Odilo Pedro Scherer
| Odilo Pedro Scherer | ||||||||
| kardinál Svätej rímskej cirkvi Arcibiskup São Paulo | ||||||||
| kardinál Odilo Pedro Scherer v r. 2024 | ||||||||
| ||||||||
| Štát pôsobenia | ||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Funkcie a tituly | ||||||||
| Arcibiskup São Paulo | ||||||||
| 21. marca 2007 – súčasnosť | ||||||||
| ||||||||
| Generálny tajomník Brazílskej biskupskej konferencie | ||||||||
| 2003 – 2007 | ||||||||
| ||||||||
| Biografické údaje | ||||||||
| Rodné meno | Otto Pedro Scherer | |||||||
| Narodenie | 21. september 1949 (76 rokov) Cerro Largo, Rio Grande do Sul, Brazília | |||||||
| Svätenia | ||||||||
| Cirkev | rímskokatolícka | |||||||
| Kňaz | ||||||||
| Kňazská vysviacka | 7. december 1976 (27 rokov) Armando Círio biskup | |||||||
| Inkardinácia | Diecéza Toledo | |||||||
| Biskup | ||||||||
| Menovanie | 28. november 2001 (52 rokov) Ján Pavol II. | |||||||
| Konsekrácia | 2. február 2002 (52 rokov) | |||||||
| Svätiteľ | Cláudio Hummes kardinál | |||||||
| Spolusvätitelia | Armando Círio arcibiskup Anuar Battisti biskup | |||||||
| Kardinál | ||||||||
| Menovanie | 24. november 2007 (58 rokov) Benedikt XVI. | |||||||
| Stupeň | kardinál - kňaz | |||||||
| Titulárny kostol | Sant’Andrea al Quirinale | |||||||
| Odkazy | ||||||||
Mons. Odilo Pedro kardinál Scherer[1][2] (* 21. september 1949, Cerro Largo, Rio Grande do Sul, Brazília) je brazílsky rímskokatolícky kňaz, biskup, od roku 2007 je arcibiskupom São Paula, kde v rokoch 2001 až 2007 pôsobil ako pomocný biskup. V rokoch 1994 až 2001 pôsobil v Rímskej kúrii v Kongregácií pre biskupov.[3]
Pápež Benedikt XVI. ho v roku 2007 vymenoval za kardinála. Bol v medzinárodných médiách spomínaný ako možný kandidát na nástupcu Benedikta XVI. v roku 2013. Keď v roku 2014 vo veku 75 rokov podal podľa predpisov rezignáciu, pápež František ho požiadal, aby vo funkcii pôsobil ešte dva roky.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa 21. septembra 1949 v Cerro Largo v Rio Grande do Sul v Brazílii. Bol siedmym z jedenástich detí Edwina a Franciscy (rodenej Steffens) Schererových, ktorí patrili k nemeckej brazílskej komunite. Jeho pradedo z otcovej strany Mathias emigroval z Theley v Sársku začiatkom 80. rokov 19. storočia. Pôvodne sa volal „Otto“ ale v mladosti prijal meno „Odilo“, pretože uprednostňoval „jeho jemnejšiu výslovnosť. Jeho strýko z otcovej strany Alfredo Scherer bol arcibiskupom Porto Alegre v roku 1947 až 1981 a kardinálom v rokoch 1969 až 1996.
Po prípravných štúdiách v malom seminári v rokoch 1963 až 1969 študoval filozofiu na Vyššom seminári Kráľovnej apoštolov a v rokoch 1970 až 1975 na Pedagogickej fakulte Univerzity v Passo Fundo (Rio Grande do Sul). Filozofiu študoval aj na Štúdiu teológie, ktoré je súčasťou Pápežskej katolíckej univerzity v Paraná v Curitibe. 7. decembra 1976 ho biskup Armando Círio vysvätil za kňaza pre diecézu Toledo.
V rokoch 1985 až 1994 vyučoval filozofiu a v roku 1985 teológiu na Teologickom inštitúte Pavla VI. v Londrine. V rokoch 1988 až 1991 získal doktorát z teológie na Pápežskej gregoriánskej univerzite v Ríme. V rokoch 1994 až 1996 získal magisterský titul z filozofie na Pápežskej gregoriánskej univerzite.
V januári 1994 sa pridal k personálu Kongregácie pre biskupov, ktorú opustil až po vymenovaní za biskupa v novembri 2001. Popri svojej kuriálnej službe poskytoval pastoračnú službu vo farnosti svätých Františka a Kataríny, patrónov Talianska, a bol kaplánom v opatrovateľskom dome františkánskych Služobníc Dobrého pastiera.
