Opičie kiahne

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Opičie kiahne

Výsyp opičích kiahní u štvorročného dievčaťa (1971)
Klinický obraz
Príčinavírus opičích kiahní
Mortalita0 – 11 %
Pozri aj Medicínsky portál

Opičie kiahne (latinský názov sa nepoužíva[1], angl. monkeypox, nem. Affenpocken) sú zoonitické vírusové ochorenie, ktoré napáda ľudí a niektoré druhy zvierat. Infekciu spôsobuje vírus opičích kiahní (MPXV) z čeľade Poxviridae, do ktorej spadajú aj vírusy varicely a varioly.

Existujú dve skupiny opičích kiahní: západoafrická skupina a konžská skupina.[2][3]

Priebeh a príznaky[upraviť | upraviť zdroj]

Štádiá vývoja vyrážky opičích kiahní

Príznaky a priebeh sú podobné, ale menej závažné ako pri pravých kiahnach.[1][4][5] Inkubačná doba ochorenia sa zvyčajne pohybuje od 5 do 21 dní.[2][6][7] Pre prodromálne štádium je charakteristická horúčka, zimnica, opuchnuté lymfatické uzliny, vyčerpanosť, bolesti svalov a chrbta, bolesť hlavy, respiračné príznaky (napr. bolesť hrdla, upchatie nosa alebo kašeľ).[2][8]

Do 3 dní od prejavenia počiatočných príznakov sa začína objavovať prvá vyrážka.[2] Pred objavením vyrážky miesto výskytu napuchne, stuhne a bolí.[3] Spočiatku majú podobu červených fliačikov a postupne sa menia na pupence, potom pľuzgieriky, obsah ktorých sa zamúti, pľuzgierik puká a vytvorí sa chrastička.[9] Zvyčajne sa výsyp najskôr zjaví na tvári a neskôr sa rýchlo objavuje v odstredivom rozložení na celom tele. Vyrážky sa často vytvárajú aj v ústnej dutine, čo prináša problémi s jedením a pitím. Narušenie kože je často sprevádzané sekundárnou bakteriálnou infekciou kože, ktorá bola pozorovaná u skoro každého piateho nezaočkovaného pacienta.[3] Príznaky pretrvávajú 2 – 4 týždne[6] a po odpadnutí poslednej chrasty je človek neinfekčný.[2][4] Opičie kiahne majú nízku úmrtnosť 0 – 11 %.[3][10][11]

Prenos[upraviť | upraviť zdroj]

Vstupnou bránou infekcie do organizmu sú dýchacie cesty, sliznica alebo poranenie na koži. K prenosu na ľudí dochádza kontaktom s infikovaným zvieraťom, človekom alebo predmetmi kontaminovanými biologickým materiálom obsahujúcim vírus opičích kiahní. Z človeka na človeka sa vírus prenáša pri priamom kontakte s infekčnými léziami a telesnými tekutinami.[2][4] Mnohé prípady v súčasnej epidémii boli zistené v dôsledku sexuálneho prenosu, najmä medzi mužmi, ktorí sa identifikujú ako homosexuáli a bisexuáli.[4] K zoonotickému prenosu dochádza pri priamom kontakte so zvieraťom (uhryznutím, poškriabaním, kontaktom s telesnými tekutinami zvieraťa[12] alebo pri príprave mäsa divokých zvierat).[2] Napriek názvu opice nie sú hlavným prenášačom vírusu, ale sú to drobné hlodavce ako veverice a potkany.[13][14]

Liečba[upraviť | upraviť zdroj]

Väčšina pacientov s infekciou sa zotaví aj bez lekárskej liečby a podporná starostlivosť je zvyčajne postačujúca.[1][2] Pri komplikovanejśích prípadoch sú na liečbu k dispozícii antivirotiká (napr. tecovirimat, brincidofovir, cidofovir).[4][15]

Epidemiológia[upraviť | upraviť zdroj]

Celosvetová mapa šírenia vírusu opičích kiahní.
     Krajiny so zaznamenanou konžskou skupinou opičieho vírusu
     Krajiny so zaznamenanou západoafrickou skupinou opičieho vírusu
     Krajiny, v ktorých boli identifikované obidve skupiny opičieho vírusu
     Šírenie v roku 2022

Prvýkrát bol vírus detegovaný z opice v Dánskom laboratóriu v roku 1958, odkiaľ je odvodený aj názov ochorenia.[5][10] Počiatočny prípad nákazy človeka bol diagnostikovaný u 9 deväťročného chlapca[16] v roku 1970 v Konžskej demokratickej republike (pôvodne Zair),[17] odkiaľ sa choroba šírila do ďalších Afrických štátov, hlavne do strednej a západnej časti kontinentu. V 70 tych rokoch bolo potvrdených 48 pacientov s vírusom v 6 krajinách a v priebehu ďalších desiatich rokov sa počet nakazených z 9 násobil.[18] Opičie kiahne zostali pre verejné zdravie ignorovanou globálnou hrozbou a medzinárodná pozornosť im bola venovaná až v roku 2003, keď boli v Spojených štátoch potvrdené prvé mimoafrické ľudské prípady.[5]

Epidémia v Spojených Štátoch[upraviť | upraviť zdroj]

V máji, v roku 2003, sa nakazilo dievča v školskom veku opičími kiahňami po uhryznutí svišťom prériovým (Cynomys ludovicianus).[16][19] Celkovo bolo zaznamenaných 76 prípadov.[20] Patogén bol importovaný do Spojených štátov z Ghany, zásielkou 800 malých cicavcov z 9 rodov, vrátane 6 afrických rodov hlodavcov.[5][20] Vírus patril do miernejšej západoafrickej skupiny a nedošlo k žiadnemu úmrtiu. Nákaza sa vyskytla v šiestich štátoch USA – Illinois, Indiana, Kansas, Missouri, Ohio a Wisconsin.

Šírenie v roku 2022[upraviť | upraviť zdroj]

