Ondrejisko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°51′24″S 20°15′54″V / 48,8566°S 20,2651°V / 48.8566; 20.2651
Ondrejisko
vrch
Štát Slovensko Slovensko
Región Košický kraj
Okres Rožňava
Obec Dobšiná
Pohorie Spišsko-gemerský kras
Podcelok Slovenský raj
Povodia Hnilec, Slaná
Nadmorská výška 1 270,6 m n. m.
Súradnice 48°51′24″S 20°15′54″V / 48,8566°S 20,2651°V / 48.8566; 20.2651
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po červená turistická značka zo sedla Besník
Relief Map of Slovakia.png
Fire.svg
Poloha v rámci Košického kraja
Fire.svg
Poloha v rámci Košického kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Ondrejisko (1 270,6 m n. m.[1]) je jeden z najvyšších[pozn 1] vrchov Slovenského raja, krajinného podcelku Spišsko-gemerského krasu.[2] Nachádza sa približne 4 km východne od Telgártu.[3]

Poloha[upraviť | upraviť kód]

Vrch sa nachádza na južnom okraji Slovenského raja, geomorfologického podcelku Spišsko-gemerského krasu[2] Nachádza sa v Košickom kraji, okrese Rožňava a zasahuje do katastrálneho územia mesta Dobšiná.[4] Vrch sa nachádza asi 4 km východne od sedla Besník, v národnom parku Slovenský raj.[3]

Opis[upraviť | upraviť kód]

Situovaný je do južnej časti pohoria a dominuje mu kóta Borovniak (1 272 m n. m.), na niektorých mapách označovaný ako samostatný vrch.[5] Severne, údolím Hnilca oddelený je vrch Kopa (1 127 m n. m.), východným susedom je Honzovské (1 172 m n. m.) a južne sa nachádza Buchvald (1 293 m n. m.. Kóta Borovniak leží asi 0,5 km severozápadne. Severnú časť masívu odvodňujú prítoky Hnilca, južne situované svahy odvádzajú vodu Dobšinským potokom do rieky Slaná.[3] Časť úbočí vrchu je odlesnená.

Výhľady[upraviť | upraviť kód]

Vrcholová časť je zalesnená, no časť úbočí je odlesnená a poskytuje zaujímavé výhľady. Z vhodných častí sú však okrem okolitých vrchov Slovenského raja jedinečné výhľady najmä na Stolické vrchy a blízku Kráľovu hoľu. Z vhodných lokalít možno pri ideálnych podmienkach pozorovať aj Tatry, Volovské vrchy a Branisko.[6]

Prístup[upraviť | upraviť kód]

  • po červená turistická značka značke zo sedla Besník alebo rázcestia Pod Hanesovou
  • po modrá turistická značka značke zo Stratenej cez rázcestie Pod Hanesovou
  • po žltá turistická značka značke od zastávky Dobšinská ľadová jaskyňa cez rázc. Nižná záhrada[3]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Slovenská republika: podrobný autoatlas so zemepisnou sieťou WGS-84 pre GPS. 8. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2007. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola mapová časť, s. 62.
  2. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2020-07-29]. Dostupné online.
  3. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2020-07-30]. Dostupné online.
  4. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava : Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2020-07-30]. Dostupné online.
  5. Mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2020-07-30]. Dostupné online.
  6. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2020-07-30]. Dostupné online.

Poznámky[upraviť | upraviť kód]

  1. Niektoré zdroje považujú kótu Borovniak za samostatný, najvyšší vrch, iné ho považujú sa súčasť masívu Ondrejiska.

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

  • Autoatlas Českej republiky a Slovenskej republiky 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 1998. S. 49.