Operačný program Životné prostredie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Operačný program Životné prostredie (ďalej len „OP ŽP“) predstavuje programový dokument Slovenskej republiky pre čerpanie pomoci z fondov Európskej únie (ďalej len „EÚ“) pre sektor životného prostredia na roky 2007 – 2013. OP ŽP je financovaný spoločne z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ďalej len „ERDF“) a Kohézneho fondu (ďalej len „KF“).

Alokácia OPŽP[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodná celková výška finančného príspevku z fondov EÚ na realizáciu OP ŽP (zakotvená vo finančnom pláne OP ŽP – verzia 1.0, ako aj verzia 2.0) predstavuje 1 800 000 EUR, z toho 230 756 935 EUR z ERDF a 1 569 243 065 EUR z KF. Revíziou OP ŽP na verziu 3.0 sa celková výška finančného príspevku z fondov EÚ na realizáciu OP ŽP zvyšuje o 20 000 000 EUR, t.j. na 1 820 000 000 EUR, z toho 250 756 935 EUR z ERDF a 1 569 243 065 EUR z KF.

Globálny cieľ OPŽP[upraviť | upraviť zdroj]

Globálnym cieľom OP ŽP je zlepšenie stavu životného prostredia a racionálneho využívania zdrojov prostredníctvom dobudovania a skvalitnenia environmentálnej infraštruktúry Slovenska v zmysle predpisov EÚ a SR a posilnenie efektívnosti environmentálnej zložky trvalo udržateľného rozvoja.

Uvedený globálny cieľ OP ŽP priamo vyplýva z dlhodobých priorít štátnej environmentálnej politiky a prispieva k uplatňovaniu jej hlavných zásad. Globálny cieľ OP ŽP zároveň vyplýva z potreby zabezpečiť plnenie požiadaviek vyplývajúcich z platných a pripravovaných právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia, vrátane záväzkov Slovenska vyplývajúcich z prechodných období, stanovených v Zmluve o pristúpení k EÚ. Globálny cieľ OP ŽP je zameraný najmä na prioritné, najviac problémové a finančne najnáročnejšie aktivity z pohľadu implementácie environmentálneho acquis v oblasti vôd, odpadu, ovzdušia a ochrany prírody.

Plnením uvedeného globálneho cieľa OP ŽP sa zvyšuje atraktivita územia Slovenska a jej regiónov, skvalitňujú sa podmienky pre život obyvateľstva, posilňuje sa otvorený charakter spoločnosti z jej sociálno-priestorového hľadiska a vytvárajú sa predpoklady pre jej trvalo udržateľný rozvoj.

Špecifické ciele OPŽP[upraviť | upraviť zdroj]

Globálny cieľ OP ŽP bude napĺňaný prostredníctvom nasledujúcich špecifických cieľov, ktorým zodpovedajú jednotlivé prioritné osi operačného programu:

1. Integrovaná ochrana a racionálne využívanie vôd 2. Ochrana pred povodňami 3. Ochrana ovzdušia a minimalizácia nepriaznivých vplyvov zmeny klímy 4. Odpadové hospodárstvo 5. Ochrana a regenerácia prírodného prostredia a krajiny 6. Technická pomoc 7. Budovanie povodňového varovného a predpovedného systému

Stratégia na dosiahnutie globálneho cieľa OP ŽP je tematicky zameraná na zabezpečenie integrovanej ochrany a racionálneho využívania vôd, protipovodňovej ochrany, na ochranu ovzdušia a minimalizáciu nepriaznivých vplyvov zmeny klímy, na podporu infraštruktúry v oblasti odpadového hospodárstva, ako aj na ochranu a regeneráciu prírodného prostredia a krajiny.

Financovanie prioritných osí OPŽP[upraviť | upraviť zdroj]

Názov prioritnej osi OP ŽP Zdroj financovania Prioritná os 1 Integrovaná ochrana a racionálne využívanie vôd - KF Prioritná os 2 Ochrana pred povodňami - KF Prioritná os 3 Ochrana ovzdušia a minimalizácia nepriaznivých vplyvov zmeny klímy - ERDF Prioritná os 4 Odpadové hospodárstvo - KF Prioritná os 5 Ochrana a regenerácia prírodného prostredia a krajiny - ERDF Prioritná os 6 Technická pomoc - KF Prioritná os 7 Budovanie povodňového varovného a predpovedného systému - ERDF

Prioritná os 1. Integrovaná ochrana a racionálne využívanie vôd[upraviť | upraviť zdroj]

Špecifický cieľ: Znižovanie znečistenia vôd a zvýšenie kvality života obyvateľstva Slovenska dobudovaním a skvalitnením infraštruktúry vodného hospodárstva Slovenska v zmysle právnych predpisov EÚ a SR. Na PO1 je vyčlenených približne 1,077 mld. €, t.j. cca 50,31 % OPŽP.