Biskup a arcibiskup
[upraviť | upraviť zdroj]Dňa 28. novembra 2001 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval jeho a ďalších dvoch pomocných biskupov São Paula a on sám bol vymenovaný za titulárneho biskupa mesta Novi.[4] Biskupskú vysviacku prijal 2. februára 2002. Hlavným svätiteľom bol kardinál Cláudio Hummes, pričom spolusvätiteľmi boli arcibiskup Armando Círio a biskup Anuar Battisti. 12. decembra 2006 ho pápež Benedikt XVI. vymenoval za generálneho tajomníka Piatej biskupskej konferencie Latinskej Ameriky, ktorá sa mala konať v máji 2007 v Aparecide.[5]
Pápež Benedikt XVI. ho 21. marca 2007 vymenoval za arcibiskupa São Paula.[6] Bol tam ustanovený 29. apríla 2007 a ex officio sa stal veľkým kancelárom Pápežskej univerzity v São Paule. Jeho vymenovanie bolo načasované tak, aby umožnilo jeho uvedenie do úradu pred pápežovou návštevou Brazílie v máji. Zaslúžil si o ocenenie tri oblastí skúsenosti: v kúrií, na Národnej konferencii brazílskych biskupov a v São Paule. Bol opísaný ako „umiernený“ človek podobne ako jeho predchodca kardinál Hummes.
Privítal pápeža Benedikta XVI. po jeho príchode a sprevádzal ho počas veľkej časti jeho návštevy Brazílie od 9. do 13. mája 2007, ktorá bola obmedzení na arcidiecézu São Paulo.
Kardinál
[upraviť | upraviť zdroj]Dňa 17. októbra 2007 pápež Benedikt XVI. oznámil, že ho vymenuje za kardinála.[7][8] Bol povýšený do kardinálskeho kolégia na konzistóriu, ktoré sa konalo 24. novembra 2007. Bol zaradený do rádu kardinálov kňazov s titulárnym chrámom Sant’Andrea al Quirinale.[9] Dňa 12. júna 2008 ho pápež Benedikt XVI. vymenoval za člena Kongregácie pre klérus.[10]
Pápež Benedikt XVI. ho v roku 2008 vymenoval do novovytvorenej Kardinálskej komisie pre Vatikánsku banku a jeho členstvo obnovil 16. februára 2013 po tom, čo oznámil, že koncom mesiaca plánuje rezignovať na pápežský úrad. Jeho služba sa skončila, keď pápež František v januári 2014 po necelom roku vo funkcií pápeža nahradil štyroch z piatich členov komisie.
Dňa 24. júna 2008 bol menovaný za jedného z pápežových vymenovaných členov na zasadnutie biskupskej synody v októbri 2008. Bol zvolený do sekretariátu biskupskej synody.[11] Na synode v októbri 2015 sa zúčastnil ako jeden z volených zástupcov brazílskych biskupov. 31. januára 2009 bol menovaný do prezidentskej rady Pápežskej rady pre rodinu. Do pápežskej komisie pre Latinskú Ameriku bol menovaný 8. októbra 2009.[12]
5. januára 2011 bol menovaný za jedného z prvých členov novovytvorenej Pápežskej rady pre podporu novej evanjelizácie.[13] Ako kardinál volič sa zúčastnil pápežského konkláve v roku 2013 na ktorom bol zvolený pápež František.[14] Dňa 30. novembra 2013 ho pápež František vymenoval za člena Kongregácie pre katolícku výchovu.[15] Keď v septembri 2024 dovŕšil 75 rokov podal svoju rezignáciu na funkciu arcibiskupa podľa potreby, pápež František ju odmietol a požiadal ho, aby zostal ešte dva roky.
Bol jedným zo 133 kardinálov voličov, ktorí sa zúčastnili pápežského konkláve v roku 2025, na ktorom bol zvolený pápež Lev XIV..[16]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ SCHERER Card. Odilo Pedro [online]. . Dostupné online. (po taliansky)
- ↑ Cardinal Odilo Pedro Scherer [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Odilo Pedro Cardinal Scherer [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ RINUNCE E NOMINE, 28.11.2001 [online]. . Dostupné online. (po taliansky)
- ↑ RINUNCE E NOMINE, 12.12.2006 [online]. . Dostupné online. (po taliansky)
- ↑ RINUNCE E NOMINE, 21.03.2007 [online]. . Dostupné online. (po taliansky)
- ↑ Pope Names 23 New Cardinals [online]. . Dostupné online. Archivované 2017-08-23 z originálu. (po anglicky)
- ↑ Complete List of New Cardinals [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ ORDINARY PUBLIC CONSISTORY OF NOVEMBER 24, 2007 [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ RINUNCE E NOMINE, 12.06.2008 [online]. . Dostupné online. (po taliansky)
- ↑ COMUNICATO DELLA SALA STAMPA DELLA SANTA SEDE: RINNOVO DELLA COMMISSIONE CARDINALIZIA DI VIGILANZA DELL’ISTITUTO PER LE OPERE DI RELIGIONE (I.O.R.), 16.02.2013 [online]. . Dostupné online. (po taliansky)
- ↑ RINUNCE E NOMINE, 08.10.2009 [online]. . Dostupné online. (po taliansky)
- ↑ RINUNCE E NOMINE, 05.01.2011 [online]. . Dostupné online. (po taliansky)
- ↑ List of Cardinal Electors [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ RINUNCE E NOMINE, 30.11.2013 [online]. . Dostupné online. (po taliansky)
- ↑ Cardinal Electors [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Odilo Pedro Scherer
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Odilo Scherer na anglickej Wikipédii.