Obytný dom a kino Metropol

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°09′02″S 17°07′02″V / 48,150487°S 17,117337°V / 48.150487; 17.117337
Obytný dom a kino Metropol
budova
Metropol building bratislava.jpg
Obytný dom Metropol
Štát Slovensko Slovensko
Región Bratislavský kraj
Okres Bratislava I
Mesto Bratislava
Mestská časť Staré Mesto
Súradnice 48°09′02″S 17°07′02″V / 48,150487°S 17,117337°V / 48.150487; 17.117337
Poloha v rámci Bratislavy
RedHut.svg
Poloha v rámci Bratislavy
Poloha v rámci Starého Mesta
RedHut.svg
Poloha v rámci Starého Mesta
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Obytný dom a kino Metropol je objekt nachádzajúci sa v Bratislave medzi Mickiewiczovou a Špitálskou ulicou.

Datuje sa do roku 1927 (projekt), 1928 (realizácia), 1997 (rekonštrukcia).

Autorom diela je Juraj Tvarožek (projekt), Ján Miloslav Bahna, Ľubomír Závodný a Matej Siebert (rekonštrukcia).

Investorom je Tomáš Tvarožek, (jeden z riaditeľov Mestskej sporiteľne, brat architekta Juraja Tvarožka).

Tvarom je to nárožný dom, zovretý ulicami Mickiewiczovou a Špitálskou, tvoria dve päťposchodové krídla, prekryté plochou strechou, ktoré sa stretajú v skosenom a zaoblenom nároží.

Exteriér budovy je tradične rozdelený na parter, telo stavby a ukončenie, tu v podobe výraznej rímsy nad štvrtým poschodím. Pravidelný raster takmer štvorcových okien so subtílnymi kamennými šambránami na inak nezdobenej fasáde odkazuje na v tom období doznievajúci prúd konzervatívne ladenej modernej architektúry, reprezentovaný v Bratislave predovšetkým architektmi nemeckého kultúrneho okruhu, napríklad Franzom Wimmerom (18851953).

Dispozičné riešenie je také, že v dvojpodlažnom suteréne bolo umiestnené kino s interiérovou výzdobou inšpirovanou štýlom Art Déco, na prízemí kaviareň Metropol, prístupná z nárožia, a na poschodiach dvoj-, troj- a štvorizbové byty. Kinosálu zrušili v prvej polovici 90. rokov.

V roku 1997 prešla budova kompletnou rekonštrukciou podľa projektu architektov Jána Bahnu a Ľubomíra Závodného, pričom vnútorné priestory boli adaptované pre účely banky. Nová kaviareň, navrhnutá Ľubomírom Závodným a Matejom Siebertom, našla svoje miesto na prvom poschodí nad hlavným nárožným vchodom.