Preskočiť na obsah

Púchov (okres)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Okres Púchov)
Púchov
okres
Poloha okresu Púchov v Trenčianskom kraji (klikacia mapa)Okres Bánovce nad BebravouOkres IlavaOkres MyjavaOkres Nové Mesto nad VáhomOkres PartizánskeOkres Považská BystricaOkres PrievidzaOkres PúchovOkres Trenčín
Poloha okresu Púchov v Trenčianskom kraji (klikacia mapa)
Poloha okresu Púchov na mape Trenčianskeho kraja
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trenčiansky kraj
Rozloha 375,34 km² (37 534 ha) [1]
Obyvateľstvo 43 710 (31. december 2023) [2]
Hustota 116,45 obyv./km²
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
Tel. predvoľba 042
EČV PU [3]
Kód okresu 308
Členenie -
Mestá 1
Obce 20
Commons: Púchov District
Štatistika: statistics.sk
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Slovenský portál

Okres Púchov je okres v Trenčianskom kraji na Slovensku. Má rozlohu 375,34 km², žije tu 43 710 obyvateľov a priemerná hustota zaľudnenia je 116 obyvateľov na km² (údaje k 31. 12. 2023). Správne sídlo okresu je mesto Púchov.

Obce okresu Púchov

[upraviť | upraviť zdroj]

Okolie Púchova je bohaté na minerálne pramene, nájdete tu viacero kúpalísk s minerálnou vodou. Príjemne pokojné prostredie lesov a lúk je priam ideálne na prechádzku, a keď budete mať šťastie, stretnete i lesnú zver.

Beluša je s takmer 6000 obyvateľmi jednou z najľudnatejších a najväčších obcí na Slovensku. Zaujímavosťou je 70 slovanských mohýl, ktoré sa našli v jej chotári. Minulosť občanom pripomínajú i trojpriestorové domy so sedavou strechou a neskororománsko-gotický kostolík sv. Anny z 13. storočia.

Pár kilometrov od obce leží rekreačné stredisko Belušské Slatiny, ktoré ponúka viaceré ubytovacie možnosti vybudované už po prvej svetovej vojne. Strážovské vrchy sú vyhľadávané medzi milovníkmi prechádzok v prírode a turistami. Po náročnom výlete sa môžete uvoľniť v bazéne alebo miestnych kúpeľoch, ktoré vznikli vďaka trom teplým zemito-sírnatým liečivým prameňom. Tieto sú vhodné pri liečbe reumatických a kožných ochorení. Okrem turistov sem prichádzajú deti do školy v prírode a konajú sa tu i firemné akcie.

Dohňany sú jednou z najrozvinutejších obcí v okrese. V poslednom období tu bola postavená základná škola, Penzión pri Lipe ponúkajúci pohodlné ubytovanie a reštauráciu, Pamätná izba obce a to i vďaka eurofondom. V Pamätnej izbe obce sídli knižnica a je zároveň i informačným strediskom tejto oblasti. Nájdete tu brožúrky, mapy, darčekové predmety a DVD o okrese. Dohňany sú známe i pre športové akcie, hlavne zamerané na horskú cyklistiku. Koná sa tu i výstava koní. Viac na www.dohnany.sk

Dolné Kočkovce sú samostatnou dedinkou v tesnej blízkosti Púchova. V minulosti sa tu nachádzal soľný sklad, čo dokazuje i názov časti obce „Pod Skladom“. Vďaka tomuto bola obec dôležitým centrom obchodu so soľou, ale i keramikou a hrnčiarstvom. Dnes je v obci dominantný nový kostol dostavaný v roku 2001. Zvonia v ňom zvony Peter a Pavol, Jozef a Martin. Obyvatelia sa stále venujú včelárstvu a Lipa malolistá tu má významné postavenie.

Obec Horovce patrí k najstarším v širokom okolí. Spomína sa už v roku 1259 pod názvom Villa Gourc. Je pravdepodobné, že vznik obce sa viaže k tzv. zemianskej kolonizácii v 13. storočí, do obdobia po vpáde Tatarov. Pomenovania pre obec, ktoré sa v priebehu histórie objavili, boli Villa Gourc, Villa Gown, Villa Gowor, Villa Goor, Horowcz, Horowecz, Horocz, Horowce. Okrem moderného Domu smútku sa v obci nachádzajú i stavby, ktoré majú veľkú historickú, prípadne i náboženskú, alebo kultúrnu hodnotu – Kostol Najsvätejšej Trojice, kaplnka, kaštieľ, krypta. Kostol Najsvätejšej trojice je katolíckym chrámom. Dátum jeho vzniku je nie je známy. Pôvodne renesančný, reštauráciou prešiel v roku 1627. Kaštieľ pochádza z roku 1594 (i keď základ siaha až do roku 1312). Nad hlavným vchodom je renesančná doska s erbami a letopočtom vzťahujúcim sa na stavbu. Okolo kaštieľa je rozsiahly anglický park. Viac na www.horovce.sk

