Omša (bohoslužba)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Kresťanstvo
StJohnsAshfield StainedGlass GoodShepherd Portrait.jpg
Hlavné znaky
Viera v jedného Boha v troch osobách
Ježiš Kristus je človek a Boží Syn
Hlavné osobnosti
Ježiš Kristus

Panna Mária
Dvanásti apoštoli
Svätí

Zoznam osobností kresťanstva
Hlavné náboženské obrady
Omša/LiturgiaSviatosti
Knihy
Biblia (Starý zákon, Nový zákon)
História a kultúra
Dejiny kresťanstvaKresťanské umenie
Hlavné sviatky
Veľká noc, Vianoce / Narodenie Pána, Turíce, Zjavenie Pána / Bohozjavenie, ...
z  d  u
Príprava na omšu

Omša alebo svätá omša alebo slávenie eucharistie je eucharistická bohoslužba (teda bohoslužba pripomínajúca Poslednú večeru s Ježišom Kristom) v latinskej cirkvi a v cirkvách, ktoré sa od nej oddelili.

Názov omša (lat.: missa – rozpustenie, rozchod) pochádza zo záverečnej formuly, ktorou kňaz prepúšťa zhromaždenie: „Ite, missa est,“ doslova „Choďte, zhromaždenie sa rozpúšťa.“ V slovenskej liturgii sa to prekladá ako „Iďte v mene Božom“.

Katolícka omša[upraviť | upraviť kód]

Podľa katolíckeho chápania nie je slávenie eucharistie iba pripomienkou poslednej večere Ježiša Krista s jeho učeníkmi (ako to chápe napr. kalvínska reformačná tradícia), ale tiež reálnou prítomnosťou Ježiša Krista a tiež sprítomnením jeho obety na kríži. Je to tiež oslava Kristovho zmŕtvychvstania. Hovoríme tiež, že sv. omša je "nekrvavou Kristovou obetou".

Sv. omša sa slúži každý deň, prípadne viackrát denne. Jediný deň v roku, kedy sa omša neslúži, je veľký piatok, pretože v ten deň "slúži omšu krvavým spôsobom na kríži samotný Kristus".

Rímskokatolícka svätá omša sa delí na dve základné časti:

  • liturgia slova – skladá sa z čítaní Božieho slova a modlitieb
  • eucharistická liturgia[1] – začína sa prinášaním obetných darov, vrcholí premenením a vyúsťuje do prijímania darov (communio)

U gréckokatolíkov a pravoslávnych sa nepoužíva termín omša, ale božská liturgia alebo skrátene len liturgia a má trochu inú štruktúru.

Časti katolíckej omše[upraviť | upraviť kód]