Uvedená prioritná os je tematicky zameraná na zabezpečenie zásobovania obyvateľstva pitnou vodou v potrebnom množstve a vyžadovanej kvalite, ale najmä na zabezpečenie odvádzania a čistenia komunálnych odpadových vôd verejnou kanalizáciou, ktoré na Slovensku zaostáva za zásobovaním obyvateľstva pitnou vodou z verejných vodovodov. Ďalšou kľúčovou oblasťou infraštruktúry vodného hospodárstva bude znižovanie preťaženia čistiarní odpadových vôd a zlepšovanie parametrov čistenia odpadových vôd výstavbou nových a rekonštrukciou jestvujúcich čistiarní odpadových vôd. Premietnutie integrovaného prístupu k ochrane a využívaniu vodných zdrojov v rámci trvalo udržateľného rozvoja do oblasti odvádzania a čistenia komunálnych odpadových vôd znamená zabezpečovať znižovanie rozdielov medzi množstvom a kvalitou vody spotrebovanej a množstvom a kvalitou vôd spätne privádzaných kanalizačným systémom do vodného prostredia.

Operačné ciele PO 1[upraviť | upraviť zdroj]

1.Zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou z verejných vodovodov[upraviť | upraviť zdroj]

V rámci uvedeného cieľa ide o zabezpečenie prístupu čo možno najväčšieho počtu obyvateľov k pitnej vode a zabezpečenie obslužnosti územia pitnou vodou z verejného vodovodu v dostatočnej kvalite a kvantite. Pri riešení tejto problematiky sa bude vychádzať z nasledovných koncepčných dokumentov - Plánu rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií pre územie Slovenska, jednotlivých plánov rozvoja kraja a VÚC, Plánu manažmentu povodí, resp. Vodného plánu Slovenska.

Operačný cieľ bude napĺňaný prostredníctvom podpory aktivít zameraných najmä na:

· výstavbu obecných verejných vodovodov len v prípadoch súbežnej výstavby verejnej kanalizácie podľa Národného programu Slovenskej republiky pre vykonávanie smernice Rady 91/271/EHS.

· dobudovanie resp. zvyšovanie využiteľnosti kapacity vodárenských zdrojov a nadradených vodárenských systémov, ktoré budú využité pre už vybudované spotrebiská vody v rámci dosahu nadradenej sústavy za účelom zlepšenia kvalitatívnych a kvantitatívnych ukazovateľov pitnej vody dodávanej verejným vodovodom.

2. Odvádzanie a čistenie komunálnych odpadových vôd v zmysle záväzkov SR voči EÚ[upraviť | upraviť zdroj]

Uvedený cieľ je zameraný na zvýšenie počtu obyvateľov žijúcich v domoch pripojených na verejnú kanalizáciu a obslužnosti územia vo vzťahu k odvádzaniu a čisteniu komunálnych odpadových vôd ako základnej environmentálnej službe vodného hospodárstva v súlade so záväzkami Slovenska voči EÚ.

Operačný cieľ bude napĺňaný prostredníctvom podpory aktivít zameraných najmä na:

· výstavbu stokových sietí a výstavbu a rekonštrukciu čistiarní odpadových vôd s odstraňovaním nutrientov v aglomeráciách nad 150 000 EO podľa Národného programu SR pre vykonávanie smernice Rady 91/271/EHS a v súlade s Plánom rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií pre územie Slovenskej republiky a jednotlivých plánov rozvoja krajov a VÚC alebo Plánu manažmentu povodí, resp. Vodného plánu Slovenska

· výstavbu stokových sietí a výstavbu a rekonštrukciu čistiarní odpadových vôd s odstraňovaním nutrientov v aglomeráciách od 15 000 EO do 150 000 EO podľa Národného programu SR pre vykonávanie smernice Rady 91/271/EHS v súlade s Plánom rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií pre územie Slovenska a jednotlivých plánov rozvoja krajov a VÚC alebo Plánu manažmentu povodí, resp. Vodného plánu Slovenska

