čisto-obsesívny typ
  • zdanlivo ide o typ, ktorý nemá kompulzívnu zložku a je charackeristický len obsesiami (preto pomenovanie čisto-obsesívny)[44]
  • obsahy obsesií sa menia často a môžu obsahovať témy iných typov OCD, z tohto dôvodu sa jednotlivec nesnaží vykonávať viditeľné kompulzívne úkony, ale kompulzie vykonáva mentálne, napríklad mentálnymi rituálmi, pri ktorých sa snaží zlé myšlienky nahradiť dobrými[44]
  • aj napriek absencii viditeľných kompulzií zasahujú mentálne kompulzívne úkony do bežného života a je ich potrebné liečiť[44]
  • po obsesii ohľadom pichnutia spolužiakov ceruzkou v škole si jednotlivec hodiny prehráva udalosti daného dňa v hlave a snaží sa nájsť dôkaz, že nikomu neublížil[57]
  • jednotlivec opakuje vetu „Mám rád svojho partnera“ päťkrát, aby neutralizoval negatívnu myšlienku, ktorú mal pri myslení na spoločnú fotku s partnerom na pláži, kde si obaja užívali spoločne trávený čas[57]
Skutočné udalosti
  • na rozdiel od väčšiny typov, ktoré obsahujú komponent strachu z možnosti zlej udalosti v budúcnosti, sa tento typ vzťahuje na udalosti minulé[44]
  • jednotlivec s týmto typom sa cíti prílišne vinný za udalosti z minulosti a môže si prepojiť súčasnú situáciu s niečím, čo sa stalo v minulosti[44]
  • kompulzie vo forme obsesívneho znovuprehrávania udalosti v mysli alebo nadmerného zisťovania informácií o minulej udalosti[44]
  • jednotlivec si myslí, že reštaurácia po roku od uverejnenia jeho recenzie online skrachovala kvôli tejto recenzii a teda kvôli nemu (obsesia)[58]
  • rozmýšlanie, či spolužiak, z ktorého si jednotlivec urobil v 12-tich rokoch srandu, stále trpí kvôli tejto udalosti (obsesia)[58]
  • jednotlivec sa pýta ostatných, či aj oni v detstve ukradli zemiakové lupienky, aby sa uistil, že nie je zlým človekom (kompulzia)[58]
Vzťahová OCD (R-OCD)
  • obavy a úzkosť sa týkajú kvality vzťahu, kompatibility s partnerom, lásky k partnerovi alebo jeho/jej atraktivite[59]
  • neistota môže byť zameraná na vzťah samotný alebo na partnerove charakteristiky[59]
  • jednotlivec pociťuje úzkosť z neistoty, či je jeho partner ten pravý (obsesia) a snaží sa spozorovať partnerove nedostatky, ako napríklad hlasné prežúvanie (kompulzia), ktoré potom interpretuje ako znamenie, že nejde o toho pravého[60]
  • opakované pýtanie sa blízkych, či považujú jeho partnera za správneho (kompulzia)[60]
Náboženstvo a morálka
  • témou tohto typu OCD je náboženstvo, morálka alebo etické presvedčenie[44]
  • obsesie ohľadom porušenia morálky alebo náboženskej morálky[44]
  • obsesie sa líšia na základe presvedčení daného jednotlivca[44]
  • po urážlivej myšlienke voči Bohu (obsesia) sa človek prežehná ako spôsob odčinenia (kompulzia)[53]
  • strach z povedania lži, ublíženia niekomu alebo zo spáchania hriechu (obsesie)[44]
  • nadmerné modlenie sa (kompulzia)[44]
Sexuálna orientácia (SO-OCD alebo staršie HOCD)
  • obsesie ohľadom sexuálnej orientácie[44]
  • úzkosť z možnosti, že by jednotlivec mohol svoju sexuálnu orientáciu pred sebou samým zapierať[44]
  • nadmerné vnímanie toho, či ostatní zhodnotia konanie jednotlivca ako homosexuálne alebo heterosexuálne[44]
  • nemá nič spoločné so skutočnou sexuálnou orientáciou jednotlivca a ide len o úzkosť spôsobenú neistotou o stopercentnosti svojej sexuálnej orientácie[44]
  • analýza minulosti a skúmanie, či sa človek správal homosexuálne či heterosexuálne (kompulzia)[44]
  • pýtanie sa partnera a uisťovanie sa o svojej sexuálnej orientácii (kompulzia)[44]
Samovražedné obsesie
  • jednotlivci s týmto typom pociťujú vtieravé myšlienky ohľadom samovraždy a vykonávajú rituály na stíšenie týchto myšlienok[44]
  • na rozdiel od samovražedných sklonov, kedy človek dobrovoľne myslí na samovražedné scenáre, jednotlivec so samovražedným typom OCD nechce v skutočnosti zomrieť a preto mu vtieravé myšlienky spôsobujú úzkosť[44]
  • nechcená a vtieravá myšlienka skočenia z vysokej budovy[44]
  • pýtanie sa blízkych, či aj oni niekedy myslia na skočenie pred vlak alebo či si myslia, že strach zo spadnutia z balkónu je normálny[61]

Skreslené zobrazenie OCD v médiách

[upraviť | upraviť zdroj]
Bagatelizácia ochorenia: OCD nie je superschopnosť, ale vyčerpávajúce a život obmedzujúce ochorenie.

Obsedantno-kompulzívna porucha je v médiách zvyčajne zobrazovaná zjednodušene alebo skreslene, čo spôsobuje mylné predstavy väčšinovej spoločnosti o tomto ochorení.[62] Toto môže u ľudí postihnutých OCD spôsobiť, že sa za svoje ochorenia hanbia, cítia trápne alebo majú pocit, že ich problémy nie sú podstatné.[63] Ľudia, ktorí zápasia s tabuizovanými vtieravými myšlienkami môžu mať väčší problém sa so svojím ochorením niekomu zdôveriť a môže ich to viesť k väčšej izolácii a oneskoreniu začatia liečby.[27]

Obsedantno-kompulzívna porucha je v médiách zvyčajne zobrazovaná buď postavami príliš zameranými na čistotnosť alebo majúcich divné zvyky, čo sa využíva na komediálny účel, alebo postavami, ktoré sa kvôli OCD stávajú nebezpečnými jedincami pre spoločnosť.[63] Príkladom komediálneho typu vyobrazenia OCD je postava detektíva Adriana Monka v americkom televíznom seriáli Monk. Tomu jeho kompulzívne správanie ohľadom čistoty, usporiadavania vecí a strachu z kontaminácie baktériami napomáha pri vyšetrovaní detektívnych prípadov, keďže si všíma veci, ktoré mu neskôr vo vyšetrovaní pomáhajú. Problém takéhoto vyobrazenia spočíva v tom, že obsedantno-kompulzívna porucha je takto vyobrazená ako pozitívna vlastnosť, čo ignoruje fakt, že pre mnohých je OCD vyčerpávajúce a život obmedzujúce ochorenie.[63] Tiež tým priespieva k mylnej predstave, že ľudia trpiaci obsedantno-kompulzívnou poruchou sú len čistotní perfekcionisti, čo nie je pravda.[6]

Agresívne nutkavé myšlienky obsedantno-kompulzívnej poruchy nie sú spojené s prejavmi násilia.[64]

Postava sériového vraha Coopera vo filme Pasca z roku 2024 je príkladom zobrazenia ľudí postihnutých obsedantno-kompulzívnou poruchou ako nebezpečných pre spoločnosť, čo je pre ľudí trpiacich OCD výrazné škodlivejšie ako využitie tohto ochorenia na komediálne účely. V tomto filme detektív zhodnotí, že vrah trpí obsedantno-kompulzívnou poruchou na základe toho, že šoféruje čierne auto a podľa detektíva ľudia s OCD preferujú tmavšie farby, aby zakryli špinu a vyzerali čistejšie. Nielenže táto replika nesúvisí s dejom filmu, ale takisto spája obsedantno-kompulzívnu poruchu s vraždou, pričom Cooperové kompulzie nemajú nijakú súvislosť so zabíjaním.[63] Tento prípad poukazuje na to, že spoločenská mienka o ľudoch so psychickými ochoreniami ako o šialencoch často pochádza z médií a nie je založená na faktoch.[65] Výskum ukazuje, že ľudia s psychickými ochoreniami majú v skutočnosti väčšiu pravdepodobnosť stať sa obeťou násilia ako páchateľom.[65]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. 1 2 3 Medzinárodná klasifikácia chorôb - MKCH-10 [online]. Národné centrum zdravotníckych informácií, [cit. 2025-10-04]. Dostupné online.
