Opistokonty

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Opistokonty
Opisthokonta diversity.JPG
Príklady zástupcov
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Opisthokonta
Cavalier-Smith, 1987
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Opistokonty[1] (lat. Opisthokonta) je v súčasných systémoch veľký taxón živých organizmov (niekedy konkrétne hodnotený ako nadskupina [angl. supergroup], ríša a pod.). Zahŕňa okrem určitých jednobunkovcov (golierikovce) aj všetky huby a živočíchy, preto ide z hľadiska praxe o veľmi dôležitý taxón. V tradičných systémoch tento taxón neexistuje - huby a živočíchy v nich tvoria samostatné veľké taxóny (spravidla ríše) a spomínané jednobunkovce sú obyčajne zaradené pod rôznymi názvami medzi prvoky (Protozoa).

Pôvodný význam názvu Opisthokonta[upraviť | upraviť kód]

Pôvodne mal vedecký názov Opisthokonta iný význam než dnes. Copeland 1956 názvom Opisthokonta totiž označil prahuby (Archimycetes), čo je taxón, ktorý uňho prakticky zodpovedá tomu, čo sa inde volá bunkovky (Chytridiomycetes), čo je taxón patriaci pod huby. [2]

Systematika[upraviť | upraviť kód]

(Vysvetlivky: znak / oddeľuje synonymá; značky A, B, C označujú rôzne významy toho istého názvu) Základným zdrojom pre uvedený systém je Adl et al. 2018:

Opisthokonta (po slovensky opistokonty):


Možné alternatívne zoskupenia (taxóny) v rámci opistokontov sú:


Ako vidno, ak sa použije taxón Choanozoa B, tak opistokonty vlastne pozostávajú len z 3 taxónov: Choanozoa, Fungi a Animalia, čiže po slovensky z golierikatcov, húb a živočíchov.

Zdroje kapitoly Systematika (a úvodu článku):[3][4][5][6][7][1][8][9][10][11][12][13][14]

Charakteristika[upraviť | upraviť kód]

Zlúčenie živočíchov a húb do jedného taxónu sa uskutočnilo na základe molekulárnych údajov a to napriek tomu, že staršie systémy zaraďovali huby k rastlinám. Spoločnými znakmi zástupcov tejto ríše je, že pokiaľ tieto organizmy tvoria bičíkaté bunky, ich bičík je vždy iba jeden a je posteriórny (opistokontný). Ich mitochondrie majú ploché priehradky (kristy).[15] Ďalej sa táto ríša líši od iných moderných eukarotických ríš schopnosťou syntetizovať bielkovinu kolagén a špecifickým spôsobom biosyntézy sterolov.[14]

Opistokonty sú druhovo najbohatšia ríša živých organizmov na Zemi. Zahŕňa samostatné aj koloniálne bičíkovce, rôzne typy améb, vláknité, skôr nepohyblivé organizmy bez bičíkatých štádií aj pohyblivé mnohobunkové organizmy s bičíkatými spermiami. Je tiež možné, že opistokonty sú bazálnou skupinou eukaryotov.[14]

Opistokonty nemajú ani nikdy nemali plastidy. Sú odkázané výhradne na heterotrofný spôsob života, hoci niektoré huby a živočíchy môžu žiť v mutualistickom vzťahu s autotrofnými organizmami a sú preto zdanlivo autotrofné (napr. lišajník).

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b TIRJAKOVÁ, E. et al.SYSTÉM EUKARYOTICKÝCH JEDNOBUNKOVCOV AŽIVOČÍCHOV, 2015 [1]
  2. COPELAND, H. F. The classification of Lower Organisms. 1956 [2] S. 110 a nasl.
  3. Adl, S. et al. Revisions to the Classification, Nomenclature, and Diversity of Eukaryotes. In: Journal of Eukaryotic Microbiology.66(1) September 2018 [3]
  4. Adl et al. (2012). The Revised Classification of Eukaryotes. J Eukaryot Microbiol, 59(5), pp. 429-493 [4]
  5. Adl, S. et al. The New Higher Level Classification of Eukaryotes with Emphasis on theTaxonomy of Protists. In: J. Eukaryot. Microbiol.,52(5), 2005 pp. 399–451r2005 by the International Society of Protistologists[5]
  6. Philippe Silar. Protistes Eucaryotes: Origine, Evolution et Biologie des Microbes Eucaryotes. 2016,978-2-9555841-0-1. hal-01263138[6] najmä str. 136-138
  7. ORSZÁGHOVÁ, Zlatica; SCHLARMANNOVÁ, Janka, a kol. Slovník zoologických termínov a taxónov. 1. vyd. Bratislava : Univerzita Komenského, 2010. 343 s. Dostupné online. ISBN 978-80-223-2903-3. S. 189, 337.
  8. TIRJAKOVÁ, E. Protistológia, 2010 [7]
  9. HEHENBERGER, E. et al. Novel Predators Reshape Holozoan Phylogeny and Reveal the Presence of a Two-Component Signaling System in the Ancestor of Animals. In: Current Biology Volume 27, ISSUE 13, P2043-2050.e6, July 10, 2017 [8]
  10. Shalchian-Tabrizi, Kamran et al. “Multigene phylogeny of choanozoa and the origin of animals.” PloS one vol. 3,5 e2098. 7 May. 2008, [9]
  11. Brands, S.J. (ed.), 1989-present. Systema Naturae 2000. The Taxonomicon. Universal Taxonomic Services, Zwaag, The Netherlands. [10].
  12. Ruggiero, M.A., Gordon, D.P., Orrell, T.M., Bailly, N., Bourgoin, T., Brusca, R.C., Cavalier-Smith, T., Guiry, M. D. & Kirk, P. M. (2015). A Higher Level Classification of All Living Organisms. PLoS ONE 10(4) [11]
  13. Mikko's Phylogeny Archive [online]. mv.helsinki.fi, [cit. 2019-08-14]. Dostupné online.
  14. a b c ZRZAVÝ, J. Počátky živočišné říše - JAN ZRZAVÝ: Fylogeneze živočišné říše. Scientia, Praha 2006, 256 stran, ISBN 80-86960-08-0, zkrácená kapitola z právě vyšlé knihy. 15. 6. 2006 - Vesmír 85, 365, 2006/6 [12] [13]
  15. http://www.sci.muni.cz/botany/mycology/mykosyst.htm#fungi