· výstavbu stokových sietí a výstavbu a rekonštrukciu čistiarní odpadových vôd s odstraňovaním nutrientov v aglomeráciách od 10 000 EO do 15 000 EO podľa Národného programu SR pre vykonávanie smernice Rady 91/271/EHS v súlade s Plánom rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií pre územie Slovenskej republiky a jednotlivých plánov rozvoja krajov a VÚC alebo Plánu manažmentu povodí, resp. Vodného plánu Slovenska

· výstavbu stokových sietí a výstavbu a rekonštrukciu čistiarní odpadových vôd so zabezpečením sekundárneho čistenia odpadových vôd v aglomeráciách od 2 000 EO do 10 000 EO podľa Národného programu SR pre vykonávanie smernice Rady 91/271/EHS a v súlade s Plánom rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií pre územie Slovenskej republiky a jednotlivých plánov rozvoja krajov a VÚC alebo Plánu manažmentu povodí, resp. Vodného plánu Slovenska

· výstavbu čistiarní odpadových vôd v prípadoch, keď už je vybudovaná stoková sieť v aglomeráciách do 2.000 EO podľa Plánu rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií pre územie Slovenskej republiky a jednotlivých plánov rozvoja krajov a VÚC alebo Plánu manažmentu povodí, resp. Vodného plánu Slovenska

· výstavba stokovej siete v aglomeráciách do 2.000 EO v prípade projektov zameraných na realizáciu opatrení, ktoré uložili orgány štátnej vodnej správy rozhodnutím (podľa zákona č. 364/2004 o vodách a o zmene zákona SNR č.372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov) a smerujú k zamedzeniu ohrozenia kvality a kvantity podzemných vôd a povrchových vôd tak, aby nebolo ohrozené ich využívanie.

3. Zabezpečenie primeraného sledovania a hodnotenia stavu povrchových vôd a podzemných vôd[upraviť | upraviť zdroj]

Sledovanie a hodnotenie stavu povrchovej vody a podzemnej vody na Slovensku v súčasnosti upravuje zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) a vykonávacia vyhláška č. 221/2005 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o zisťovaní výskytu a hodnotení stavu povrchových vôd a podzemných vôd, o ich monitorovaní, vedení evidencie o vodách a o vodnej bilancii, v ktorých sú transponované požiadavky vyplývajúce pre Slovensko zo smernice 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (rámcová smernica o vodách). Monitorovací program kvality a kvantity povrchových vôd a podzemných vôd vrátane monitorovania vôd v chránených územiach pozostáva z realizácie monitorovacích prác, verifikácie získaných údajov, ich archivácie a následné hodnotenie stavu vôd v danom roku a za celé pozorovacie obdobie. S ohľadom na potrebu plnenia záväzkov Slovenska vyplývajúcich zo Zmluvy o pristúpení k EÚ, t.j. stanovených prechodných období na implementáciu smernice Rady 91/271/EHS, budú investične podporované nižšie špecifikované aktivity vyplývajúce z Národného programu Slovenskej republiky pre vykonávanie smernice Rady 91/271/ EHS . Uplatnenie uvedeného prístupu zabezpečí plnenie záväzkov Slovenska k prechodným obdobiam smernice Rady 91/271/EHS – k rokom 2008, 2010, 2012 a 2015 - uvedených v Zmluve o pristúpení k EÚ. Regionálne prerozdelenie budúcich investícií zohľadní potrebu pripojenia počtu EO na stokovú sieť a výstavbu, resp. rekonštrukciu nevyhovujúcich ČOV na základe počtu EO v zmysle záväzkov vyplývajúcich z implementácie smernice Rady 91/271/EHS.

Operačný cieľ bude napĺňaný prostredníctvom podpory aktivít zameraných najmä na:

· monitorovanie a hodnotenie stavu povrchových vôd v zmysle požiadaviek EÚ

· monitorovanie a hodnotenie stavu podzemných vôd v zmysle požiadaviek EÚ

· rekonštrukcia monitorovacej siete stavu podzemných vôd

Prioritná os 2. Ochrana pred povodňami[upraviť | upraviť zdroj]

Špecifický cieľ: Zabezpečenie komplexnej ochrany územia SR pred povodňami

Všetky aktivity, ktoré sú súčasťou tejto prioritnej osi sa uskutočňujú v kontexte integrovaného manažmentu povodí a smerujú ku komplexnej ochrane územia pred povodňami. Uvedená prioritná os je tematicky zameraná na zabezpečenie protipovodňovej ochrany územia Slovenska. Výrazný ekonomický a sociálny dopad povodní zaraďuje ochranu pred povodňami medzi prioritné oblasti životného prostredia Slovenskej republiky. Pri nezabezpečení prevencie realizovaním protipovodňových opatrení budú vzrastať náklady na eliminovanie škôd spôsobených povodňami. Na PO2 je vyčlenených približne 141,17 mil. €, t.j. cca 6,6  % OPŽP.

