Preskočiť na obsah

Odilo Pedro Scherer

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Odilo Pedro Scherer
kardinál Svätej rímskej cirkvi
Arcibiskup São Paulo
kardinál Odilo Pedro Scherer v r. 2024
kardinál Odilo Pedro Scherer v r. 2024
Erb Odilo Pedro Scherer
In meam commemorationem
Na moju pamiatku
Štát pôsobeniaBrazília Brazília
Vatikán Vatikán
Funkcie a tituly
Arcibiskup São Paulo
21. marca 2007  súčasnosť
Predchodca Cláudio Hummes Momentálne v úrade Nástupca
Generálny tajomník Brazílskej biskupskej konferencie
2003  2007
Predchodca Raymundo Damasceno Assis Dimas Lara Barbosa Nástupca
Biografické údaje
Rodné menoOtto Pedro Scherer
Narodenie21. september 1949 (76 rokov)
Cerro Largo, Rio Grande do Sul, Brazília
Svätenia
Cirkevrímskokatolícka
Kňaz
Kňazská vysviacka7. december 1976 (27 rokov)
Armando Círio
biskup
InkardináciaDiecéza Toledo
Biskup
Menovanie28. november 2001 (52 rokov)
Ján Pavol II.
Konsekrácia2. február 2002 (52 rokov)
SvätiteľCláudio Hummes
kardinál
SpolusvätiteliaArmando Círio
arcibiskup
Anuar Battisti
biskup
Kardinál
Menovanie24. november 2007 (58 rokov)
Benedikt XVI.
Stupeňkardinál - kňaz
Titulárny kostolSant’Andrea al Quirinale
Odkazy
Odilo Pedro Scherer na catholic-hierarchy.org angl.
Spolupracuj na Commons Odilo Pedro Scherer

Mons. Odilo Pedro kardinál Scherer[1][2] (* 21. september 1949, Cerro Largo, Rio Grande do Sul, Brazília) je brazílsky rímskokatolícky kňaz, biskup, od roku 2007 je arcibiskupom São Paula, kde v rokoch 20012007 pôsobil ako pomocný biskup. V rokoch 19942001 pôsobil v Rímskej kúrii v Kongregácií pre biskupov.[3]

Pápež Benedikt XVI. ho v roku 2007 vymenoval za kardinála. Bol v medzinárodných médiách spomínaný ako možný kandidát na nástupcu Benedikta XVI. v roku 2013. Keď v roku 2014 vo veku 75 rokov podal podľa predpisov rezignáciu, pápež František ho požiadal, aby vo funkcii pôsobil ešte dva roky.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa 21. septembra 1949 v Cerro Largo v Rio Grande do Sul v Brazílii. Bol siedmym z jedenástich detí Edwina a Franciscy (rodenej Steffens) Schererových, ktorí patrili k nemeckej brazílskej komunite. Jeho pradedo z otcovej strany Mathias emigroval z Theley v Sársku začiatkom 80. rokov 19. storočia. Pôvodne sa volal „Otto“ ale v mladosti prijal meno „Odilo“, pretože uprednostňoval „jeho jemnejšiu výslovnosť. Jeho strýko z otcovej strany Alfredo Scherer bol arcibiskupom Porto Alegre v roku 19471981 a kardinálom v rokoch 19691996.

Po prípravných štúdiách v malom seminári v rokoch 19631969 študoval filozofiu na Vyššom seminári Kráľovnej apoštolov a v rokoch 19701975 na Pedagogickej fakulte Univerzity v Passo Fundo (Rio Grande do Sul). Filozofiu študoval aj na Štúdiu teológie, ktoré je súčasťou Pápežskej katolíckej univerzity v Paraná v Curitibe. 7. decembra 1976 ho biskup Armando Círio vysvätil za kňaza pre diecézu Toledo.

V rokoch 19851994 vyučoval filozofiu a v roku 1985 teológiu na Teologickom inštitúte Pavla VI. v Londrine. V rokoch 19881991 získal doktorát z teológie na Pápežskej gregoriánskej univerzite v Ríme. V rokoch 19941996 získal magisterský titul z filozofie na Pápežskej gregoriánskej univerzite.

V januári 1994 sa pridal k personálu Kongregácie pre biskupov, ktorú opustil až po vymenovaní za biskupa v novembri 2001. Popri svojej kuriálnej službe poskytoval pastoračnú službu vo farnosti svätých Františka a Kataríny, patrónov Talianska, a bol kaplánom v opatrovateľskom dome františkánskych Služobníc Dobrého pastiera.

