Olexij Toronskyj

Olexij Toronskyj alebo Alexy Toroński (1838, Zawadka Rymanivska, Rakúske cisárstvo, dnes Poľsko – † 14. február 1899, Ľvov, Rakúsko-Uhorsko, dnes Ukrajina) bol ukrajinsko-poľský gréckokatolícky kňaz, pedagóg, katechéta a občiansky činiteľ. Písal učebnice literatúry a náboženstva pre stredné školy.

Životopis

Olexij Toronskyj sa narodil v roku 1838 v obci Zawadka Rymanivska v rodine miestneho kňaza Ivana Toronského.^[1] V rokoch 1856 až 1860 študoval teológiu v gréckokatolíckom seminári vo Viedni. Na kňaza bol vysvätený v roku 1862, stal sa profesorom na ľvovskom akademickom gymnáziu. Medzi rokmi 1868 až 1889 učil na cisársko-kráľovskom Drohobyčskom gymnáziu Františka Jozefa I. v meste Drohobyč. Od roku 1891 do roku 1898 opäť učil na ľvovskom akademickom gymnáziu. V roku 1895 sa stal členom metropolitného konzistória Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi.

Pôsobil ako jeden z redaktorov časopisu Sion Ruskij (po slovensky Sion Ruský). Svoj články publikoval napríklad v periodikách Hazeta Škoľna (po slovensky Noviny školské), Myr (po slovensky Svet), Nediľa (po slovensky Nedeľa), Dilo (po slovensky Práca). Napísal románovú novelu Hancia (po slovensky Hancia) vydanú v roku 1862, ktorá opisuje život Lemkov. Predkladal diela z poľštiny a z nemčiny.

V roku 1876 sa vyjadril, že ruský národ má „podradné postavenie“ medzi slovanskými literatúrami.

Olexij Toronskyj zomrel 14. februára 1899 v Ľvove. Bol pochovaný na Lyčakivskom cintoríne v Ľvove.^[2]

Referencie

↑ Спадщина, яка надихає митців [online]. [cit. 2015-10-28]. Dostupné online. Archivované 2014-04-09 z originálu.
↑ KRYSA, Ľubomyr Stepanovyč. Lyčakivskyj nekropoľ. 1. vyd. [s.l.] : [s.n.], 2006. ISBN 978-966-8955-00-6. S. 127. (po ukrajinsky)

Zdroje

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Торонський Олексій na ukrajinskej Wikipédii a Александер Тороньскый na neurčenej Wikipédii.
Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna. Paríž, New York : Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa, 1955, 1995. ISBN 5-7707-4049-3. (po ukrajinsky).
BLAŽEJOVSKYJ, Dmytro. Istoryčnyj Šematyzm Peremyšľskoji Jeparchiji z vkľučeňňam Apostoľskoji Lemkivščyny (1828—1939). 1. vyd. Ľvov : Kameňar, 1995. 1008 strán. ISBN 5-7745-0672-Х Chybné ISBN. S. 859. (po ukrajinsky).
Sprawa pisowni ruskiej [online]. Zbruč, [cit. 2025-12-21]. Dostupné online. (po poľsky).
KRASOVSKYJ, Ivan. Dijači nauky i kuľtury Lemkivščyny. 1. vyd. Toronto : [s.n.], 2000. 124 strán. ISBN 966-95740-0-5. S. 8. (po ukrajinsky).

[1] Спадщина, яка надихає митців [online]. [cit. 2015-10-28]. Dostupné online. Archivované 2014-04-09 z originálu.

[2] KRYSA, Ľubomyr Stepanovyč. Lyčakivskyj nekropoľ. 1. vyd. [s.l.] : [s.n.], 2006. ISBN 978-966-8955-00-6. S. 127. (po ukrajinsky)

[1]

[2]