Špecifický cieľ prioritnej osi bude napĺňaný prostredníctvom podpory aktivít zameraných najmä na:

· preventívne opatrenia na ochranu pred povodňami viazané na vodný tok

· preventívne opatrenia na ochranu pred povodňami a vodnou eróziou v katastroch obcí25, realizované mimo vodných tokov

· opatrenia vyplývajúce zo Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/60/ES z 23. októbra 2007 o hodnotení a manažmente povodňových rizík

Prioritná os 3. Ochrana ovzdušia a minimalizácia nepriaznivých vplyvov zmeny klímy[upraviť | upraviť zdroj]

Špecifický cieľ: Znižovanie emisií základných a ostatných znečisťujúcich látok, minimalizácia nepriaznivých vplyvov zmeny klímy vrátane podpory obnoviteľných zdrojov energie v súlade s legislatívou EÚ a SR. Na PO3 je vyčlenených približne 211,76 mil. €, t.j. cca 9,89 % OPŽP.

Uvedená prioritná os bude zameraná na zabezpečenie dôslednej implementácie smerníc EÚ v oblasti kvality ovzdušia a súčasne na napĺňanie záverov Tematickej stratégie o znečistení ovzdušia. Ide o dokument, ktorý bol prijatý 22.9.2005 v Kolégiu komisárov, ako prvá zo 7 stratégií, ktoré má EK predložiť v rámci plnenia 6. Environmentálneho akčného plánu. Stratégia stanovuje jasné environmentálne ciele, ktorých splnenie bude do roku 2020 hlavnou prioritou ochrany ovzdušia na Slovensku. V súlade s nimi budú podporované aktivity smerujúce k znižovaniu emisií znečisťujúcich látok – oxidov síry, oxidov dusíka, tuhých suspendovaných častíc PM10 a PM2,5, amoniaku, prchavých organických látok a skleníkových plynov. Zároveň však bude potrebné ďalej znižovať koncentráciu znečisťujúcich látok v ovzduší, a to aj opatreniami nad rámec súčasných právnych predpisov EÚ. Dosiahnutie dobrej kvality ovzdušia nie je možné bez kvalitného monitorovacieho systému, jeho údržby a obnovovania v súlade s požiadavkami smerníc EÚ. Národný emisný informačný systém si vyžaduje pravidelnú obnovu a zlepšenie úrovne, a preto bude podpora zameraná aj na oblasť dobudovania a vybavenia NEIS. Vzhľadom na riziko nepriaznivých klimatických zmien tematické zameranie prioritnej osi spočíva tiež v znižovaní emisií skleníkových plynov zároveň so znižovaním emisií základných znečisťujúcich látok.

Operačné ciele PO 3[upraviť | upraviť zdroj]

1. Ochrana ovzdušia[upraviť | upraviť zdroj]

Dôvodom stanovenia tohto cieľa je predovšetkým potreba dosiahnutia dobrej kvality ovzdušia na území Slovenska, pri ktorej nebude dochádzať k prekračovaniu limitných hodnôt určených znečisťujúcich látok. Ďalším dôvodom je potreba napĺňania záverov Tematickej stratégie o znečistení ovzdušia a požiadavky na dodržanie určených národných emisných stropov, ktoré vyplývajú z legislatívy EÚ, ale aj z medzinárodných dohovorov. Kvalita ovzdušia je komplexný problém. S cieľom dosiahnutia vyhovujúcej kvality ovzdušia alebo jej zlepšenia je preto potrebné zamerať sa jednak na stacionárne zdroje znečisťovania ovzdušia (individuálne inštalácie), ako aj na mobilné zdroje (dopravné zariadenia) i plošné zdroje (frekventované cestné komunikácie, voľné priestranstvá v intravilánoch bez vegetácie a pod.).