Biskup a arcibiskup

[upraviť | upraviť zdroj]

Dňa 28. novembra 2001 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval jeho a ďalších dvoch pomocných biskupov São Paula a on sám bol vymenovaný za titulárneho biskupa mesta Novi.[4] Biskupskú vysviacku prijal 2. februára 2002. Hlavným svätiteľom bol kardinál Cláudio Hummes, pričom spolusvätiteľmi boli arcibiskup Armando Círio a biskup Anuar Battisti. 12. decembra 2006 ho pápež Benedikt XVI. vymenoval za generálneho tajomníka Piatej biskupskej konferencie Latinskej Ameriky, ktorá sa mala konať v máji 2007 v Aparecide.[5]

Pápež Benedikt XVI. ho 21. marca 2007 vymenoval za arcibiskupa São Paula.[6] Bol tam ustanovený 29. apríla 2007 a ex officio sa stal veľkým kancelárom Pápežskej univerzity v São Paule. Jeho vymenovanie bolo načasované tak, aby umožnilo jeho uvedenie do úradu pred pápežovou návštevou Brazílie v máji. Zaslúžil si o ocenenie tri oblastí skúsenosti: v kúrií, na Národnej konferencii brazílskych biskupov a v São Paule. Bol opísaný ako „umiernený“ človek podobne ako jeho predchodca kardinál Hummes.

Privítal pápeža Benedikta XVI. po jeho príchode a sprevádzal ho počas veľkej časti jeho návštevy Brazílie od 9. do 13. mája 2007, ktorá bola obmedzení na arcidiecézu São Paulo.

Dňa 17. októbra 2007 pápež Benedikt XVI. oznámil, že ho vymenuje za kardinála.[7][8] Bol povýšený do kardinálskeho kolégia na konzistóriu, ktoré sa konalo 24. novembra 2007. Bol zaradený do rádu kardinálov kňazov s titulárnym chrámom Sant’Andrea al Quirinale.[9] Dňa 12. júna 2008 ho pápež Benedikt XVI. vymenoval za člena Kongregácie pre klérus.[10]

Pápež Benedikt XVI. ho v roku 2008 vymenoval do novovytvorenej Kardinálskej komisie pre Vatikánsku banku a jeho členstvo obnovil 16. februára 2013 po tom, čo oznámil, že koncom mesiaca plánuje rezignovať na pápežský úrad. Jeho služba sa skončila, keď pápež František v januári 2014 po necelom roku vo funkcií pápeža nahradil štyroch z piatich členov komisie.

Dňa 24. júna 2008 bol menovaný za jedného z pápežových vymenovaných členov na zasadnutie biskupskej synody v októbri 2008. Bol zvolený do sekretariátu biskupskej synody.[11] Na synode v októbri 2015 sa zúčastnil ako jeden z volených zástupcov brazílskych biskupov. 31. januára 2009 bol menovaný do prezidentskej rady Pápežskej rady pre rodinu. Do pápežskej komisie pre Latinskú Ameriku bol menovaný 8. októbra 2009.[12]

5. januára 2011 bol menovaný za jedného z prvých členov novovytvorenej Pápežskej rady pre podporu novej evanjelizácie.[13] Ako kardinál volič sa zúčastnil pápežského konkláve v roku 2013 na ktorom bol zvolený pápež František.[14] Dňa 30. novembra 2013 ho pápež František vymenoval za člena Kongregácie pre katolícku výchovu.[15] Keď v septembri 2024 dovŕšil 75 rokov podal svoju rezignáciu na funkciu arcibiskupa podľa potreby, pápež František ju odmietol a požiadal ho, aby zostal ešte dva roky.

Bol jedným zo 133 kardinálov voličov, ktorí sa zúčastnili pápežského konkláve v roku 2025, na ktorom bol zvolený pápež Lev XIV..[16]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. SCHERER Card. Odilo Pedro [online]. . Dostupné online. (po taliansky)
  2. Cardinal Odilo Pedro Scherer [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
  3. Odilo Pedro Cardinal Scherer [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
  4. RINUNCE E NOMINE, 28.11.2001 [online]. . Dostupné online. (po taliansky)
  5. RINUNCE E NOMINE, 12.12.2006 [online]. . Dostupné online. (po taliansky)
  6. RINUNCE E NOMINE, 21.03.2007 [online]. . Dostupné online. (po taliansky)
  7. Pope Names 23 New Cardinals [online]. . Dostupné online. Archivované 2017-08-23 z originálu. (po anglicky)
  8. Complete List of New Cardinals [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
  9. ORDINARY PUBLIC CONSISTORY OF NOVEMBER 24, 2007 [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
  10. RINUNCE E NOMINE, 12.06.2008 [online]. . Dostupné online. (po taliansky)
  11. COMUNICATO DELLA SALA STAMPA DELLA SANTA SEDE: RINNOVO DELLA COMMISSIONE CARDINALIZIA DI VIGILANZA DELL’ISTITUTO PER LE OPERE DI RELIGIONE (I.O.R.), 16.02.2013 [online]. . Dostupné online. (po taliansky)
  12. RINUNCE E NOMINE, 08.10.2009 [online]. . Dostupné online. (po taliansky)
  13. RINUNCE E NOMINE, 05.01.2011 [online]. . Dostupné online. (po taliansky)
  14. List of Cardinal Electors [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
  15. RINUNCE E NOMINE, 30.11.2013 [online]. . Dostupné online. (po taliansky)
  16. Cardinal Electors [online]. . Dostupné online. (po anglicky)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Odilo Scherer na anglickej Wikipédii.