  1. Introit - omša začínam slávnostným zazvonením, počas ktorého kňaz s asistenciou prichádza do presbytéria. Počas príchodu kňaza všetci stoja. Je doprevádzaná hudbou
  2. Úvod - prežehnanie. Môže byť spievané, alebo recitované
  3. Pozdrav - kňaz pozdraví zhromaždený ľud jednou z troch možných formúl (ak omši predsedá biskup, použije zvláštnu, štvrtú formulu)
  4. Kyrie - veriaci si v duchu spytujú svedomie a prosia o odpustenie ľahkých hriechov. Opäť je možné použiť jeden z troch spôsobov.
  5. Gloria - oslavná pieseň. Táto časť omše sa vynecháva vo všedné dni (tzv. férie) a spomienky. Vynecháva sa aj v nedele adventného a pôstneho obdobia
  6. Kolekta - modlitba dňa.
  7. 1. čítanie - čítanie zo starého zákona, vo veľkonočnom období väčšinou z knihy skutkov apoštolov
  8. Responzóriový žalm - ide v podstate o čítanie z knihy Žalmy. Responzóriový sa volá preto, lebo veriace zhromaždenie spevom opakuje responzum - refrén
  9. 2. čítanie - vyskytuje sa iba na slávnosti a sviatky
  10. Verš pred evanjeliom - Alelujový verš. V pôste je slovo "aleluja" nahradené inou formulkou (chvála ti, Kriste, kráľ večnej slávy)
  11. Evanjelium - najdôležitejšie čítanie, číta ho kňaz, veriaci počas neho stoja. Na začiatku sa trojmo poznačia znakom kríža na čele, ústach i srdci. Tento úkon symbolizuje to, že o evanjeliu majú premýšľať, hlásať ho a udržiavať ho v srdci, čiže žiť podľa neho.
  12. Homília - hovorovo "kázeň". Kňaz počas tejto časti omše vysvetľuje vypočuté božie slovo a povzbudzuje seba i veriacich k lepšiemu životu s Kristom. Homília je povinná v nedeľu a prikázané sviatky, avšak zvykovo kňazi "kážu" pri takmer každej sv. omši. Niektoré dni v roku je kňazová homília nahradená celodiecéznym príhovorom biskupa, tzv. pastierským listom.
  13. Kredo - Vyznanie viery, môže sa recitovať, alebo spievať a to buď v dlhšej forme (Nicejsko-cárihradské vyznanie viery), alebo v kratšej forme (Apoštolské vyznanie viery). Táto časť omše je iba na slávnosti, vynecháva sa pri fériach, spomienkach i sviatkoch.
  14. Spoločné modlitby veriacich - hovorovo "prosby". Veriaci prosia Boha o pomoc v rozličných životných situáciach. Zväčša jeden veriaci prednesie prosbu a zhromaždenie veriacich odpovedá prosebnou formulou. Prosby sa tiež môžu spievať. Zároveň je to posledná časť tzv. liturgie slova.
  15. Offertorium - prinášanie obetných darov, čiže chleba a vína, ktoré sa predpodstatnia na telo a krv Krista. Je sprevádzané spevom ako introitus, kňaz počas neho prijme a obetuje dary, ktoré vzišli zo "snahy ľudských rúk". Na záver si symbolicky umyje vodou ruky, pričom hovorí "Pane zmy zo mňa moju vinu a očisť ma od hriechu".
  16. Modlitba nad obetnými darmi - kňaz sa modlí nad obetnými darmi, aby sa táto obeta zapáčila Bohu
  17. Prefácia - začína krátkym dialógom kňaza a veriach, pokračuje textom samotnej prefácie, ktorú možno spievať, alebo recitovať.
  18. Sanctus - po prefácií zhromaždenie veriacich spieva na oslavu Boha pieseň "Svätý svätý svätý"
  19. Eucharistická modlitba - počas tejto modlitby, ktorej súčasťou je aj "premenenie" kňaz opakovaním konsekračných slov zmení podstatu chleba a vína na Kristovo telo a krv. Eucharistické modlitby sú v základe 4 hlavné (plus niekoľko doplnkových ), pričom prvá je najslávnostnejšia, druhá sa používa najviac vo všedné dni, tretia na slávnosti a sviatky. Vo sviatočný deň nemožno použiť štvrtú eucharistickú modlitbu a prvú zas nemožno použiť vo feriálny (všedný) deň
  20. Záverečná doxológia - po premenení pokračuje ešte eucharistická modlitba a končí sa tzv. záverečnou doxológiu, kde kňaz opakuje trojjedinosť a jednotu božskej trojice. Veriaci odpovedajú "Amen"
  21. Modlitba Pána - tzv. Otče náš, opät môže byť recitovaný, alebo spievaný. Túto modlitbu naučil Cirkev samotný Ježiš, považuje sa za začiatok prípravy účasti na "nebeskej hostine", čiže na Eucharistií.
  22. Obrad pokoja - Kňaz vyzve veriacich a oni si na znak pokoja podávajú ruky. Idú sa zúčastniť Eucharistie a týmto gestom dávajú najavo, že aj keď sú rôzni, predsa len všetci spočinú v jednom a tom istom Kristovi ako bratia a sestry.
  23. Agnus Dei - spev piesne "Baránok Boží", počas neho veriaci kľakajú.
  24. Communio - kňaz ukáže hostiu veriacemu zhromaždeniu, potom sám prijme Eucharistiu (musí ju prijať, aj vtedy, ak by toho nebol hodný, čiže ak by mal ťažký hriech, v opačnom prípade je omša neplatná). Následne kňaz zchádza bližšie k veriacim a oni pristupujú a prijímajú Eucharistiu z kňazových rúk. Ak je veriacich mnoho, kňaz môže jednorázovo poveriť rozdávaním Eucharistie aj iných veriacich, väčšinou miništrantov. Títo musia mať aspoň 18 rokov a musia byť birmovaní. Existuje ešte svätenie "akolyta", čiže nižšie svätenie, akolyti môžu Eucharistiu rozdávať vždy a všade. Napokon existujú ešte tzv. mimoriadní vysluhovatelia sviatosti oltárnej (iný názov pre Eucharistiu), ktorých na túto úlohu poverí diecézny biskup. Počas prijímania sa môže byť spievať, alebo aj byť posvätné ticho
  25. Purifikácia - pri purifikácií kňaz čistí použité liturgické nádoby a Eucharistiu ukladá do svätostánku. Spieva sa ďakovná pieseň.
  26. Gratiarum - modlitba po prijímaní, prednáša ju kňaz a veriaci odpovedajú "Amen".
  27. Požehnanie - kňaz žehná veriaci ľud v mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Na slávnosti a veľké sviatky môže použiť slávnostné trojité požehnanie. Biskupi, kardináli a pápež môžu udeliť aj apoštolské požehnanie (čiže rukou naznačia symbol kríža pri každej osobe, spolu teda trikrát)
  28. Prepustenie ľudu - kňaz formulkou "Iďte v mene Božom" prepúšťa zhromaždený ľud. Tento odpovedá "Bohu vďaka". Vo veľkonočnom období, na znak radosti zo zmŕtvychvstalého Krista možno dodať ešte "aleluja". Nasleduje záverečná pieseň ako pri introite, počas ktorej kňaz s asistenciou odchádza od oltára do sakristie (priestor pre prípravu kňazov a asistencie).

Poznámky[upraviť | upraviť kód]

  1. ^  Na rozdiel od názvu "eucharistická liturgia" sa ako "liturgia Eucharistie" napr. v katechizme označuje liturgia celej omše, ale oba názvy sa zvyknú zamieňať.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]