Operačný cieľ bude napĺňaný prostredníctvom podpory aktivít zameraných najmä na:

· znižovanie emisií základných a ostatných znečisťujúcich látok v ovzduší najmä tuhých znečisťujúcich látok (PM10, PM2,5), SO2, NOx, benzén, VOC, NH3, ťažkých kovov a PAH

· zníženie emisií znečisťujúcich látok z verejnej dopravy prioritne v oblastiach vyžadujúcich osobitnú ochranu ovzdušia28

· riešenie kvality ovzdušia a skvalitňovanie a odbornú podporu monitorovania emisií a kvality ovzdušia podľa požiadaviek EÚ ako aj skvalitnenie Národného emisného informačného systému (NEIS)

2. Minimalizácia nepriaznivých vplyvov zmeny klímy vrátane podpory obnoviteľných zdrojov energie[upraviť | upraviť zdroj]

Jedným z dôvodov zaradenia uvedeného operačného cieľa do prioritnej osi je potreba plnenia prijatých medzinárodných záväzkov v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov. Ďalším dôvodom sú aktivity (inventarizácia a projekcia emisií skleníkových plynov) spojené s transpozíciou a implementáciou smernice 2004/101/ES, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/87/ES o vytvorení systému obchodovania s kvótami emisií skleníkových plynov v rámci Spoločenstva s ohľadom na projektové mechanizmy Kjótskeho protokolu. V súvislosti s vyššie uvedenými záväzkami v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov a zároveň aj so záväzkami v oblasti zlepšovania kvality ovzdušia, budú v rámci tohto operačného cieľa podporované aktivity smerujúce k znižovaniu emisií skleníkových plynov a zároveň k znižovaniu emisií základných a ostatných znečisťujúcich látok v ovzduší, najmä tuhých znečisťujúcich látok (PM10, PM2,5), SO2, NOx, benzén, VOC, NH3, ťažkých kovov a PAH.

Operačný cieľ bude napĺňaný prostredníctvom podpory aktivít zameraných najmä na:

· znižovanie emisií skleníkových plynov spolu so znižovaním emisií základných znečisťujúcich látok v oblasti výroby tepla, vrátane zmeny palivovej základne energetických zdrojov v prospech využívania obnoviteľných zdrojov 33

· skvalitňovanie monitorovania, inventarizácie a projekcií emisií skleníkových plynov; štúdie dopadov klimatických zmien na zložky životného prostredia, vrátane analýzy ekonomických nákladov; zvyšovanie verejného povedomia a úrovne poznatkov z oblasti zmeny klímy, analýza nástrojov na podporu horizontálnej spolupráce v oblasti zmeny klímy a propagácia výsledkov aktivít

Prioritná os 4. Odpadové hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Špecifický cieľ: Dobudovanie infraštruktúry odpadového hospodárstva SR v zmysle právnych predpisov EÚ a SR, znižovanie a eliminácia negatívnych vplyvov environmentálnych záťaží a skládok odpadov na zdravie ľudí a ekosystémy. Na PO4 je vyčlenených približne 570,59 mil. €, t.j. cca 26,65 % OPŽP.

S rozvojom hospodárstva na Slovensku stúpa i množstvo odpadov produkovaných v priemyselnej a komunálnej sfére. V súlade s hierarchiou cieľov nakladania s odpadmi a záväzkami vyplývajúcimi z právnych predpisov a strategických dokumentov EÚ a Slovenska je potrebné zamerať sa v oblasti odpadového hospodárstva na podporu systémov separovaného zberu a zhodnocovania odpadov. Osobitnú pozornosť je potrebné venovať odpadom, ktoré môžu mať významný negatívny vplyv na zdravie človeka a životné prostredie (napr. PCB/PCT, odpad zo zdravotnej starostlivosti). Z hľadiska trvalo udržateľného rozvoja je nutné zamerať sa na prieskum, monitoring a sanáciu environmentálnych záťaží a na uzatváranie a rekultiváciu skládok odpadov. Zabezpečí sa tým nielen zníženie a eliminácia negatívnych vplyvov environmentálnych záťaží a skládok odpadov na zdravie ľudí a ekosystémy, ale skvalitnením parametrov jednotlivých zložiek životného prostredia na dotknutých územiach sa zároveň vytvoria podmienky pre ďalšie investičné aktivity.

Operačné ciele PO 4[upraviť | upraviť zdroj]

1. Podpora aktivít v oblasti separovaného zberu odpadov[upraviť | upraviť zdroj]

Uvedený cieľ je zameraný na zvýšenie podielu vyseparovaných odpadov.

Operačný cieľ bude napĺňaný prostredníctvom podpory aktivít zameraných najmä na:

· zavádzanie nových a zefektívňovanie jestvujúcich systémov separovaného zberu komunálneho odpadu na základe vytvorenia koncepčných východísk separovaného zberu

· dotrieďovanie vyseparovaných zložiek z komunálneho dopadu a zmesového komunálneho odpadu

2. Podpora aktivít na zhodnocovanie odpadov[upraviť | upraviť zdroj]

Uvedený cieľ je zameraný na zvýšenie množstva zhodnocovaných odpadov. Zákon o odpadoch definuje zhodnocovanie odpadov ako činnosti vedúce k využitiu fyzikálnych, chemických alebo biologických vlastností odpadov. Z hľadiska spôsobu využitia pôvodných vlastností odpadov má prioritu materiálové zhodnocovanie odpadov.

