Oleg (Kyjevská Rus)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Oleg, prezývaný Múdry (* 879 – † 912), bol knieža Rusi, Rurikov príbuzný a jeho následník.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Ujal sa vlády nad Rusou po Rurikovej smrti v roku 879, ako regent za jeho syna Igora Rurikoviča. Oleg však rýchlo upevnil svoju vládu a neodovzdal ju Igorovi až do smrti. Zo svojho vtedajšieho sídla, Veľkého Novgorodu, vybral sa na podrobenie významného obchodného strediska Krivičov, Smolenska v r. 882. Ako hovorí Povesť dávnych liet, v tom istom roku Oleg vyrazil na Kyjev, v ktorom vládli vtedy Rurikovi bývalí druhovia, Askold a Dir. Oleg si Kyjev podmanil, a Askolda a Dira pravdepodobne vlákal do pasce a prikázal úkladne zabiť.

Oleg preniesol svoje sídlo do Kyjeva, lebo toto mesto ponúkalo priaznivejšie podmienky na uskutočňovanie diaľkového obchodu a Novgorod urobil závislým od Kyjeva. Okamih spojenia dvoch najvýznamnejších východoslovanských stredísk pod jedinú vládu sa tradične označuje ako založenie najstaršieho ruského štátu, Kyjevskej Rusi.

Zdroje informácií o Olegovi sú skúpe a nie vždy spoľahlivé, ale je známe, že sa pričinil o zjednotenie východných Slovanov, a podriadil si okrem iného kmene Severanov, Radimičov, Uličov a Tivercov, čo bolo príčinou vojny s kočovnými Chazarmi. Oleg vyšiel z vojny víťazne a zničil chazarské prístavy pri Kaspickom mori.

Nadviazal tiež obchodné a politické kontakty s Byzantskou ríšou. Pravdepodobne v roku 907 vyrazil na výpravu do Konštantínopola, čo skončilo podpísaním mieru, ktorý bol zároveň prvou obchodnou zmluvou v ruských dejinách, s byzantským cisárom Levom VI.

Oleg zomrel v roku 912, podľa legendy na uštipnutie hadom, ktorý vyliezol z lebky mŕtveho koňa.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]


Oleg
Vladárske tituly
Predchodca
Rurik
kagan
879912
Nástupca
Igor I.