  2. ↑ Vedci rozlúštili genetické pozadie obsedantno-kompulzívnej poruchy [online]. Centrum vedecko-technických informácií SR, 2025-05-20, [cit. 2025-10-04]. Dostupné online.
  3. 1 2 3 MOŤOVSKÝ, Branislav. Obsedantno-kompulzívna porucha. Ambulantná terapia (Bratislava: SOLEN), 2008, roč. 6, čís. 3, s. 52 – 157. ISSN 1336-6750.
  4. ↑ PEČEŇÁK, Ján. Klasifikácia v psychiatrii. Bratislava : Psychiatrická klinika LF UK a UNB, 2014. Dostupné online. ISBN 978-80-223-3662-8. Archivované 2024-10-10 z originálu.
  5. 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 PLEVOVÁ, Patrícia. Čo je obsesívno-kompulzívna porucha (obsedantno)? + Príznaky a liečba [online]. Zdravotéka (zdravoteka.sk), 2021-01-28, [cit. 2024-10-10]. Dostupné online.
  6. 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 Správate sa ako Monk a považujete sa za perfekcionistu? Zbystrite pozornosť, môže ísť o obsedantno-kompulzívnu poruchu [online]. Lekár.sk, 2021-07-14, [cit. 2024-10-10]. Dostupné online.
  7. 1 2 3 4 5 Overview - Obsessive compulsive disorder (OCD) [online]. nhs.uk, 2021-02-16, [cit. 2024-10-10]. Dostupné online. (po anglicky)
  8. 1 2 3 4 5 6 7 8 9 HAVIAROVÁ, Kristína. Obsedantno-kompulzívna porucha: Začarovaný kruh úzkosti [online]. Občianske združenie SLOVENSKÝ PACIENT, 2023-08-07, [cit. 2025-08-23]. Dostupné online.
  9. 1 2 ČIERNY, Daniel; ČIERNA, Mária; ČIERNY, Ladislav. Slovník medicíny nemecko-slovenský. [Bratislava] : Kniha-Spoločník, 1995. 727 s. ISBN 80-88814-03-0. S. 686. (Poznámka: Anankastická psychopatia je tu mylne stotožnená s obsesívnou neurózou)
  10. ↑ PINTO, Anthony; TELLER, Jonathan; WHEATON, Michael G.. Obsessive-Compulsive Personality Disorder: A Review of Symptomatology, Impact on Functioning, and Treatment. Focus, 2022-10, roč. 20, čís. 4, s. 389–396. Dostupné online [cit. 2025-09-18]. ISSN 1541-4094. DOI: 10.1176/appi.focus.20220058. (po anglicky)
  11. ↑ BARLOW, David H.; DURAND, Vincent Mark; HOFMANN, Stefan G.. Psychopathology: an integrative approach to mental disorders. Boston, MA : Cengage, 2023. (Ninth edition.) ISBN 978-0-357-65784-3.
  12. ↑ FERENČÁKOVÁ, Ľubica. Anankastická porucha osobnosti [online]. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, 2020-01-15, [cit. 2025-09-18]. Dostupné online.
  13. ↑ Štandardný operačný postup pre stereotaktickú rádiochirurgiu od 1. jan. 2019 Archivované 2022-04-22 na Wayback Machine
  14. ↑ S. 124
  15. ↑ FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  16. ↑ JABLONSKÝ, E. Niekolko poznamok o podpise
  17. 1 2 3 4 5 QUICK, Stacy. Strange thoughts? No thought is off limits for OCD [online]. NOCD, 2022-10-13, [cit. 2024-10-10]. Dostupné online. (po anglicky)
  18. 1 2 What are compulsions? | OCD-UK [online]. [Cit. 2024-10-10]. Dostupné online. (po anglicky)
  19. ↑ Dieťa s úzkostnými poruchami v poradenskom a edukačnom procese [online]. Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, 2021-10, [cit. 2025-10-12]. Dostupné online.
  20. ↑ FOSS, Kevin. OCD Isn’t a Thought Problem, It’s a Feeling Problem | Psychology Today [online]. www.psychologytoday.com, [cit. 2024-10-10]. Dostupné online. (po anglicky)
  21. 1 2 RADOMSKY, Adam S.; ALCOLADO, Gillian M.; ABRAMOWITZ, Jonathan S.. Part 1—You can run but you can't hide: Intrusive thoughts on six continents. Journal of Obsessive-Compulsive and Related Disorders, 2014-07-01, roč. 3, čís. 3, s. 269–279. Dostupné online [cit. 2025-10-11]. ISSN 2211-3649. DOI: 10.1016/j.jocrd.2013.09.002.