Operačný cieľ bude napĺňaný prostredníctvom podpory aktivít zameraných najmä na:

· úpravu vyseparovaných zložiek odpadov pred ich zhodnotením alebo environmentálne vhodným zneškodnením

· zhodnocovanie odpadov vrátane ich mechanicko-biologickej a termickej úpravy

· zvýšenie miery recyklácie podporou nových alebo zvýšenie kvality výstupných produktov dobudovaním existujúcich BAT technológií v oblasti zhodnocovania odpadov

· podpora aktivít zameraných na energetické zhodnocovanie odpadov

3. Nakladanie s nebezpečnými odpadmi spôsobom priaznivým pre životné prostredie[upraviť | upraviť zdroj]

Uvedený cieľ je zameraný na zabezpečenie nakladania s nebezpečnými odpadmi environmentálne vhodným spôsobom prioritne pre vybrané druhy nebezpečných odpadov. K jeho dosiahnutiu prispeje najmä zefektívnenie systému separovaného zberu v zariadeniach nakladajúcich s odpadom zo zdravotnej a veterinárnej starostlivosti vedúce k stabilizácii a zníženiu množstva produkovaného nebezpečného odpadu, zabezpečenie využívania zariadení na úpravu odpadu zo zdravotnej a veterinárnej starostlivosti za účelom odstránenia jeho nebezpečných vlastností, zabezpečenie environmentálne vhodného zneškodnenia prestárlych pesticídov vrátane POPs pesticídov na území Slovenska pri uplatnení BAT/BEP (najlepšej dostupnej technológie /najlepšej environmentálnej praxe) a zabezpečenie environmentálne vhodného zneškodnenia PCB na území Slovenska pri uplatnení BAT/BEP.

Operačný cieľ bude napĺňaný prostredníctvom podpory aktivít zameraných najmä na:

· znižovanie nebezpečných vlastností odpadov na základe zodpovedajúcich koncepčných východísk

· nakladanie s nebezpečnými odpadmi vrátane výstavby a rekonštrukcie zariadení s cieľom ich zneškodnenia environmentálne vhodným spôsobom

4. Riešenie problematiky environmentálnych záťaží vrátane ich odstraňovania[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavné predpoklady, ktorých zabezpečenie je nevyhnutné pre dosiahnutie vyššie uvedeného cieľa, spočívajú vo vytvorení právneho rámca problematiky environmentálnych záťaží, vo vykonaní dôslednej inventarizácie environmentálnych záťaží na Slovensku, vo vybudovaní informačného systému environmentálnych záťaží, v stanovení kritérií pre prioritizáciu environmentálnych záťaží vo vzťahu k potrebe ich sanácie.

Operačný cieľ bude napĺňaný prostredníctvom podpory aktivít zameraných najmä na:

· monitorovanie a prieskum environmentálnych záťaží a spracovanie rizikových analýz

· sanáciu najrizikovejších environmentálnych záťaží

· dobudovanie informačného systému environmentálnych záťaží

5. Uzatváranie a rekultivácia skládok odpadov[upraviť | upraviť zdroj]

Uvedený cieľ je zameraný na skládky odpadov, ktoré sú alebo boli prevádzkované na základe súhlasu na prevádzkovanie skládky odpadov podľa súčasne platného zákona o odpadoch alebo na základe rozhodnutí podľa starších právnych predpisov. V prípade, že tomu tak nie je, miesto uloženia odpadu nemožno považovať za skládku odpadov.

Operačný cieľ bude napĺňaný prostredníctvom podpory aktivít zameraných najmä na:

· uzatváranie a rekultiváciu skládok odpadov

Prioritná os 5. Ochrana a regenerácia prírodného prostredia a krajiny[upraviť | upraviť zdroj]

Špecifický cieľ: Dobudovanie sústavy chránených území NATURA 2000 a infraštruktúry ochrany prírody SR v zmysle právnych predpisov EÚ a SR. Na prioritnú os je vyčlenených približne 59,71 mil. €, t.j. cca 2,78 % OPŽP.