V máji 2022 došlo k veľkému prepuknutiu opičích kiahní mimo endemických oblastí v Afrike. Prvý prípad bol zaznamenaný 6. mája vo Veľkej Británii[21], kde pacient nedávno vycestoval do Nigérie.[22] Od tohto dátumu sa počet prípadov zvyšoval prevažne v Európe, ale aj v Severnej a Južnej Amerike, Ázii, Afrike a v Oceánii. K 21. augustu bolo potvrdených 41,579 prípadov, z čoho 10 bolo zaznamenaných na Slovensku.[23]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b c TŘEŠŇÁK HERCOGOVÁ, Jana. Klinická dermatovenerologie. Praha: MLADÁ FRONTA, 2019, s. 879 – 1736. ISBN 978-80-204-5549-9.
  2. ↑ a b c d e f g h ruvzpo.sk, [cit. 2022-08-12]. Dostupné online.
  3. ↑ a b c d MCCOLLUM, A. M.; DAMON, I. K.. Human Monkeypox. Clinical Infectious Diseases, 2014-01-15, roč. 58, čís. 2, s. 260–267. Dostupné online [cit. 2022-08-12]. ISSN 1058-4838. DOI: 10.1093/cid/cit703. (po anglicky)
  4. ↑ a b c d e Prevention and Treatment of Monkeypox [online]. link.springer.com, [cit. 2022-08-13]. Dostupné online.
  5. ↑ a b c d helda.helsinki.fi, [cit. 2022-08-09]. Dostupné online.
  6. ↑ a b Monkeypox [online]. who.int, [cit. 2022-08-09]. Dostupné online.
  7. ↑ SOCIETY, Microbiology. Monkeypox [online]. microbiologysociety.org, [cit. 2022-08-12]. Dostupné online.
  8. ↑ KALER, Jasndeep; HUSSAIN, Azhar; FLORES, Gina. Monkeypox: A Comprehensive Review of Transmission, Pathogenesis, and Manifestation. Cureus, 2022-07-03. Dostupné online [cit. 2022-08-09]. ISSN 2168-8184. DOI: 10.7759/cureus.26531.
  9. ↑ Opičie kiahne sa šíria už aj v Európe. Čo vlastne sú a odkiaľ sa vzali? [online]. Bratislava: Rozhlas a televízia Slovenska, [cit. 2022-08-12]. Dostupné online.
  10. ↑ a b Monkeypox: A Neglected Viral Zoonotic Disease [online]. ejmets.com, [cit. 2022-08-12]. Dostupné online.
  11. ↑ Monkeypox [online]. who.int, [cit. 2022-08-12]. Dostupné online.
  12. ↑ Opičie kiahne sa šíria po Európe, krajín s nakazenými pribúda. Je dôvod na obavy?. TA3 (Bratislava: C.E.N.). Dostupné online [cit. 2022-08-14].
  13. ↑ SHARMA, Amit; PRIYANKA; FAHRNI, Mathumalar Loganathan. Monkeypox outbreak: New zoonotic alert after the COVID-19 pandemic. International Journal of Surgery, 2022-08, s. 106812. Dostupné online [cit. 2022-08-09]. ISSN 1743-9191. DOI: 10.1016/j.ijsu.2022.106812.
  14. ↑ MADRO, Peter. Za covid môže netopier, za kiahne hlodavec. Krčméry: V Sudáne to bola strašná choroba. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2022-05-25. Dostupné online [cit. 2022-08-15]. ISSN 1336-197X.
  15. ↑ Tecovirimat SIGA [online]. ema.europa.eu, 2021-11-10, [cit. 2022-08-22]. Dostupné online.
  16. ↑ a b Opičie kiahne, čo o nich zatiaľ vieme? Po prvýkrát vôbec boli zistené u deväťročného chlapca, pozrite si prehľad – kde a ako odvtedy eviduje svet ďalšie prípady. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia). Dostupné online [cit. 2022-08-14].
  17. ↑ ABED ALAH, Muna; ABDEEN, Sami; TAYAR, Elias. The story behind the first few cases of monkeypox infection in non-endemic countries, 2022. Journal of Infection and Public Health, 2022-09, roč. 15, čís. 9, s. 970 – 974. Dostupné online [cit. 2022-08-09]. ISSN 1876-0341. DOI: 10.1016/j.jiph.2022.07.014.
  18. ↑ BUNGE, Eveline M.; HOET, Bernard; CHEN, Liddy. The changing epidemiology of human monkeypox – a potential threat? A systematic review [online]. dx.doi.org, 2021-12-27, [cit. 2022-08-12]. Dostupné online.
  19. ↑ ANDERSON, MICHAEL G.; FRENKEL, LAWRENCE D.; HOMANN, SCOTT. A case of severe monkeypox virus disease in an American child: emerging infections and changing professional values. The Pediatric Infectious Disease Journal, 2003-12, roč. 22, čís. 12, s. 1093–1096. Dostupné online [cit. 2022-08-15]. ISSN 0891-3668. DOI: 10.1097/01.inf.0000101821.61387.a5.
  20. ↑ a b CDC. Past U.S. Cases and Outbreaks [online]. cdc.gov, 2022-06-06, [cit. 2022-08-14]. Dostupné online.
  21. ↑ TASR. Opičie kiahne sa v Británii začínajú šíriť komunitne. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2022-05-22. Dostupné online [cit. 2022-08-22].
  22. ↑ UK Health Security Agency. Monkeypox cases confirmed in England – latest updates [online]. gov.uk, [cit. 2022-08-22]. Dostupné online.
  23. ↑ Monkeypox Data Explorer - Our World in Data [online]. ourworldindata.org, [cit. 2022-08-22]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Opičie_kiahne&oldid=7808337“