Opava (Česko)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°56′20″S 17°54′09″V / 49.938889°S 17.902500°V / 49.938889; 17.902500
Opava
štatutárne mesto
Opava Horní náměstí Theater Mariä Himmelfahrt.jpg
Horné námestie s divadlom
Opava Flag.png
Opava COA.png
Štát Česko Česko
Kraj (NUTS 3) Moravsko-sliezsky (CZ080)
Okres (LAU 1) Opava (CZ0805)
Historická krajina Sliezsko
(4 mč. patrili k moravským enkl.)
Rieka Opava
Nadmorská výška 257 m n. m.
Súradnice 49°56′20″S 17°54′09″V / 49.938889°S 17.902500°V / 49.938889; 17.902500
Rozloha 90,61 km² (9 061 ha)
Obyvateľstvo 57 931 (1. 1. 2014) [1]
Hustota 639,34 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1195
Primátor Radim Křupala
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 746 01
Miestne časti 16
Katastrálne územie 16
LAU 2 (obec) CZ0805 505927
Adresa mestského
úradu
Magistrát města Opavy
Horní nám. 69
746 01 Opava
E-mailová adresa epodatelna@opava-city.cz
Poloha mesta v Česku
Red pog.svg
Poloha mesta v Česku
Wikimedia Commons: Opava
Štatistika: ČSÚ
Webová stránka: www.opava-city.cz
Portal.svg Český portál

Opava (nemecky Troppau, poľsky Opawa) je štatutárne mesto v Moravskosliezskom kraji. Od roku 1742 do 30. novembra 1928 bola metropolou Českého Sliezska.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto leží v Opavskej pahorkatine na rieke Opave v Sliezsku, ale jej 3 štvrte (Suché Lazce, Vlaštovičky a Jaktař patrili k tzv. Moravským enklávam v Sliezsku. Od Ostravy je vzdialená 30 km západne, od Olomouca 60 km severovýchodne. Mesto križujú cesty I. triedy číslo 11, 46, 56 a 57, ako aj železničná trať z Ostravy do Olomouca.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé dôkazy osídlenia pochádzajú už zo staršej doby kamennej, odkedy archeologické nálezy potvrdili takmer nepretržitú prítomnosť osídlenia tunajšieho územia. Významné bolo slovanské hradisko v Kylešoviciach, ktoré patrilo s najväčšou pravdepodobnosťou Holasickému kmeňu, podľa ktorého sa nazýva aj neďaleká obec Holasovice. Stredoveké osídlenie Opavy sa konštituovalo zrejme v 12. storočí v podobe kupeckej osady, situovanej blízko brodu cez rieku Opavu, na obchodnej ceste z Moravy do Poľska. Táto cesta bola súčasťou "Jantárovej cesty" spájajúcej Jadran s Baltom. Prvá písomná zmienka pochádza z z listiny z 26. decembra 1195, v ktorej olomoucké knieža Vladimír daroval premonštrátskemu kláštoru na Hradisku pri Olomouci dedinu Bojanovice. Nie je však jasné, či je autentická alebo ide o neskoršie falzum spomínaného kláštora. Prvá spoľahlivá písomná zmienka tak pochádza z roku 1201 v privilégiu českého kráľa Přemysla Otakara I.[2] Význam a postavenie kupeckej osady potvrdil mestský štatút, ktorý získala niekedy okolo roku 1215 a tak kráľovský dekrét z roku 1224 už hovorí o Opave ako o meste.

Jadro osídlenia sa koncentrovalo na križovatke obchodných ciest v areáli Horného námestia a rozširovalo sa pozdĺž týchto komunikácií. Pôvodné opevnenie mesta bolo tvorené zrejme iba priekopou a zemnými valmi, doplnenými drevenou palisádou, neskôr boli vystavané kamenné hradby, doplnené 3 mestskými bránami - Jaktařskou, Ratibořskou a Hradeckou. Čoskoro malo mesto dve námestia a dobytčí trh v miestach dnešnej Masarykovej ulice, od roku 1327 aj Kupecký dom, ktoré bolo obchodným centrom mesta. V Opave bola od konca 13. storočia mincovňa. Opavských Přemyslovcov na opavskom kniežacom tróne vystriedal syn kráľa Jiřího z Poděbrad, Viktorín, ktorý bol následne donútený ustúpiť nárokom syna uhorského kráľa Mateja, Jána Korvína. Čoskoro však bolo Opavské kniežatstvo opäť podriadené priamo českým kráľom.