  22. 1 2 3 Obsedantně kompulzivní porucha (OCD): co to je? [online]. Ústav zdravotnických informací a statistiky ČR (ÚZIS), 2021-07-08, [cit. 2024-10-10]. Dostupné online.
  23. 1 2 3 PRAŠKO, Ján; PRAŠKOVÁ, Hana. Obsedantně-kompulzivní porucha a jak ji zvládat. 1. vyd. [s.l.] : Galén, 2008. ISBN 978-80-7262-531-4. (po česky)
  24. 1 2 SALKOVSKIS, Paul M.. Psychological treatment of obsessive–compulsive disorder. Psychiatry, 2007-06-01, roč. 6, čís. Anxiety disorders Part 3 of 3, s. 229–233. Dostupné online [cit. 2025-10-11]. ISSN 1476-1793. DOI: 10.1016/j.mppsy.2007.03.008.
  25. 1 2 3 Obsessive-compulsive disorder (OCD) - Diagnosis and treatment [online]. Mayo Clinic, [cit. 2024-10-10]. Dostupné online. (po anglicky)
  26. ↑ HEZEL, Dianne M.; ROSE, Sarah V.; SIMPSON, H. Blair. Delay to diagnosis in OCD. Journal of Obsessive-Compulsive and Related Disorders, 2022-01-01, roč. 32, s. 100709. Dostupné online [cit. 2024-10-10]. ISSN 2211-3649. DOI: 10.1016/j.jocrd.2022.100709.
  27. 1 2 3 4 5 6 PERRIS, Francesco; SAMPOGNA, Gaia; GIALLONARDO, Vincenzo. Duration of untreated illness predicts 3-year outcome in patients with obsessive-compulsive disorder: A real-world, naturalistic, follow-up study. Psychiatry Research, 2021-05-01, roč. 299, s. 113872. Dostupné online [cit. 2024-10-10]. ISSN 0165-1781. DOI: 10.1016/j.psychres.2021.113872.
  28. ↑ JAMRICHOVÁ, Júlia. OCD je viac než puntičkárstvo. Touto chorobou si prešiel David Beckham, no aj tisíce Slovákov [online]. 2020-12-06, [cit. 2025-08-24]. Dostupné online.
  29. 1 2 3 4 5 6 7 8 STOPKOVÁ, Pavla. Nové trendy v léčbě obsedantně kompulzivní poruchy. Psychiatrie pro praxi, 2017-12-01, roč. 18, čís. 3, s. 114–119. Dostupné online [cit. 2025-10-11]. DOI: 10.36290/psy.2017.021. (po česky)
  30. ↑ Exposure and Response Prevention (ERP) [online]. International OCD Foundation, [cit. 2024-10-10]. Dostupné online. (po anglicky)
  31. 1 2 3 4 Treatment - Obsessive compulsive disorder (OCD) [online]. nhs.uk, 2021-02-16, [cit. 2025-08-24]. Dostupné online. (po anglicky)
  32. ↑ KOŠUTZKÁ, Zuzana; KUŠNÍROVÁ, Alice; STRAKA, Igor. Novinky v liečbe hlbokou mozgovou stimuláciou pri neurologických ochoreniach. Česká a slovenská neurologie a neurochirurgie, 2022-02-28, roč. 85/118, čís. 1. Dostupné online [cit. 2025-10-12]. DOI: 10.48095/cccsnn202224.
  33. 1 2 PITTENGER, Christopher. Obsessive-compulsive Disorder: Phenomenology, Pathophysiology, and Treatment. [s.l.] : Oxford University Press, 2017-09-12. Google-Books-ID: ZYY0DwAAQBAJ. Dostupné online. ISBN 978-0-19-022818-7. (po anglicky)
  34. ↑ Obsessive-compulsive disorder: core interventions in the treatment of obsessive-compulsive disorder and body dysmorphic disorder. Leicester London : British Psychological Society, 2006. (National clinical practice guideline.) ISBN 978-1-85433-430-5.
