Optický ďalekohľad

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Optický ďalekohľad (iné názvy: ďalekohľad, najmä veľký v astronómii: optický teleskop, teleskop) je ďalekohľad pre optické žiarenie, resp. najmä viditeľné svetlo, t. j. optický prístroj, ktorým možno zväčšiť zorný uhol pozorovaného predmetu a koncetráciou svetla na malú plochu zvýšiť jasnosť a rozlišovaciu schopnosť.

Charakteristika[upraviť | upraviť kód]

Základnou časťou ďalekohľadu je objektív, ktorý vytvára v ohniskovej rovine obraz pozorovaného objektu. Objektívom môže byť šošovka alebo vyduté zrkadlo. Obraz objektu vytvorený objektívom v ohniskovej rovine pozorujeme buď okulárom, alebo, pri väčších ďalekohľadoch, fotografickou doskou, spektrografom, fotometrom, fotonásobičom, MCP alebo CCD kamerou.

Zväčšenie ďalekohľadu sa vypočíta ako podiel ohniskovej vzdialenosti objektívu a ohniskovej vzdialenosti okuláru. Rozlišovacia schopnosť je daná priemerom objektívu. Zlepšeniu rozlišovacej schopnosti pomáha aktívna a adaptívna optika.

Jediný optický ďalekohľad pracujúci na obežnej dráhe Zeme je Hubblov vesmírny ďalekohľad.

Dejiny[upraviť | upraviť kód]

Prvý ďalekohľad zostrojil v roku 1608 holandský optik Hans Lippershey. Na základe jeho poznatkov o rok neskôr Galileo Galilei skonštruoval prvý astronomický ďalekohľad – refraktor. Galileiho ďalekohľad sa skladal zo spojky a rozptylky a Galilei prostredníctvom neho vykonal veľa významných astronomických objavov, napríklad objav slnečných škvŕn, Jupiterových mesiacov, alebo hviezdy v Mliečnej ceste. Ďalší významný astronóm, Johannes Kepler, skonštruoval ďalekohľad obsahujúci dve spojky. Jeho obraz bol síce prevrátený, ale ostrejší. Prvý zrkadlový ďalekohľad, reflektor, zostrojil Isaac Newton.

Druhy[upraviť | upraviť kód]

Podľa fyzikálneho princípu sa rozlišuje:

Podľa použitia sa rozlišuje

Najväčšie pozemské optické ďalekohľady[upraviť | upraviť kód]

Najmenšie teleskopy [1][upraviť | upraviť kód]

Najmenšie teleskopy sa volia väčšinou z dôvodov obstarávacej ceny a skladovania. Vtedy sa volí cieľ pozorovania a minimálne parametre teleskopu. Volí sa najmä zväčšenie, veľkosť, typ a kvalita objektívu, svetelnosť a montáž ďalekohľadu.

Príklady hodnôt najmenšieho zväčšenia

Objekt pozorovania Najmenšie rozpoznávacie zväčšenie Najmenšie zväčšenie pre prvé detaily
Jupiter 30x - 60x 80x - 200x
Saturnov prstenec 40x - 80x 100x - 200x
Mesiac 7x - 12x 30x - 60x
M31 galaxia v Androméde 12x 30x - 60x
NGC 2903 špirálová galaxia 60x 80x - 200x
NGC 2244 otvorená hviezdokopa 7x - 12x 30x - 60x

Pri zväčšení nemá zmysel používať menšie zväčšenia ako 7x z dôvodu veľkosti zreničky a obvykle nemá zmysel používať väčšie zväčšenia ako 200x z dôvodu chvenia atmosféry. Optimálne zväčšenie je závislé aj od kvality optiky a ostrosti obrazu. Nekvalitná optika rozostruje obraz už pri zväčšení 0,5x priemer objektívu (mm), bežná kvalita objektívu dovoľuje zväčšenia 1x - 1,5x priemer objektívu v (mm), vysokokvalitná optika poskytuje ostrý obraz aj pri zväčšení 2x priemer objektívu v (mm). Na kvalitnom menšom zväčšení je vidieť viac detailov ako na veľkom rozostrenom obraze. Pretože zväčšovaním sa stráca svetelný zisk, odporúčajú sa používať väčšie zväčšenia pri ďalekohľadoch s väčším priemerom objektívu, teda pri objektívoch s väčším svetelným ziskom.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Péter Vizi, Hviezdny atlas k malým ďalekohladom, Geobook 2010, ISBN 978 615 5015 02 1

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

Presun z článku ďalekohľad.