Olexandr Stanislavovyč Syrskyj
| Olexandr Stanislavovyč Syrskyj Олександр Станіславович Сирський | |
 | |
| Narodenie | 26. júl 1965 (60 rokov) Vladimírska oblasť, Ruská SFSR, Sovietsky zväz |
| Štátne občianstvo | Ukrajina |
| Národnosť | ruská |
Vojenská kariéra | |
| Ozbrojené sily | Ozbrojené sily Ukrajiny |
| Hodnosť | generálplukovník |
Olexandr Stanislavovyč Syrskyj (ukr. Олександр Станіславович Сирський, * 26. júl 1965, Vladimírska oblasť, Ruská SFSR, Sovietsky zväz) je ukrajinský generálplukovník, od roku 2019 veliteľ ukrajinských pozemných síl a od februára 2024 veliteľ Ozbrojených síl Ukrajiny. Na začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 bol veliteľom obrany Kyjeva. V septembri 2022 velil ukrajinskej protiofenzíve v Charkovskej oblasti.
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Syrskyj sa narodil vo Vladimírskej oblasti v Ruskej SFSR, vtedy v Sovietskom zväze. Jeho rodičia a brat stále žijú v Rusku. V 70. rokoch jeho otca preveleli do Charkova v Ukrajinskej SSR, kde Syrskyj vyštudoval strednú školu. V roku 1986 vyštudoval vyššiu vojenskú veliteľskú školu v Moskve a potom slúžil pri delostrelectve Sovietskej armády v Afganistane, Tadžikistane a Československu. Ešte pred rozpadom Sovietskeho zväzu sa usadil na Ukrajine v Poltavskej oblasti. Oženil sa s Ukrajinkou a má dvoch synov. Jeden z jeho synov žije v Austrálii.[1]
V roku 1993, po rozpade Sovietskeho zväzu, jeho vojenskú jednotku previedli pod ukrajinské velenie a jeho povýšili do pozície veliteľa pluku. V roku 1996 promoval na vojenskej akadémii v Kyjeve a v roku 2005 na tej istej univerzite získal postgraduálny titul.[2]
Od roku 2013 bol prvým zástupcom náčelníka Hlavného veliteľského strediska ozbrojených síl Ukrajiny a bol zapojený do procesov spolupráce s NATO. V novembri 2013 v mene ministerstva obrany prerokúval zmeny v ukrajinskej armáde podľa štandardov NATO.
Vojna na Ukrajine
[upraviť | upraviť zdroj]Od začiatku vojny na východe Ukrajiny bol náčelníkom štábu tzv. protiteroristických operácií,[3] ako bola na Ukrajine oficiálne nazývaná vojna s proruskými separatistami zo samozvanej Doneckej ľudovej republiky, ktorú podporovalo Rusko. Bol jedným z hlavných veliteľov protiteroristickej operácie počas bitky pri Debalceve v zime 2015, keď sa s náčelníkom Generálneho štábu ozbrojených síl Ukrajiny Viktorom Muženkom vydali priamo do mesta. Viedol bitky vo Vuhlehirsku alebo v dedine Ridkodub a neúspešný pokus dobyť späť Logvinov. Koordinoval aj stiahnutie ukrajinskej armády z Debalceva.
Bol vyznamenaný Rádom Bohdana Chmelnického III. stupňa a neskôr získal hodnosť generálporučíka na základe svojho pôsobenia v bitke pri Debalceve.[4]
V roku 2016 viedol Spoločné operačné veliteľstvo ozbrojených síl Ukrajiny, ktoré koordinuje operačné akcie rôznych ukrajinských bezpečnostných síl na Donbase. V roku 2017 bol veliteľom Protiteroristickej operácie na východe Ukrajiny.[5][6]
Od 5. augusta 2019 bol Syrskyj veliteľom pozemných síl Ozbrojených síl Ukrajiny.[7][8] Dňa 8. februára 2024 ho prezident Zelenskyj vymenoval vrchným veliteľom ozbrojených síl Ukrajiny.
Ocenenie
[upraviť | upraviť zdroj]- Rad Bohdana Chmelnického III. stupňa (14. marca 2015)
- Hrdina Ukrajiny (6. apríla 2022)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ "Иди ты нахрен, подлец": сын нового главкома ВСУ Сырского не общается с отцом [online]. 10 February 2024. Dostupné online.
- ↑ Oleksandr Syrsky: A Quick Guide to Ukraine's New Commander-in-Chief [online]. 9 February 2024. Dostupné online.
- ↑ . Dostupné online. (po ukrajinsky)
- ↑ УКАЗ ПРЕЗИДЕНТА УКРАЇНИ №144/2015 [online]. . Dostupné online. (po ukrajinsky)
- ↑ . Dostupné online. (po ukrajinsky)
- ↑ Призначення нового командуючого ООС генерала Сирського: хто він і що це означає? [online]. . Dostupné online. (po ukrajinsky)
- ↑ УКАЗ ПРЕЗИДЕНТА УКРАЇНИ №578/2019 [online]. . Dostupné online. (po ukrajinsky)
- ↑ . Dostupné online. (po ukrajinsky)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Olexandr Stanislavovyč Syrskyj
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Oleksandr Syrskyj na českej Wikipédii.