V 16. storočí bola Opava silne zasiahnutá reformáciou a väčšina obyvateľov patrila v predbielohorskom období k protestantom. Obyvatelia sa dostávali do ostrých konfliktov najmä s olomouckými biskupmi a na odpor narazilo aj udelenie opavského kniežatstva Karlovi z Lichtenštejna v roku 1613. V roku 1625 bol do Opavy povolaný jezuitský rád a o päť rokov neskôr tu bolo založené jezuitské gymnázium. Počas tridsaťročnej vojny bola Opava v roku 1626 bez boja vydaná žoldnierom dánskeho kráľa, niekoľkokrát bola obsadená i Švédmi. Veľkou pohromu znamenal pre mesto požiar v roku 1689. Pri gymnáziu bolo v roku 1814 založené múzeum, dnes Slezské zemské muzeum. Od roku 1853 budova slúžila sliezskemu zemskému snemu, v súčasnosti je sídlom Zemského archívu.

Opava zostávala centrom kniežatstva, hoci rozsah právomocí a tým aj význam ústredného mesta s postupnými centralizačnými tendenciami habsburskej monarchie klesali. Národnostné zloženie mesta sa postupne menilo v prospech nemeckého obyvateľstva a v 20. rokoch 18. storočia predstavovali Česi len asi sedminu obyvateľov Opavy. Porážka Márie Terézie a rozdelenie Sliezska medzi Prusko a Rakúsko vynieslo Opavu do pozície centra rakúskeho Sliezska. Svoje sídla si tu vedľa úradov postavil rad príslušníkov sliezskej šľachty. Význam mesta v 19. storočí podčiarklo aj konanie tzv. Opavského kongresu v roku 1820, na ktorom sa zišli európski panovníci (rakúsky cisár František II., ruský cár Alexander I. a pruský kráľ Fridrich Wilhelm III.).

V oblasti priemyslu vzniklo niekoľko prevažne textilných podnikov. V roku 1825 bol vybudovaný pivovar, v polovici 19. storočia vznikli na predmestí dva cukrovary. Významným impulzom pre rozvoj priemyslu bolo otvorenie železničného spojenia v rámci Severnej dráhy cisára Ferdinanda v roku 1855. Ako hlavné mesto Rakúskeho Sliezska bola Opava aj významným správnym a samosprávnym centrom; sídlil tu Sliezsky zemský snem, na čele ktorého stál hajtman a zemský výbor. Štátnu správu pre Sliezsko tu vykonával zemský prezident a krajinská vláda, sídlil tu tiež krajinský súd. V roku 1883 bolo v Opave založené české gymnázium, v roku 1877 Matice opavská. Vychádzal tu Opavský besedník, potom Opavský týždenník, z nemeckých novín Troppauer Zeitung. Politická a národnostná situácia sa vyhrotila po skončení 1. svetovej vojny, kedy sa Opava v závere roku 1918 stala hlavným mestom provincie Sudety. Pokus o revoltu voči vytvárajúcemu sa československému štátu skončil obsadením mesta československými vojenskými oddielmi bez boja 18. decembra 1918.

Až do roku 1928 bola Opava hlavným mestom československého Sliezska. V súvislosti s vytvorením krajiny Moravskosliezskej prestala byť sídlom krajinských úradov, no v meste stále prevažovalo nemecké obyvateľstvo, podliehajúce najmä v 2. polovici 30. rokov nacistickej ideológii Henleinovej Sudetonemeckej strany. Táto časť privítala pripojenie k nacistickému Nemecku v roku 1938 a Opava sa stala hlavným mestom jedného z troch vládnych obvodov v obsadených Sudetoch. V 2. svetovej vojne bolo mesto oslobodené 24. apríla 1945, avšak za cenu veľmi ťažkých strát. Bola zničená takmer tretina mesta a nepracovala ani jediná továreň. Nemecké obyvateľstvo bolo odsunuté a mesto zmenilo nielen svoj vzhľad, ale aj národnostný ráz. Už v októbri 1945 zahájila činnosť stála profesionálna česká scéna Sliezskeho národného divadla, v roku 1948 bol v Opave zriadený Slezský študijný ústav, dnes súčasť Sliezskeho zemského múzea. V rokoch 1953-1959 pôsobila v meste Vyššia škola pedagogická, prenesená potom do Ostravy.

Na Ostrožnej ulici, v budove postavenej na mieste rodného domu Petra Bezruča, bola v roku 1956 otvorená expozícia o básnikovom živote a diele. Od roku 1958 sa každoročne v septembri koná na počesť básnika kultúrny festival Bezručova Opava. V rekonštruovanom objekte bývalého dominikánskeho kláštora pôsobí od roku 1974 Dom umenia, poriadajúci pravidelné výstavy a kultúrne podujatia. V roku 1990 začala v Opave pôsobiť Filozofická fakulta Masarykovej univerzity v Brne a 9. júla 1991 bola zriadená Slezská univerzita.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Počet obyvateľov[upraviť | upraviť zdroj]

Opava je jedným z mála miest, ktoré sa po 2. svetovej vojne takmer nerozšírilo. Zatiaľ čo ostatné mestá zažívali prudký rast, Opava má dnes menej obyvateľov, než pred vypuknutím vojny.

