Preskočiť na obsah

Obuvák

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kovový obuvák
Obuvák používaný na nazutie mokasín
Dlhý obuvák z nehrdzavejúcej ocele, ktorý sa používa na obúvanie bezpečnostnej obuvi

Obuvák je nástroj s krátkou rukoväťou, ktorá sa rozprestiera do dlhšej hlavy podobnej lyžici, ktorá sa má držať na vnútornej zadnej strane priliehavého strihu topánky, aby človek mohol ľahko posúvať pätu pozdĺž priehlbiny k podrážke. Obuváky majú rovnaký základný tvar, ale dĺžka alebo sila rukoväte sa líši. Obuváky s dlhou rúčkou sú potrebné pri dlhších čižmách, zatiaľ čo nazúvaky s pevnými rukoväťami sú užitočné pri obúvaní masívnych čižiem alebo ťažkých železných topánok. Niekedy ich používajú ľudia, ktorí sa kvôli menej pružným kĺbom chcú menej namáhať alebo ohýbať.

Pôvodne sa obuváky vyrábali zo zvieracích rohov,[1] kopýt alebo skla; luxusné boli vyrobené zo slonoviny, mušle, striebra alebo kosti. Aj keď sú dnes ešte stále dostupné nazúvacie lyžice vyrobené z býčích kopýt, najčastejšie sa používajú kov, plast a drevo.

Obuváky vznikli v neskorom stredoveku alebo renesancii; v angličtine sa „schoying horne“ spomína v 15. storočí, hoci francúzske slovo chausse-pied sa nachádza až v poslednej polovici 16. storočia.[2] Alžbeta I. kúpila od svojho obuvníka Garretta Johnsona v rokoch 1563 až 1566, 18 topánkových rohov, potom v roku 1567 objednala štyri ďalšie z ocele od kováčov Gilberta Polsona a Richarda Jeffreyho a potom do roku 1586 nepotrebovala viac. Pravdepodobne ich používalo veľa ľudí v jej domácnosti, dokonca vrátane jej súkromného kuchára Noaha Holladaya, ktorý ho získal ako vianočný darček.[3]

Viac ako 20 známych anglických obuvákov je podpísaných a datovaných[4] do rokov 1593 až 1613[5] a vyrobených Robertom Mindumom. Všetky sú tiež označené menami svojich majiteľov. Patria sem muži aj ženy, vrátane „Jane - jeho manželky“ v roku 1612.[6] Na jednej je typický nápis: „THIS IS AMBRES BVCKELLS SHOING HORNE MADE BY ROBART MINDVM ANNO DOMINI 1598“. Na všetkých je aj iná rytá výzdoba, vrátane heraldických medailónov, geometrických vzorov a kvetov, pokrývajúcich väčšinu plôch, v štýle charakteristickom pre neskoršie scrimshaw (typicky označované rytiny a rezby napr v. slonovine). Ich tvar je veľmi podobný moderným príkladom a najdlhší je dlhý 11 palcov (cca 28cm) päť je otočených späť na užšom konci v akomsi háku. Viaceré majú v sebe prepichnuté otvory, pravdepodobne na šnúrku alebo kožené popruhy, ktoré sa používajú na vytiahnutie z topánky alebo na zavesenie. Jeden majiteľ („Hamlet Radesdale“, 1593) je opísaný ako občan Londýna, ktorý je debnárom; zdá sa, že žiadny z vlastníkov nie je zaznamenaný inak. Joan Evans vzhľadom na povahu nápisov predpokladá, že Robert Mindum ich vytvoril v rámci svojho hobby a dal ich svojim priateľom. Zachoval sa aj ním podobne popísaný a zdobený prachový roh.[7] Britské múzeum má tiež podobný popísaný a zdobený roh od iného výrobcu.[8][9]

V súčasnosti je Martien Tuithof z Holandska zapísaný v Guinessovej knihe rekordov za najväčšiu zbierku obuvákov.[10]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Evans, 282
  2. Costume historian; Evans, 282
  3. Victoria and Albert Museum; Costume Historian Archived May 30, 2015, at the Wayback Machine
  4. Catalogue; Evans has only seven or so - her wording is not wholly clear as to whether the five in the Drane collection and those in the Evans collection overlap. See also the list of names near the end.
  5. 1612 per Evans, 282; 1613 per Robinson; the Victoria and Albert Museum Archived 2015-05-30 at the Wayback Machine says 1623, a typographic error confirmed in private correspondence with the MoL dated 4 June 2015.
  6. Catalogue, 1612
  7. Evans, 282-283
  8. British Museum; the example Evans (p. 282) thought was in the British Museum but "inaccessible" does not seem to appear in the current online database of their collections.
  9. Robinson suggests Evans may be referring to the 18th century shoehorn by Thomas Genn. British Museum accession number, 1889,0930.5
  10. "Largest collection of shoe horns". Guinness World Records.

Bibliografia

[upraviť | upraviť zdroj]
  •  Evans, Joan. Shoe-Horns and a Powder Flask by Robert Mindum. The Burlington Magazine for Connoisseurs, November 1944, s. 282–284.
  • . Dostupné online. Blog with the best photos and further links.
  • . Dostupné online. Online catalogue of 23, with Mindum examples, references, and links to images. Organized by date of horn.