Okresný súd vo Vranove nad Topľou

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Okresný súd
vo Vranove nad Topľou


Budova okresného súdu od roku 1910

Budova súdu z roku 1910

Predseda

JUDr. Milan Vaľuš

Podpredseda

JUDr. Ján Kozenko

Webová stránka: Informácie na MS SR

Okresný súd vo Vranove nad Topľou je jeden z 54 okresných súdov na Slovensku. Znamená to, že je prvostupňovým súdom a podlieha pôsobnosti Krajského súdu v Prešove.

Budovu súdu môžete nájsť na ulici Milana Rastislava Štefánika. (v tesnej blízkosti Mestského domu kultúry a Vranovskej nemocnice)

História[upraviť | upraviť kód]

Postavenie a významné osobnosti súdu[upraviť | upraviť kód]

Vranov nad Topľou bol sídlom okresného kráľovského súdu II. triedy, do pôsobnosti ktorého patrili iba menšie civilné a trestné súdne záležitosti už pred rokom 1867. Takmer tri desaťročia na jeho čele stál Anton Antalóc.

  • 1901 – Bol známy vranovský sudca Antalóc penzionovaný, miestna honorácia pripravila pri tejto príležitosti niekoľko spoločenských stretnutí. Počas nich sa vysoko oceňovala predovšetkým skutočnosť, že v štátnej službe pôsobil 32 rokov a z toho na Okresnom súde vo Vranove 29 rokov a 4 mesiace.

V apríli 1901 bol za nového okresného kráľovského sudcu vymenovaný Dr. Dezider Körtvélyessy, dovtedy pôsobiaci vo funkcii podpredsedu prešovského súdu. Vo Vranove pôsobil krátko, keďže už pred rokom 1905 novým sudcom bol Béla Kail. Nepochybne k známym Vranovčanom a sudcom patril i Dr. Václav Jiroudek, ktorý od roku 1927 zastával funkciu tajomníka Matice slovenskej vo Vranove. O tri roky už ako prednosta súdu i obecným zastupiteľstvom zvolenú školskú stolicu.

Budova súdu[upraviť | upraviť kód]

Okresný súd vo Vranove n.T. (vľavo) a budova súdu do roku 1910 (vpravo)

V minulosti bol okresný kráľovský súd umiestnený v nevyhovujúcej budove bývalého kláštora pavlínov (dnes kláštor opäť slúži kňazom pavlínskej reholi), ktorej vlastníkom bolo gréckokatolícke biskupstvo.

  • Prvé správy o budúcej výstavbe novej účelovej budovy súdu vo Vranove máme od roku 1909. Uhorské ministerstvo spravodlivosti vyhovelo žiadosti slúžnovského úradu a rozhodlo, že nákladom 120 tisíc korún sa s výstavbou reprezentačnej budovy súdu začne na jar v roku 1910. V priebehu niekoľkých mesiacov bola budova hotová a svojmu slúžila s malou prestávkou v 60. rokoch minulého storočia (z dôvodu, že mesto stratilo štatút okresného mesta a do budovy súdu sa presťahovalo Poľnohospodárske odborné učilište z Michaloviec) dodnes.
  • 1907 – minister spravodlivosti vyhovel početným žiadostiam hlavného služobného a správneho výboru Zemplínskej župy, aby pri okresnom kráľovskom súde bol aj úrad pozemkovej knihy.

Nová republika[upraviť | upraviť kód]

Problémy, s ktorými sa nová Československá republika stretávala neobišli ani malé mesto na Zemplíne. So vznikom nového štátu museli všetci ústavní činitelia a predstavitelia orgánov štátnej správy skladať sľub vernosti.

To sa stretlo s veľkým nepochopením vranovských úradov v našom meste i celej republike. Okresný súd sa však nezaradil medzi tieto inštitúcie a poukázal dostatočnú lojálnosť voči novej republike.

Vysoký dôstojník četnictva 26. júna pre Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska zasiela tento list: „Okresný súd so starými sudcami ďalej účinkuje. Hlavný sudca, ktorý požíva trojmesačnú dovolenku je slovenského pôvodu a podľa osvedčenia hlavného slúžneho bude dobre upotrebiteľný len čo príde“.

  • Sľub vernosti pritom nechceli zložiť:
  1. Úradníci hlavného služnovského úradu – všetci
  2. Úradníci berného úradu/daňový úrad
  3. Prevažná časť učiteľského zboru
  4. Z 8 notárov v meste fungoval len jeden

Päťdesiate roky...[upraviť | upraviť kód]

Politické procesy v 50. rokoch 20. storočia v čase socializmu sa nevyhli ani nášho mesta. Z rozhodnutia rady KNV v Prešove bolo ONV uložené, aby už v mesiaci máji 1951 uskutočnili s dedinskými boháčmi „verejné pojednávanie v každom okrese za spoluúčasti KV KSS, DHPV, IX. A X. referátu KNV, ako aj za spoluúčasti masových organizácií“.