Uvedená prioritná os je tematicky zameraná na plnenie záväzkov SR vyplývajúcich z medzinárodných dohovorov, ale predovšetkým z právnych predpisov EÚ na ochranu druhov a biotopov európskeho významu, pre ktoré sa vyhlasuje súvislá európska sústava chránených území (NATURA 2000), vytvorená v spoločnom záujme EÚ, ktorú budujú členské štáty nezávisle od svojich vnútroštátnych sústav chránených území. Z hľadiska členstva v EÚ má Slovensko povinnosť zabezpečiť najmä starostlivosť o územia NATURA 2000, priaznivý stav biotopov a druhov európskeho významu a ich monitoring. Z medzinárodných záväzkov, ako aj z národných stratégií a koncepcií, vyplývajú ďalšie úlohy na ochranu biologickej diverzity a krajiny.

Operačné ciele PO 5[upraviť | upraviť zdroj]

1. Zabezpečenie priaznivého stavu biotopov a druhov prostredníctvom vypracovania a realizácie programov starostlivosti o chránené územia vrátane území NATURA 2000 a programov záchrany pre kriticky ohrozené druhy rastlín, živočíchov a území vrátane realizácie monitoringu druhov a biotopov[upraviť | upraviť zdroj]

Operačný cieľ je zameraný na dosiahnutie alebo zachovanie priaznivého stavu druhov a biotopov európskeho významu, najmä prostredníctvom sústavy NATURA 2000. Pre jeho splnenie je potrebné poznanie súčasného stavu druhov a biotopov, správne určenie opatrení vedúcich k priaznivému stavu, ich realizácia a systematický monitoring. Doplnkom ochrany druhov na mieste (in situ) je ochrana ex situ (v špecializovaných zariadeniach).

Operačný cieľ bude napĺňaný prostredníctvom podpory aktivít zameraných najmä na:

· Vypracovanie dokumentov starostlivosti

· Realizácia dokumentov starostlivosti

· Monitoring druhov a biotopov

2. Zlepšenie infraštruktúry ochrany prírody a krajiny prostredníctvom budovania a rozvoja zariadení ochrany prírody a krajiny vrátane zavedenia monitorovacích systémov za účelom plnenia národných a medzinárodných záväzkov[upraviť | upraviť zdroj]

Implementáciu predpisov na ochranu prírody a krajiny, vrátane chránených druhov a chránených území, zabezpečujú orgány štátnej správy ochrany prírody a krajiny v spolupráci s odbornými organizáciami s celoslovenskou pôsobnosťou (najmä Štátna ochrana prírody SR, Správa slovenských jaskýň, ZOO Bojnice a Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva). Práve odborné organizácie ochrany prírody budú mať zásadné postavenie v plnení uvedených úloh. Plnenie náročných úloh v oblasti prípravy dokumentov starostlivosti, ako aj monitoringu a reportingu, ktoré priamo vyplývajú z právnych predpisov EÚ, si vyžaduje posilnenie odborných organizácií ochrany prírody a krajiny, vrátane ich priestorového a materiálneho vybavenia.

Operačný cieľ bude napĺňaný prostredníctvom podpory aktivít zameraných najmä na:

· Posilnenie infraštruktúry ochrany prírody a krajiny (budovy a zariadenia inštitúcií ochrany prírody a krajiny, informačné strediská, náučné chodníky a náučné lokality, vrátane sprístupňovania jaskýň, vstupné areály jaskýň, expozície a iné formy propagácie, technická infraštruktúra, vrátane zavedenia monitorovacích a informačných systémov).

3. Zlepšenie informovanosti a environmentálneho povedomia verejnosti, vrátane posilnenia spolupráce a komunikácie so zainteresovanými skupinami[upraviť | upraviť zdroj]

Základnou podmienkou realizácie opatrení ochrany prírody je dostatočné environmentálne povedomie verejnosti a podpora zo strany vlastníkov a užívateľov dotknutých pozemkov. Rovnako aj realizácia cieľov smernice o biotopoch, ktorými sú predchádzať zhoršovaniu stavu biotopov a druhov, ako aj rušeniu druhov (čl.6.2. smernice o biotopoch) a zabezpečiť ich priaznivý stav, nie je možná bez súčinnosti s vlastníkmi/užívateľmi pozemkov v chránených územiach, ako širokou verejnosťou a zlepšenia ich environmentálneho povedomia. Aktivity v rámci daného operačného cieľa budú realizované orgánmi štátnej správy a odbornými organizáciami ochrany prírody a krajiny v súčinnosti s mimovládnymi organizáciami a ďalšími subjektmi, zapojenými do budovania sústavy NATURA 2000.

