Operácia Deliberate Force

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Operácia Rozvážna sila
Súčasť Vojny v Bosne a Hercegovine
Bombing republika srpska.jpg
Dátum 30. august - 20. september 1995
Miesto Republika srbská
Výsledok Strategické víťazstvo NATO
  • Daytonská mierová zmluva
  • Vojsko Republiky Srbskej začalo sťahovať ťažké zbrane z srbskej časti Sarajeva
  • Chorvátsko-moslimské sily organizovali etnické čistky a vyhnali 150.000 Srbov
  • Rádioaktívne zamorenie (používanie ochudobneného uránu)
Protivníci
Flag of NATO.svg NATO
Flag of the United Nations.svg UNPROFOR
Flag of Republika Srpska.svg Republika srbská
Velitelia
Flag of NATO.svg Michael E. Ryan
Flag of NATO.svg Leighton Smith
Flag of NATO.svg Stuart Peach
Flag of the United Nations.svg Bernard Janvier
Flag of the United Nations.svg Rupert Smith
Flag of Republika Srpska.svg Ratko Mladić
Sila
Flag of NATO.svg 400 lietadiel
Flag of NATO.svg 5000 vojakov
Flag of the United Nations.svg 500 francúzskych mierových síl
Flag of the United Nations.svg 320 britských mierotvorcov
Flag of Republika Srpska.svg80 000 vojakov
Straty
1 Mirage 2000D zostrelený
2 piloti zajatí
25 - 27 zabitých vojakov
338 rozličných objektov zasiahnutých, väčšina zničených

Operácia Deliberate Force (Rozvážna sila) je názov bombardovania Republiky srbskej leteckými silami Organizácie Severoatlantickej zmluvy v auguste až septembri 1995. Tejto operácie sa zúčastnilo osem krajín NATO: Taliansko, Nemecko, Turecko, Francúzsko, Španielsko, Holandsko, Spojené kráľovstvo a Spojené štáty. Anglo-francúzsko-holandské sily rýchlej reakcie OSN na hore Igman južne od hlavného mesta Sarajevo takisto bombardovali pozícií bosnianskych Srbov. Intervencia NATO a OSN bola vykonaná kvôli obvineniu, že v júli roku 1995 Vojsko Republiky Srbskej zorganizovalo etnické čistky Srebrenici a Žepi, ktoré boli vyhlásene za bezpečné zóny OSN pod ochranou mierových jednotiek UNPROFOR. Bezprostrednou príčinou tejto akcie bola explózia na sarajevskom trhovisku Markale (28. august 1995). NATO oficiálne oznámilo, že bosnianski Srbi sú zodpovední za smrť 43 ľudí na Markalách a 30. augusta začalo letecké útoky proti pozíciám Srbov.[1][2]

Bombardovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Rádioaktívne zamorenie[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa dostupných údajov, NATO použilo viac ako 11 000 striel s obsahom ochudobneného uránu pri bombardovaní vojenských a civilných objektov.[3] Útoky zo strany NATO mali rozsiahly dopad aj na zdravie ľudí v Hadžići (opština Sarajeva s srbským obyvateľstvom), ktoré bol najviac zasiahnuté uránovými projektilmi. Najmenej 300 srbských utečencov z Hadžićia zomreli o niekoľko rokov po bombardovaní na rakovinu krvi, pľúc a mozgu.[4]

Dohra[upraviť | upraviť zdroj]

Sily rýchlej reakcie OSN na hore Igman bombardujú srbskú časť Sarajeva (30. august 1995)

Na začiatku vojny (1992) mala Republika Srbská okolo 68% bývalej Socialistickej republiky Bosny a Hercegoviny. Avšak lietadlá NATO paktu tri týždne bombardovali Republiku Srbskú s cieľom rozbiť srbské sily a podporiť Chorvátov a Bosniakov. Letecká podpora NATO pomohla spoločným chorvátsko-moslimským silám organizovať etnické čistky a dobyť mestá Jajce, Drvar, Šipovo, Vozuća, Bosanska Krupa, Bosanski Petrovac, Ključ, Donji Vakuf, Otoka, Sanski Most a Mrkonjić Grad.[5][6]

V dôsledku etnických čistiek zahynulo 1.000 civilistov a vojnových zajatcov a z domovov bolo vyhnaných 150.000 Srbov. [7] [8][9][10][11][12] Cieľom rozsiahlej chorvátsko-moslimskej ofenzívy bola tiež snaha dobyť Banja Luku. Táto hrozba prinútila Srbov ustúpiť a zasadnúť k rokovaciemu stolu. Krátko po tom, 21. novembra 1995, bola v americkom Daytone uzatvorená mierová dohoda, ktorá vojnu v bývalej Juhoslávi ukončila. Ako dôsledok Daytonskej zmluvy územie Republiky Srbskej zredukovaná na 49% teritória bývalej Socialistickej republiky Bosny a Hercegoviny, a to podľa vôle americkej vlády moslimom bol daný koridor zo Sarajeva do Goražde.

Bezpečnostná rada OSN následne prijala rezolúciu o rozmiestnení mierových síl v BaH pod vedením NATO pod názvom Implementačné sily.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Prípad Markale - kto môže za smrť civilistov na sarajevskom trhovisku
  2. Karadžič odmietol zodpovednosť Srbov za útoky na trhovisko Markale
  3. Uránové strely ako humanitárne zbrane alebo zločin proti Bohu a ľudskosti (2001)
  4. Someone Dies of Cancer Every Third Day
  5. Bosnianska armáda pokračuje v úspešnej ofenzíve na severozápade krajiny pondelok 18. 9. 1995
  6. Chorvátsko oznámilo koniec ofenzívy v západnej Bosne streda 20. 9. 1995
  7. October 2, 1995 Vreme News Digest Agency No 209 15,000 refugees from Ozren and Vozuca
  8. Uragan '95 and Mujahedeen 463 persons, disappeared in the autumn of 1995 near Vozuca. After all three sides were obliged to release prisoners of war in early 1996, 157 Serb soldiers returned home. In the following years some bodies were found and exhumed, but about 240 persons are still missing
  9. THE KILLINGS OF CIVILIANS IN KOZARSKA DUBICA ON 18 SEPTEMBER 1995 44 civilians were killed by Croatian Army
  10. Yugoslav Daily Survey 20. October 1995 More than 120,000 Serb refugees have arrived in the Banja Luka region over the past ten days, the humanitarian oprganization Medicines sans Frontiers (MSF) said on Thursday quoting the UNHCR
  11. Humanitarian Law Center In the Croatian armed forces offensive on Mrkonjić Grad municipality on October 10, 1995, 480 Serbs were killed or disappeared. Up to this date, only 219 bodies were found and identified
  12. Victims of Operation Storm remembered Operation Mistral, in which around 655 Serbs were killed and 125,000 driven from their homes in 13 municipalities in Bosnia-Herzegovina

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Yugoslav Daily Survey 30. August 1995.
  2. Yugoslav Daily Survey 31. August 1995.
  3. Yugoslav Daily Survey YDS September 1995 News
  4. Vazdusni Nato napadi na srpske Polozaje oko Sarajeva 30.8.95
  5. Bosnian Serb wartime capital Pale comes under attack from NATO jets
  6. NATO bombardovanje Republike Srpske 11/9/1995
  7. НАТО у походу против Републике Српске