Vývoj počtu obyvateľov mesta Opavy
Rok 1869 1880 1890 1900 1910 1921 1930 1950 1961 1970 1980 1991 2001 2005 2011
Počet obyvateľov 27 011 32 105 35 698 42 043 47 361 49 366 54 263 40 633 48 091 53 269 58 788 62 815 61 382 60 345 58 709

Štruktúra obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]

Mestská samospráva[upraviť | upraviť zdroj]

V čele mesta je primátor, zastupiteľstvo má 39 a mestská rada má podľa dohody po voľbách v roku 2014 11 členov. Po komunálnych voľbách v roku 2014 bol 10. novembra zvolený za primátora mesta Martin Víteček z hnutia ANO 2011. Vo funkcii nahradil sociálneho demokrata Zdeňka Jiráska. Radu mesta tvoria zástupcovia hnutia ANO, Zmena pre Opavu, ODS, KDU-ČSL a SNK Starostovia a občania Opavy.

Členenie mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Katastrálne územie Opavy
Opavské mestské časti

Opava je štatutárnym mestom, ktoré je len čiastočne územne členené. Centrálna oblasť mesta sa nečlení na mestské časti a je spravovaná priamo zastupiteľstvom a magistrátom mesta. V rokoch 1976-1991 bola súčasťou mesta i obec Chvalíkovice.

Mestské časti[upraviť | upraviť zdroj]

Územie mesta sa skladá z častí spravovaných priamo opavským magistrátom Kateřinky u Opavy, Kylešovice, Opava-Město, a častí katastrálnych území Jaktař a Opava-Předměstí - Náměstí svaté Hedviky, Sadová, Městské sady, Ochranova, Polní, Nad tratí, Kylešovický kopec, Přední Guslice, Bezručovo náměstí, Lidická, Ondříčkova, U hřbitova, Šibeňák, Haškova, U nemocnice) a ďalej ôsmich mestských častí, ktorými sú:

  1. Komárov
  2. Malé Hoštice
  3. Milostovice
  4. Podvihov
  5. Suché Lazce
  6. Vávrovice
  7. Vlaštovičky
  8. Zlatníky

Pamiatky, školstvo a kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

Významné stavby[upraviť | upraviť zdroj]

Školy v Opave[upraviť | upraviť zdroj]

Slávni rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

Čestní občania[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé zmienky sú v Knihe opavských mešťanov, ktorá bola vedená od roku 1723. Do tejto knihy sa po prerokovaní v mestskej rade zapisovali mená obyvateľov, ktorým bolo udelené právo mešťanské. Do roku 1850 je tu uvedených 3 500 mien. V roku 1842 boli prijaté nové pravidlá, podľa ktorých boli menovaní čestní občania mesta.

Dňa 3.6.1995 Zastupiteľstvo mesta Opavy zbavilo čestného občianstva mesta J.V.Stalina a Klementa Gottwalda.

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Český statistický úřad – Počet obyvatel v obcích České republiky k 1. 1. 2014 (PDF; 504 KiB)
  2. MÜLLER, Karel; ŽÁČEK, Rudolf, a kol. Opava. Praha : Nakladatelství Lidové noviny, 2006. ISBN 80-7106-808-X. Kapitola První opavské století, s. 43-44. (česky)

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Opava na českej Wikipédii.
Mestá a obce okresu Opava

BěláBohuslaviceBolaticeBranka u OpavyBratříkoviceBrumoviceBřezováBudišov nad BudišovkouBudišoviceČermná ve SlezskuDarkoviceDěhylovDobroslaviceDolní BenešovDolní ŽivoticeHáj ve SlezskuHaťHlavniceHlubočecHlučínHněvošiceHolasoviceHrabyněHradec nad MoravicíChlebičovChuchelnáChvalíkoviceJakartoviceJezdkoviceKobeřiceKozmiceKravařeKružberkKyjoviceLhotka u LitultovicLitultoviceLudgeřoviceMarkvartoviceMelčMikolajiceMladeckoMokré LazceMoraviceNeplachoviceNové LubliceNové SedliceOldřišovOpavaOticePíšťPustá PolomRadkovRaduňRohovSkřipovSlavkovSlužoviceSosnováStaré TěchanoviceStěbořiceStrahoviceSudiceSvatoňoviceŠilheřoviceŠtábloviceŠtěpánkoviceŠtítinaTěškoviceTřebomUhlířovVelké HeralticeVelké HošticeVětřkoviceVítkovVršoviceVřesinaZávada