Oldrich Majda
| Oldrich Majda | |
| slovenský maliar, ilustrátor a sochár | |
| Narodenie | 5. apríl 1930 Kováčovce, Slovensko |
|---|---|
| Úmrtie | 15. marec 2006 Bratislava, Slovensko |
Oldrich Majda (* 5. apríl 1930, Kováčovce - † 15. marec 2006, Bratislava) bol slovenský umelec, maliar, ilustrátor a sochár.
Život[upraviť | upraviť zdroj]
Majda sa narodil so srdcovou vadou, lekári očakávali že sa dožije len sedem až desať rokov. Už v desiatich rokoch začal maľovať. V rokoch 1949-1953 študoval na Slovenskej technickej univerzity v Bratislave na fakulte architektúry a na vysokej škole múzických umení v Bratislave scénografiu. Do roku 1968 pracoval v redakciách rôznych novín a časopisov, ako technický a grafický redaktor. Od normalizácie 1968-1990 už nemohol vykonávať svoju prácu a vystavovať svoje diela, začal pracovať ako maliar a staviteľ kulís v dekoračných dielňach v Slovenskom národnom divadle. V roku 1970 si prenajal pozemok na Devíne a postavil si tam refugium kde vytvoril väčšinu svojich sôch. V priebehu ďalších 35 rokov, si vykopal pod svojim útočiskom areál katakomb z dĺžkou vyše 250 m z rôznymi miestnosťami a plastikami na stenách. Po roku 1990 sa venoval hlavne svojmu umeniu, a mal viac ako 40 samostatných výstav v zahraničí a na Slovensku. Jeho umelecká dráha bola veľmi ovplyvnená francúzskym impresionizmom a postimpresionizmom. Presadil sa predovšetkým ako krajinkár, ale aj zátišiami, aktami, portrétmi, a art-potismi, jeho sochy sú menej známe.
Jeho diela sa odhadujú na viac ako 4 000 exemplárov. Mnoho jeho prác bolo venovaných na prospešné účely, ako v Japonsku v Osake, pod vedením pani Matabi. Výťažok šiel do detskej nemocnice v Lehniciach na Slovensku. V roku 2009 mu udelili čestné občianstvo Suchohradu. [1]
Ilustrácie[upraviť | upraviť zdroj]
- Atómy života, Juraj Bober, Mladé letá vydavateľstvo, 1961
- Od kryštálky k tranzistoru, Karol Dubecký, Mladé letá vydavateľstvo, 1962, 2. diel 1964
- Minerály, Oľga Belešová, Mladé letá vydavateľstvo, 1978
- Tiene storočia,František Višváder, Obzor vydavateľstvo, 1989, ISBN 978-80-215-0042-6.
- Kniha kráľov, František Višváder, KLEIO vydavateľstvo, 1998, ISBN 978-80-967862-0-6.
Publikácie o Oldrichovi Majdovi[upraviť | upraviť zdroj]
- Stopy v Piesku, Peter Pálfy, 1996. Je dokument o katakombách Oldřicha Majdu[2]
- Oldrich Majda., (Biografia od Františka Višvádera) Michal Vaška vydavateľstvo, 2008, ISBN 978-80-7165-674-6.
- Encyklopédia Suchohradu -Dimburka, obecný úrad Suchohrad, 2011, (kniha Záhoria 2011 ) ISBN 978-80-970873-1-9.
Výstavy[upraviť | upraviť zdroj]
- Nemecko: Tübingen
- Francúzsko: Vesoul
- Japonsko: Osaka
- Rakúsko: Viedeň
- Česko: Praha
- Slovensko: Bratislava - (Slovenské národné múzeum, Obrazy a plastiky 1999) [3], - (z slovenský rozhlas v budove Slovenského rozhlasu (pyramída), 2009.)[4] Rajec, Šahy, Štúrovo, - ( Galeria J.Barta, 1999) [5] Banská Bystrica, Nitra, Topoľčany, Dunajská Streda, Dubnica nad Váhom - (Dom kultúry Dubnica nad Váhom, Posol ukrytých kras, 2009) [6] Skalica, - (Záhorské Múzeum Skalica, 1996, 1997, Obrazy plastiky, 2008.)[7] - (Galleria u Františkánov, Akty a kone, 2012) [8] Suchohrad - (v kultúrnom dome,2011) [9]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ [1] krátky rozhovor v roku 2000
- ↑ [2] Film o katakombách
- ↑ [3] Slovenské národné múzeum , 1999
- ↑ [4] Slovenský rozhlas 2009
- ↑ [5] Štúrovo 1999
- ↑ [6] Dom kultúry Dubnica nad Váhom 2009
- ↑ [7] Archivované 2014-10-15 na Wayback Machine Skalica 2008
- ↑ [8] Skalica 2012
- ↑ [9] Archivované 2014-10-17 na Wayback Machine suchohrad