  35. 1 2 PRAŠKO, Ján; PRAŠKOVÁ, Hana; RASZKA, Michal. Obsedantně kompulzivní porucha a její léčba. Medicína pro praxi, 2008-03-27, roč. 5, čís. 1, s. 33–38. Dostupné online [cit. 2025-10-11]. (po česky)
  36. ↑ FÁBIK, Dušan. Obsedantno-kompulzívna porucha [online]. 2019-02-04, [cit. 2025-10-11]. Dostupné online.
  37. 1 2 MCKAY, Dean; ABRAMOWITZ, Jonathan S.; STORCH, Eric A.. Mechanisms of harmful treatments for obsessive–compulsive disorder.. Clinical Psychology: Science and Practice, 2021-03, roč. 28, čís. 1, s. 52–59. Dostupné online [cit. 2025-10-11]. ISSN 1468-2850. DOI: 10.1111/cpsp.12337. (po anglicky)
  38. ↑ GRAMIGNA, Joe. OCD more common among women vs. men [online]. www.healio.com, 2020-07-02, [cit. 2024-10-10]. Dostupné online. (po anglicky)
  39. ↑ ABRAMOWITZ, Jonathan S; TAYLOR, Steven; MCKAY, Dean. Obsessive-compulsive disorder. The Lancet, 2009-08, roč. 374, čís. 9688, s. 491–499. Dostupné online [cit. 2024-10-10]. ISSN 0140-6736. DOI: 10.1016/s0140-6736(09)60240-3.
  40. ↑ Východiskový stav duševného zdravia na Slovensku [online]. Liga za duševné zdravie, 2024-01, [cit. 2025-10-11]. Dostupné online.
  41. ↑ OCISKOVÁ, Marie; PRAŠKO PAVLOV, Ján. O obsedantně kompulzivní poruše a její léčbě - otázky a odpovědi. Psychiatrie pro praxi, 2023-06-13, roč. 24, čís. 2, s. 118–122. Dostupné online [cit. 2025-10-04]. DOI: 10.36290/psy.2023.020. (po česky)
  42. 1 2 SHARMA, Eesha; SHARMA, Lavanya P.; BALACHANDER, Srinivas. Comorbidities in Obsessive-Compulsive Disorder Across the Lifespan: A Systematic Review and Meta-Analysis. Frontiers in Psychiatry, 2021-11-11, roč. 12. Dostupné online [cit. 2025-10-04]. ISSN 1664-0640. DOI: 10.3389/fpsyt.2021.703701.
  43. ↑ MELANIE, Dideriksen. Fear of going to hell [online]. NOCD, 2023-03-07, [cit. 2025-10-31]. Dostupné online. (po anglicky)
  44. 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 27 28 29 30 31 32 33 34 35 36 37 38 39 40 41 42 43 44 45 46 47 48 49 50 51 52 53 54 55 56 57 58 59 60 61 62 63 64 65 66 67 68 MCGRATH, Patrick. A Quick Guide to Some Common OCD Subtypes [online]. NOCD, 2023-11-14, [cit. 2024-10-10]. Dostupné online. (po anglicky)
  45. 1 2 3 4 5 SURLES, Taneia. Common Types of OCD [online]. NOCD, 2025-06-16, [cit. 2025-10-31]. Dostupné online. (po anglicky)
  46. 1 2 BRUCE, Simone Leavell; CHING, Terence H. W.; WILLIAMS, Monnica T.. Pedophilia-Themed Obsessive–Compulsive Disorder: Assessment, Differential Diagnosis, and Treatment with Exposure and Response Prevention. Archives of Sexual Behavior, 2018-02, roč. 47, čís. 2, s. 389–402. Dostupné online [cit. 2024-10-10]. ISSN 0004-0002. DOI: 10.1007/s10508-017-1031-4. (po anglicky)
  47. ↑ SILVA, Sandra. Types of OCD: Understanding Themes and Specifiers [online]. Healthline, 2019-09-05, [cit. 2024-10-10]. Dostupné online. (po anglicky)
  48. ↑ PENZEL, Fred. To Be Or Not To Be, That Is The Obsession: Existential and Philosophical OCD [online]. International OCD Foundation, 2013, [cit. 2025-10-31]. Dostupné online. (po anglicky)
  49. ↑ LITTMAN, Ran. Why Relationship OCD Is Underrecognized [online]. Psychology Today, 2023-04-01, [cit. 2025-10-31]. Dostupné online. (po anglicky)
  50. ↑ PEREZ, Mayra I.; LIMON, Danica L.; CANDELARI, Abigail E.. Obsessive-compulsive disorder misdiagnosis among mental healthcare providers in Latin America. Journal of Obsessive-Compulsive and Related Disorders, 2022-01-01, roč. 32, s. 100693. Dostupné online [cit. 2025-10-31]. ISSN 2211-3649. DOI: 10.1016/j.jocrd.2021.100693.
