Olduvan
Olduvan (iné názvy: olduwai, oldowai, olduvai, oldowan, oldoway, oldovan, olduvaien, olduvanská/ olduvaiská/ olduvajská/ oldowanská/ oldovanská kultúra) môže byť:
- v širšom zmysle: jedna z okruhliakových industrií a spolu s kafuanom najstaršia známa archeologická kultúra (vzhľadom na to, že kafuan je sporný, často sa považujú pojmy olduvan a okruhliaková industria za synonymá). Spadá do obdobia cca. 2 600 000 - 250 000 rokov (v Afrike do 600 000) pred dneškom, teda do starého paleolitu. Vyskytuje sa v Afrike, Ázii a Európe (aj na Slovensku).
- v užšom zmysle (vlastný olduvan): len archeologická kultúra z obdobia 1 900 000 - 1 500 000 pred dneškom (pozri nižšie)
Delenie (primárne v Afrike)[upraviť | upraviť zdroj]
olduvan v širšom zmysle:
- protoolduvan (pre-olduvan) : 2 600 000 – 1 900 000 pred dneškom; hlavné náleziská sú Gona (o.i. Kada Gona; Etiópia), Omo (pri jazere Turkana), Jiron (Yiron; pri Tiberiadskom jazere v Izraeli), Šandalja I. (na Istrijskom polostrove), Chilhac III. (vo Francúzsku, sporný nález)
- vlastný olduvan (Olduvai Bed I) : 1 900 000 pred dneškom – 1 500 000 pred dneškom; hlavné náleziská sú Olduvai, Koobi Fora (pri jazere Turkana), Ubajdíja (v Izraeli), Dmanisi (v Gruzínsku), Orce (v Granade)
- rozvinutý olduvan (vyvinutý olduvan) (Olduvai Bed II a vyššie vrstvy): 1 500 000 – 600 000 pred dneškom
V Afrike je synonymným označením prvých dvoch fáz protoacheuléen (= abbevillien).
Začiatok nástrojov[upraviť | upraviť zdroj]
Začiatok olduvanu (2,6 mil. BP, lokalita Gona) je zároveň začiatkom používania nástrojov homininmi (t.j. nie nevyhnutne len rodom Homo). V roku 2009 však bol z lokality Dikika oznámený (nepriamy) starší nález používania nástrojov homininmi (kosti opracované kamennými nástrojmi) starý 3,39 mil. BP.
Nositelia[upraviť | upraviť zdroj]
Táto industria sa tradične spája s Homo habilis (dnes aj Homo sp., Homo rudolfensis, Homo ergaster a Homo georgicus a s australopitmi), nález z lokality Gona (2,6 mil. BP) je však starší než prvé nálezy Homo habilis (možno teda patrí australopitekom) a už pred objavom nálezu z Gony sa v 80. rokoch sa objavili hypotézy, že olduvan vyrábal aj Paranthropus robustus.
Homo ergaster (resp. Homo erectus) alebo Homo heidelbergensis (resp. archaický Homo sapiens či rané formy neandertálca) je zas jediným možným nositeľom vzhľadom na vek neskorších nálezov, najmä v Európe.
Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]
Názov je podľa náleziska Olduvai. Nálezy tejto kultúry sú v mnohých oblastiach sporné (keďže sú nástroje veľmi jednoduché). Na Slovensku sem pravdepodobne spadájú nálezy okruhliakovej industrie z Bratislavy.
Charakteristické sú primitívne, ale už nesporne vyrábané kamenné nástroje: najjednoduchšie kamenné sekáče, ktoré boli vyrobené tak, že kameň vhodného tvaru, obvykle okružliak, bol upravený do ostria len niekoľkými údermi iným kameňom. Kamene sa opracúvali primitívnym spôsobom s sú len ťažko rozoznateľné. Z jadra sa oddelili úštepy a takto upravené jadro s ostrými plochami sa používalo na krájanie, zoškrabovanie, otĺkanie a pod. Určite tieto nástroje neboli používané na lov, ako naznačovalo veľa starších romantických hypotéz, je oveľa pravdepodobnejšie, že sa používali len na porcovanie zvyškov zveri ulovené veľkými šelmami.
Nástroje delíme na: