Preskočiť na obsah

Oleg Jurievič Aťkov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Oleg Aťkov
kozmonaut Všezväzového kardiologického vedeckého strediska Akadémie lekárskych vied ZSSR

Oleg Aťkov v roku 1985
Št. príslušnosťZSSR/Rusko
Stavneaktívny
Narodenie9. máj 1949 (75 rokov)
Chvorostianka, Ruská SFSR, ZSSR (dnešné Rusko)
Iné zamestnanielekár
Čas vo vesmíre236 dní 22 hodín 49 minút
Kozmonaut od9. marca 1983
MisieSojuz T-10, Saľut 7
Kozmonaut do2. októbra 1984

Oleg Jurievič Aťkov (rus. Олег Юрьевич Атьков; * 9. máj 1949, Chvorostianka) je bývalý sovietsky kozmonaut. V roku 1984 sa zúčastnil na kozmickom lete v kozmickej lodi Sojuz T-10 a na dlhodobom pobyte v kozmickej stanici Saľut 7.

Mladosť a výcvik

[upraviť | upraviť zdroj]

Počas základnej školy ho zaujímala rádiotechnika, neskôr sa rozhodol stať sa lekárom a preto sa prihlásil na Krymskú lekársku fakultu v Simferopole. Štúdium na nej začal v roku 1967, ale neskôr sa s rodičmi odsťahoval (otec bol v armáde), v škole pokračoval v Kyjeve a dokončil ju v roku 1973 v Moskve (Moskovskij medicinskij inst. im. Sečenova). Ešte pred príchodom do tímu kozmonautov bol autorom piatich vynálezov a tridsiatich vedeckých prác. Stal sa sekretárom Všezväzovej vedeckej spoločnosti kardiológov. Bol lekárom vyšetrujúcim kozmonautov pred a po letoch vrátane česko-slovenského kozmonauta V. Remeka, zasadal vo výberovej komisii, podieľal sa na vývoji prístrojov pre kozmické experimenty. Za svoj echokardiograf bol vyznamenaný cenou Komsomolu. Pretože chcel vyšetrovať kozmonautov počas letu, prihlásil sa v roku 1977 do tímu a ako druhý lekár v histórii letov (po Jegorovi) do kozmu po 7 rokoch odletel. Stal sa tak 137 kozmonautom Zeme.

Let do vesmíru

[upraviť | upraviť zdroj]

Letel na palube Sojuzu T-10 vo februári 1984 spoločne s Leonidom Kizimom a Vladimirom Soloviovom. Po 24 hodinách od štartu z Bajkonuru sa pripojili k orbitálnej stanici Saľut 7. MUDr. Oleg Jurievič Aťkov CSc. tam zostal ako člen 3. základnej posádky plných 235 dní (plus deň letu), vyšetroval ako lekár mnohých kozmonautov z lodí, ktoré sa pri stanici vystriedali a zapojil sa aj do ďalších experimentov na stanici. Spoločne potom celá základná posádka odletela v Sojuze T-11 na Zemi.

V roku 1985 sa vrátil do Moskvy k lekárskej výskumnej práci (Vesojuznyj kardiologičeskij naučnyj centr AMN SSSR). V roku 2005 bol na čele ruskej delegácie ako šéf zdravotníckeho odboru ruských železníc, ktorá navštívila kúpeľné Teplice v severných Čechách, aby tam posúdil možné uzavretie dohody o spolupráci pri liečení ruských pacientov.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Milan Codr. Sto hvězdných kapitánů. [s.l.] : Práce, 1982.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]