  51. 1 2 FARRELL, Nicholas. What Is False Memory OCD, and how is it treated? [online]. NOCD, 2023-10-23, [cit. 2024-10-10]. Dostupné online. (po anglicky)
  52. 1 2 3 4 LOCKETT, Eleesha. Hoarding OCD: Symptoms, Diagnosis, Treatment, and More [online]. Healthline, 2023-12-21, [cit. 2024-10-10]. Dostupné online. (po anglicky)
  53. 1 2 VOTRUBOVÁ, Kristína. Psychiatrička o ľuďoch s obsedantno-kompulzívnou poruchou / Uvedomujú si bizarnosť svojho konania, no nevedia si pomôcť [online]. Denník Postoj, 2024-02-13, [cit. 2025-10-12]. Dostupné online.
  54. 1 2 3 4 5 LEVY, Jordan. Am I a Monster? An Overview of Common Features, Typical Course, Shame and Treatment of Pedophilia OCD (pOCD) [online]. [Cit. 2024-10-10]. Dostupné online. (po anglicky)
  55. 1 2 3 Pedophilia OCD [online]. Psychology Today, [cit. 2024-10-10]. Dostupné online. (po anglicky)
  56. 1 2 FERRA, Inês; BRAGANÇA, Miguel; MOREIRA, Ricardo. Exploring the clinical features of postpartum obsessive-compulsive disorder- a systematic review. The European Journal of Psychiatry, 2024-01-01, roč. 38, čís. 1, s. 100232. Dostupné online [cit. 2025-10-04]. ISSN 0213-6163. DOI: 10.1016/j.ejpsy.2023.100232.
  57. 1 2 FARRELL, Nicholas. What Is Pure Obsessional OCD? Signs, Symptoms & Treatment [online]. NOCD, 2023-10-23, [cit. 2024-10-10]. Dostupné online. (po anglicky)
  58. 1 2 3 FARRELL, Nicholas. Real Event OCD: What It Is and How to Get Help [online]. NOCD, 2023-10-23, [cit. 2024-10-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  59. 1 2 PRAŠKO, Ján; OCISKOVÁ, Marie; BĚLOHRADOVÁ, Kamila. Vztahová obsedantně kompulzivní porucha. Psychiatrie pro praxi, 2024-03-28, roč. 25, čís. 1, s. 7–14. Dostupné online [cit. 2025-10-04]. DOI: 10.36290/psy.2024.001. (po česky)
  60. 1 2 HART, Olivia. What Is Relationship OCD? [online]. WebMD, [cit. 2024-10-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  61. ↑ FARRELL, Nicholas. What Is Suicidal OCD? Signs, Symptoms, and Treatment [online]. NOCD, 2023-10-25, [cit. 2024-10-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  62. ↑ ŠLEBODOVÁ, Gabriela. Život s OCD: Myšlienky berú pacientom celé hodiny denne [online]. tvnoviny.sk, 2025-09-05, [cit. 2025-10-11]. Dostupné online.
  63. 1 2 3 4 SHAH, Yusra. The worst representations of OCD in TV and movies [online]. NOCD, 2024-09-13, [cit. 2024-10-10]. Dostupné online. (po anglicky)
  64. ↑ FERNANDEZ, Stephanie J.; DAFFERN, Michael; MOULDING, Richard. Exploring predictors of aggressive intrusive thoughts and aggressive scripts: Similarities and differences in phenomenology. Aggressive Behavior, 2023-03, roč. 49, čís. 2, s. 141–153. PMID: 36408970 PMCID: PMC10100145. Dostupné online [cit. 2025-10-11]. ISSN 1098-2337. DOI: 10.1002/ab.22061. (po anglicky)
  65. 1 2 GHIASI, Noman; AZHAR, Yusra; SINGH, Jasbir. Psychiatric Illness and Criminality. [s.l.] : StatPearls Publishing, 2023-03-30. PMID: 30725749. Dostupné online. (po anglicky)

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Obsedantno-kompulzívna_porucha&oldid=8112602“