Obec Lazy pod Makytou je dlhá celých 14 km. Preto je i rozdelená do menších častí ako Horná a Dolná Dubková či Rieka. Obec vznikla v období valašskej kolonizácie, vplyv ktorej možno ešte i dnes vidieť na krojoch a tradíciách. V súčasnosti obyvatelia obce dochádzajú do práce do Púchova či na Moravu, alebo sú zamestnaní v miestnych firmách ako VS-MONT či DAVO (spracovanie dreva). Pre starších obyvateľov alebo turistov sú zaujímavejšie v tesnej blízkosti stojaci evanjelický a katolícky kostol. Oblasť je obľúbená i medzi chatármi, pretože v lete je ideálna na agroturistiku a v zime na lyžovanie. V najvyššie položenej časti Čertov sa nachádza lyžiarske stredisko a vedú odtiaľ viaceré turistické chodníky.

Lednica, kedysi slobodné kráľovské mesto, sa prvýkrát spomína v spojení s Lednickým hradom. Do dnešných dní ho pripomína zrúcanina, keďže bol zničený v roku 1710. Dostanete sa sem autobusom z Púchova alebo Dubnice nad Váhom. Treba vystúpiť na zastávke pri kostole, za námestím odbočiť vľavo. O chvíľu zatáčame znovu vľavo pri viacjazyčnej informačnej tabuli o hrade. Odtiaľ je už jasné ako sa k hradu dá dostať. Za pozornosť či cieľ výletu stoja i Lednické skaly, domov mnohých rastlinných a živočíšnych druhov. Miestne okolie je ideálne na agroturistiku, pretože je tu na výber niekoľko turistických chodníkov. Lyžiarsky vlek Gazdová a trate na bežky vám zase môžu spríjemniť zimné prázdniny. Lednica si zachováva i tradičné Fašiangové slávnosti, Tri krále, Veľká noc, či Dožinkové a Hradné slávnosti spojené s vystúpením miestnej folklórnej skupiny a jarmokom. Zaujímavý je i Lednický kostol, na tomto mieste stojí dnes už ako tretí v poradí. Viac na http://www.lednica.sk/

História i súčasnosť Lednických Rovní je úzko spätá so sklárskym priemyslom. Okrem toho, že tu sídli nadnárodná firma Rona a.s., v obci sa nachádza i múzeum sklárskych výrobkov. Nachádza sa tu jeden z prvých strojov na zdobenie skla, mnoho starodávnych sklenených výrobkov a informácie o histórii sklárstva na Slovensku. Dominantou obce je renesančný kaštieľ spolu s nádherným parkom. Park postavený v anglickom štýle zaujme svojou faunou – hlavne 6-ramenná lipa je výnimočná. Málokto vie, že práve v tomto parku bol natočený prvý hraný film na Slovensku od Eduarda Schreibera s názvom „Únos“. I preto bol do kultúrneho kalendára obce zaradený filmový festival Eduarda Schreibera. Okrem iných podujatí sa môžete zúčastniť i púte ku Kaplnke Sv. Anny. Viac o Lednických Rovniach na http://www.lednickerovne.sk/

Lúky sú katolíckou obcou, čo prezrádza i rímskokatolícky Kostol sv. Bartolomeja postavený v 15. storočí. Na tomto mieste predtým stál románsky kostol z roku 1228. V roku 2007 oslávila 70. výročie železničná stanica Lúky pod Makytou. Pri tejto príležitosti bola vydaná i informačná brožúrka, ktorú nájdete pri fotografiách. Pre obyvateľov ale i návštevníkov je dôležité miestne zdravotné stredisko, väčší obchod s potravinami, domácimi potrebami a benzínová čerpacia stanica. Na obecnom úrade sa nachádza i internetová kaviareň. Viac na: Lúky alebo http://www.obecluky.sk

Lysá pod Makytou pozostáva z množstva kopaníc, preto je i jej rozloha väčšia ako u okolitých obcí. Zvon na miestnom kostole bol uliaty v Kremnici a je zdobený kolopisom. Veľký amfiteáter slúži ako miesto konania folklórnych slávností, často s celoslovenskou účasťou, hodov a jarmokov. Pre aktívnejších bol vybudovaný športový areál, tenisové kurty, v zime sú v prevádzke vleky (Dešná – možnosť ubytovania) a udržiavaná trať pre bežkárov. V minulosti bola Lysá významná vďaka hraničnému priechodu smerom na Česko.

Najznámejšie miesto v obci Mestečko je nepochybne bývalý kameňolom, medzi domácimi známy ako „Mestecká skala“. Toto miesto je ideálne na krátky výlet, či nedeľnú prechádzku. Je ju vidno i z hlavnej cesty a vedie ku nej viacero chodníčkov z rôznych strán. Okrem toho sa tu konajú i majstrovstvá Slovenska, či Európy v cyklotriale.

