Operácia Kartoffelernte

Operácia Kartoffelernte
Súčasť druhej svetovej vojny
Dátum 31. august 1944 Miesto východné Slovensko Výsledok Víťazstvo Nemecka
Protivníci
Česko-Slovensko	Nacistické Nemecko
Velitelia
Viliam Talský	Gotthard Heinrici
Sila
viac ako 30 000 vojakov	6 200 – 6 300 vojakov
Straty
22 000 zajatých	nízke
Historický portál

Slovenské národné povstanie
Strečno – Kartoffelernte – Obišovce – Telgárt – Priekopa – Ostrô – Baťovany – Prievidza – Svätý Kríž nad Hronom – Čremošné

Operácia Kartoffelernte (slovensky Zber zemiakov) bola nemecká vojenská operácia počas Slovenského národného povstania, ktorej cieľom bolo odzbrojovanie východoslovenskej armády. Začala sa 31. augusta 1944 a v priebehu jedného dňa spôsobila likvidáciu oboch východoslovenských divízii. Úspech operácie bol ťažkou ranou pre Slovenské národné povstanie, ktoré muselo pokračovať za sťažených podmienok bez svojich kľúčových a najlepšie vybavených jednotiek.

Prípravy

Príprava nacistov na odzbrojenie slovenských jendotiek na východnom Slovensku sa začala už 24. augusta 1944. Podľa niektorých predpokladov boli pripravené preventívne plány, po nemeckých skúsenostiach s prechodom Rumunska na sovietsku stranu. Plány na odzbrojenie boli schválené v štábe Skupiny armád Severná Ukrajina 27. augusta. Podľa prvej verzie plánu (nem. Kartoffelernte ohne Prämie - zber zemiakov bez prémie) sa mala slovenská armáda odzbrojiť bez internovania. Druhá verzia (nem. Kartoffelernte mit Prämie - zber zemiakov s prémiou) rátal s odzbrojením aj internovaním príslušníkov slovenskej armády.

Hlavným dôvodom neúspechu slovenských jednotiek na východnom Slovensku bolo neukončená príprava na začatie povstania. Viliam Talský, Golianom priamo poverený vedením najdôležitejšej časti povstania, nestihol do 29. augusta ukončiť prípravy a mobilizáciu jednotiek na očakávané bojové operácie. Generál Augustín Malár, veliteľ oboch východoslovenských divízií, sa napriek tomu, že s ním Golianove velenie počítalo, k povstaniu nepriklonil. Možným problémom bol fakt, že nikdy o príprave povstania osobne s Golianom nerokoval. Malár, uznávaný aj viacerými odbojovými dôstojníkmi vrátane Goliana, navrhoval vyčkať pre vhodnejšiu príležitosť zasiahnuť do bojov. Letel dokonca do Bratislavy a v rozhlasovom prejave upokojoval situáciu a žiadal vojakov na strednom Slovensku, nech zložia zbrane. Podotýkal pritom, že „ešte neprišiel vhodný čas na začiatok povstania“. Malára však na ceste naspäť Nemci zatkli. Na východnom Slovensku Talský neviedol prakticky žiadnu činnosť ani dva dni po začatí povstania. V noci z 30. na 31. augusta, po konzultácii so slovenskými letcami, ktorí sa chystali odletieť na sovietske územie, sa rozhodol odletieť a prerokovať tam so sovietskou stranou ďalší postup a koordináciu. Talský nevydal obom divíziám žiadne rozkazy na pohotovosť ani k tomu aby sa v žiadnom prípade nenechali odzbrojiť. Dve slovenské divízie tak zostali v pasivite bez velenia.

Priebeh odzbrojenia

Generálplukovník Gotthard Heinrici veliteľ nemeckej 1. tankovej armády utvoril 30. augusta 1944 zväz predsunutých oddielov o sile asi 1 200 až 1 300 mužov pod velením plk. Mathiasa s úlohou obsadiť Dukliansky priesmyk, preniknúť k Bardejovu a odzbrojiť 1. pešiu divíziu slovenskej armády. Zároveň z Košíc nastúpila proti Veliteľstvu východoslovenskej armády v Prešove skupina gen. Rintelena o sile asi 5 000 mužov. Od Užhorodu bola proti 2. pešej divízii východoslovenskej armády nasadená skupina veliteľa tylového priestoru 531 generála Bauera.

Jednotky XXIV. tankového zboru v spolupráci so skupinou generálmajora Enno von Rintelena a ďalšími záložnými jednotkami.

Na východné Slovensko zaútočili Nemci z troch smerov. Zo severu cez Dukliansky priesmyk postupovala skupina Matthias, ktorú tvorilo približne 5000 vojakov s podporou samohybných diel StuG III. Z juhu od Košíc mierila na Prešov skupina Rintelen, ktorá mala 15 000 vojakov a podporoval ju oddiel samohybných diel StuG III a pancierový vlak Panzerzug 62. Na samom východe Slovenska v smere z Užhorodu na Michalovce a Humenné operovala skupina Korück 531, ktorá mala okolo 5000 vojakov. Úspech početne slabších nemeckých jednotiek zaistila najmä perfektná koordinácia, rýchlosť a rozhodnosť

Dôsledky

Nemecká operácia fakticky zapríčinila rozpad východoslovenskej armády, ktorá ako vojenská sila prakticky prestala existovať a v rozhodujúcej chvíli nezasiahla do boja. 22 000 slovenských vojakov a dôstojníkov postupne internovali. Len 2 000 vojakom sa podarilo uniknúť na stredné Slovensko, kde sa pridali k povstalcom. Asi 15 000 mužov východoslovenskej armády sa rozutekalo domov, časť z nich odišla k partizánom.

Tým bola zmarená šanca 1. československej armády na Slovensku otvoriť Karpatské priesmyky Červenej armáde a urýchliť tak jej postup územím Slovenska.

Pozri aj

• Karpatsko-duklianska operácia

Zdroj

• Plevza, V. a kolektív: Dejiny Slovenského národného povstania 1944 - 5. zväzok. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1985, s. 220
• Lacko, M.: Slovenské národné povstanie 1944. Bratislava, Slovart, 2008, s. 85-94