Operačný cieľ bude napĺňaný prostredníctvom podpory aktivít zameraných najmä na:

· Prípravu a vydávanie publikácií a ďalších foriem informovanosti verejnosti

· Semináre a odborné podujatia

Prioritná os 6. Technická pomoc[upraviť | upraviť zdroj]

Špecifický cieľ: Zabezpečenie efektívneho procesu riadenia a implementácie OPŽP v súlade s nárokmi kladenými na administratívne štruktúry zodpovedné za realizáciu operačného programu, a to prostredníctvom podpory prípravných, riadiacich, monitorovacích, hodnotiacich, informačných a kontrolných aktivít týkajúcich sa OPŽP spolu s aktivitami slúžiacimi na posilnenie administratívnych kapacít, ktoré zabezpečujú programovanie, riadenie. Na prioritnú os je vyčlenených približne 57,17 mil. €, t.j. cca 2,67 % OPŽP.

Operačným cieľom prioritnej osi Technická pomoc je zabezpečenie podpory činností a funkcií orgánov podieľajúcich sa na riadení a implementácii OP ŽP (riadiaceho orgánu, platobnej jednotky, orgánov kontroly a auditu) a ich administratívnych kapacít, poskytovanie podpory na prípravu projektov, ako aj na informovanie verejnosti, propagáciu a výmenu skúseností. Technická pomoc je osobitnou prioritnou osou OP ŽP, ktorej účelom je podporovať realizáciu ostatných prioritných osí a aktivít uvedených v operačnom programe.

Uvedený cieľ bude napĺňaný prostredníctvom aktivít zameraných najmä na:

· Podporu procesov riadenia, programovania, implementácie, monitorovania, hodnotenia, finančného riadenia, kontroly a systémového auditu vrátane harmonizácie finančnej kontroly a systémového auditu

· Informovanie, propagáciu, publicitu a výmenu skúseností, vrátane vytvárania sietí kontaktných miest, aktivít súvisiacich s prípravou a implementáciou komunikačného plánu, ako aj s posilňovaním absorpčnej schopnosti žiadateľov

· Budovanie IT monitorovacích systémov

· Prípravu ďalšieho programového obdobia

· Zabezpečenie činnosti monitorovacieho výboru, pracovných alebo koordinačných skupín a komisií

· Vzdelávanie(napr. semináre, školenia, kurzy, odborné stáže, pracovné cesty), personálne (vrátane odvodov zamestnávateľa) a mzdové zabezpečenie pracovníkov, ktorí sa podieľajú na programovaní, riadení, implementácii, hodnotení, monitorovaní, publicite, informovanosti, finančnom riadení, kontrole a audite

· Technické, prevádzkové a odborné zabezpečenie programovania, riadenia, implementácie, hodnotenia, monitorovania, publicity, informovanosti, kontroly a auditu

· Externé expertné služby súvisiace s programovaním, riadením, implementáciou, hodnotením, monitorovaním, publicitou, informovanosťou, finančným riadením, kontrolou a auditom.

Prioritná os 7. Budovanie povodňového varovného a predpovedného systému[upraviť | upraviť zdroj]

Špecifický cieľ: Zabezpečenie prevencie a zníženie rizika ohrozenia obyvateľstva povodňami a vzniku povodňových škôd Na prioritnú os je vyčlenených približne 23,53 mil. €, t.j. cca 1,1 % OPŽP.

Uvedená prioritná os je tematicky zameraná na zabezpečenie budovania Povodňového varovného a predpovedného systému (POVAPSYS), ktorý zabezpečí poskytovanie informácií o meteorologickej situácii a o hydrologickej situácii, nebezpečenstve povodne, vzniku povodne a o ďalšom možnom vývoji meteorologických podmienok a hydrologických podmienok, ktoré ovplyvňujú priebeh povodne, ako aj o maximálne možnej najpresnejšej priestorovej lokalizácii vzniku náhlych rizikových meteorologických situácií a následných očakávaných povodňových situácií podľa modelov aktuálnych odtokových pomerov v čiastkových povodiach nižšieho rádu. Cieľom Protipovodňového varovného a predpovedného systému Slovenskej republiky POVAPSYS sú predovšetkým včasné a kvalitné predpovede meteorologickej a hydrologickej situácie, vrátane varovania na výskyt extrémnych povodňových javov a operatívne odovzdávanie týchto informácií zložkám zodpovedným za protipovodňovú ochranu.

Prioritná os bude napĺňaná prostredníctvom podpory aktivity zameranej na:

· budovanie a prevádzku Povodňového varovného a predpovedného systému (POVAPSYS)