S obcou Mojtín sa spája známy „cisársky večný vojak“ Jozef Škultéty Gábriš, ktorý údajne bojoval celé desaťročia za habsburských panovníkov. Záujemcovia o históriu a kultúru ocenia rímskokatolícky Kostol sv. Cyrila a Metoda zdobený oltárnymi obrazmi z dielne J. B. Klemensa.

Kúpele Nimnica sa nachádzajú len pár kilometrov od Púchova smerom na Považskú Bystricu. Okrem liečebných pobytov si môžete prísť zaplávať do bazéna s teplotou vody 33 – 35 °C. V ponuke je i Soľná jaskyňa, ako terapia proti stresu a celkovej únave ale i pri liečbe chorôb dýchacích ciest. Postarajú sa o vás vyškolení zdravotníci a k dispozícii je i diétna jedáleň. V blízkosti je vodná priehrada, rekreačná oblasťou s možnosťou plavby výletnou loďou po priehrade a vodných športov. Možno tu sledovať rôzne druhy rýb a vodných nákov.

Púchov má zhruba 19000 obyvateľov a je to jediné mesto v okolí. Okrem škôl a úradov sa tu nachádzajú i viaceré športové areály, futbalový a hokejový štadión, plaváreň s kúpaliskom, tenisové kurty, fitnes centrá. Takzvané „odhánky“, alebo i rybníky v Ihrištiach ponúkajú možnosť rybolovu, či korčuľovania v zime. Župný dom, dnes sídlo Múzea Púchovskej kultúry, je budova postavená v koncom 18. storočia a preto sama patrí k historickým pamiatkam. Oproti je i nová budova, na najvyššom poschodí sa nachádza knižnica. Len kúsok za Župným domom je mestský park s novými lavičkami a preliezkami pre deti. Medzi kultúrne akcie, ktoré sa v Púchove pravidelne konajú, patrí Mestský bál (január), Detský karneval na ľade (február), Divadelný Púchov, Rallye Matador, Pálenie Moreny, Májové slávnosti, Hasičská súťaž, Folklórny Púchov, Púchovský a Mikulášsky jarmok. V Púchove nájdete i informačné centrum na Námestí Slobody.

Streženice, ako už z názvu obce vyplýva, boli v minulosti dôležité pre strážnu vežu nachádzajúcu sa medzi a chrániacu hrady v Považskom Podhradí, Lednici a Súľove. V obci sa nachádzajú dva kyslé minerálne pramene, verejne dostupné. Dobrovoľný hasičský zbor ako i spevácka skupina Štepnická skala patria k reprezentantom tejto obce.

Obci Visolaje dominuje fara a katolícky kostol postavený už v roku 1332, neskôr zrenovovaný v barokovom štýle. História je spätá s grófom Csákym, ktorý tu vlastnil ovocný sad a v obci dal postaviť sochu sv. Jána Nepomuckého. Minulosť tiež pripomína prícestný hostinec a mlyn používaný i na výrobu energie.

Vydrná leží v lone prírody, vedie sem len úzka cesta, ako odbočka z hlavnej cesty smerom do Česka a preto je obec chránená pred hustou premávkou. Vydrná ma bezpochyby veľký potenciál v rámci cestovného ruchu, najmä na pešiu turistiku spojenú s hubárčením, cykloturistiku, rybárčenie, poľovníctvo, či zimné športy.

Záriečie, obec preslávená najmä cyklotrialom, keďže z miestneho klubu pochádza viacero jazdcov svetovej úrovne. Každoročne miestny klub CK Záriečie usporadúva majstrovstvá Slovenska, konali sa tu i majstrovstvá sveta. Viac informácii o klube a cyklotriale vôbec nájdete na www.getbike.sk. Obec sa môže pochváliť i novým amfiteátrom, postaveným vďaka peniazom z EU. Tradície sú zachovávané vďaka Zárieckému folklórnemu súboru Záriečanka. Zaslúžili sa okrem iného o program na fašiangových oslavách s karnevalom a májovú vatru. Na MDD bol zorganizovaný zaujímavý program s disciplínami pre deti i rodičov. Na tento rok je ešte plánovaná prehliadka detských folklórnych súborov, Deň Záriečanov, Celoslovenské stretnutie evanjelickej mládeže, hasičská súťaž, hody, futbalový turnaj a majstrovstvá obce v sánkovaní. V Záriečí nájdete i evanjelický kostol, kde sa schádzajú veriaci z celej doliny, i prekrásnu zvonicu. Kúsok od nej je umiestnená i socha Milana Rastislava Štefánika. Mnoho detí z okolitých dedín dochádza do zárieckej ZŠ. Za zmienku ešte stojí novootvorená miestnosť s internetom na obecnom úrade a knižnica.

V obci Zubák sa nachádza minerálny prameň medzi domácimi známy ako Sirková voda. Prameň je neďaleko lesnej škôlky, asi 1,5 km od horného konca obce.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 9/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov : § 36 ods. 2 [online]. Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti SR, 2008-12-20, [cit. 2020-08-30]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]