Pečiatka Ľudového súdu vo Vranove, používaná v 50. rokoch a Okresného súdu v Michalovciach, keď mesto Vranov patrilo pod Michalovský okres

Takto postupoval v septembri 1951 aj Okresný súd vo Vranove, keď „na verejných procesoch vo Vranove odsúdil škodcov a sabotérov budovateľského úsilia nášho pracujúceho ľudu, dedinského boháča a údajného špekulanta Ladislava Bodora a Ján Lapčáka.“

  • Za neplnenie „dodávkových povinností“ bol:
  1. L. Bodor odsúdený „na sedem rokov odňatia slobody, konfiškáciu celého majetku a peňažnú pokutu 70 000 Kčš, ktoré sa v prípade nedobytnosti premenia na ďalších 14 mesiacov odňatia slobody.
  2. Taký istý škodca pracujúcich bol aj Ján Lapčák“, ktorému súd vymeral, „trest na štyri roky, peňažitý na 50 000 Kčš a odňatie majetku v prospech štátu.“


V nasledujúcich rokoch prebiehali ďalšie a ešte horšie súdne procesy pod taktovkou komunistickej strany.

V takomto krajne nepriaznivom ovzduší, v podmienkach stupňujúceho sa násilia a nezákonnosti, objavili sa už na jar 1951 najprv v spravodajstve „štvavých“ zahraničných vysielačok, ale neskôr aj v celoštátnych masovokomunikačných prostriedkoch, správy o pôsobení „ozbrojených formácií politiky namierenej proti komunistickému – červenému režimu“ na Slovensku a osobitne vo Vranovskom okrese. Založenie organizácie s takýmto poslaním – Bielej légie - v obci Čaklov pri Vranove bolo spájané s Michalom Mihalkom ml. Čaklovská organizácia združovala viac ako 60 členov a mala ambície byť „svojpomocným hnutím obyvateľstva na ochranu ľudských práv proti komunistickému štátnemu teroru.“

  • Organizácia bola čoskoro odhalená, niektorí z jej členov boli odsúdení dokonca na trest smrti a väčšina na dlhodobé väzenie.

O čiastočnom prelome môžeme hovoriť až v jarných mesiacoch roku 1953. Nesporne tomu pomohla neudržateľnosť domácich pomerov a zhoršujúca sa medzinárodnopolitická situácia, ale i správa o úmrtí J. V. Stalina a K. Gotttwalda.

Súčasnosť[upraviť | upraviť kód]

Sudcovia[upraviť | upraviť kód]

V súčasnosti pracuje na Okresnom súde vo Vranove nad Topľou cca desať sudcov, ktorí rozhodujú prevažne v občianskoprávnych, obchodnoprávnych a trestnoprávnych veciach. Na základe jeho rozhodovacej činnosti spadá tento prvostupňový súd pod Krajský súd v Prešove.

Zaujímavosti[upraviť | upraviť kód]

  • Počas Východoslovenského roľníckeho povstania štatariálny súd, ktorý zasadal vo Vranove 30. augusta 1831 na čele s vicišpánom Karolom Szent-Iványim odsúdil „horucim pravom vranovskym“ na smrť „šmerc slupovu“ až 41 povstalcov a mnoho ďalších na iné ťažké tresty.
Dom Dr. Cyrila Daxnera vo Vranove a jemu venovaná pamätná tabuľa
  • Rozhodne nemôžeme vynechať ani osobnosť, ktorá je jednoznačne spätá s Vranovom a okresným súdom. Je to advokát Dr. Cyril Daxner, ktorému patrí nesporná vďaka pri organizovaní protifašistického odboja na východnom Slovensku. Práve ten žil v meste v rokoch 1938 až 1944. Na 20. výročie jeho smrti bola na dome, v ktorom žil inštalovaná pamätná tabuľa.
  • Pár metrov od okresného súdu, bližšie k centru mesta, rastie "lipa ústavnosti", ktorá bola posadená neďaleko súdu 1. septembra 1992, teda v deň, keď Slovenská národná rada prijala našu súčasnú ústavu. Dnes je pred touto lipou osadený pamätník padlým hrdinom I. svetovej vojny z vranovského regiónu.

Galéria[upraviť | upraviť kód]


Použitá literatúra[upraviť | upraviť kód]

Súradnice: 48°53′11″S 21°41′18″V / 48,886343°S 21,688248°V / 48.886343; 21.688248