Organizácia pre zákaz chemických zbraní

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Sídlo organizácie v Haagu
Členmi organizácie sú tie štáty, ktoré sa pripojili k dohovoru o chemických zbraniach (svetlo zelené)
Organizácia pre zákaz
chemických zbraní
OPCW
Organisation for the Prohibition of Chemical Weapons
Základné informácie
Krátky názovOPCW
Vznik29. apríl 1997
TypGeopolitická organizácia
Určenie / zameranieKontrola dodržiavania dohovoru o chemických zbraniach
MiestoDen Haag, Holandsko
Ďalšie informácie
Generálny riaditeľAhmet Üzümcü, Turecko
(2010-2018)

Rogelio Pfirter, Argentína
(2002-2010)

José Mauricio Bustani, Brazília
(1997-2002)
Hlavný orgánKonferencia zmluvných štátov
Rozpočet67 798 200 € (2017)
Webstránkaopcw.org

Organizácia pre zákaz chemických zbraní (angl. Organisation for the Prohibition of Chemical Weapons, skr. OPCW) je medzinárodná organizácia sídliaca v Haagu v Holandsku, ktorá presadzuje a kontroluje dodržiavanie dohovoru o chemických zbraniach, ktorý zakazuje využívanie chemických zbraní. Svoju činnosť začala vykonávať 29. apríla 1997, kedy dohovor o chemických zbraniach nadobudol účinnosť.

Organizácia pre zákaz chemických zbraní síce nie je priamym úradom Organizácie spojených národov, avšak obidve organizácie spolu silne spolupracujú, napríklad pracovníci Organizácie pre zákaz chemických zbraní majú cestovné dokumenty od OSN.

Sekretariát Organizácie pre zákaz chemických zbraní so silne medzinárodným zložením má približne 500 zamestnancov.[1]

V roku 2013 Nórsky Nobelov výbor udelil Organizácii Nobelovu cenu za mier za „intenzívnu snahu o obmedzenie chemických zbraní“. [2] Nobelovu cenu v podobe medaile a osobného diplomu si domov odniesli aj traja Slováci: Ditta Cigániková, Katarína Grolmusová a Marián Ružovič, ktorí v tom čase pracovali v OPCW ako inšpektori.[3]

Organizačná štruktúra[4][upraviť | upraviť zdroj]

Princípy fungovania a organizačná štruktúra OPCW sú ukotvené v Článku VII Dohovoru o chemických zbraniach, kde sú stanovené úlohy Konferencie zmluvných štátov, Výkonnej rady a Technického sekretariátu.  Rozhodavacie orgány (Konferencia zmluvných štátov a Výkonná rada) majú formálne hlasovacie pravidlá na stanovenie politiky, riešenie technických otázok a interpretáciu dohovoru. Technický sekretariát vykonáva overovacie a inšpekčné opatrenia stanovené v Dohovore.[5]

Konferencia zmluvných štátov je plenárne zasadnutie všetkých členských štátov OPCW, pričom každý štát disponuje jedným hlasom. Plénum zasadá štandardne raz za rok v Haagu. Mimoriadne zhromaždenie môže byť zvolané za týchto okolností: Ak o tom rozhodne samotná Konferencia, na žiadosť Výkonnej rady, ak o to požiada minimálne tretina zmluvných štátov alebo ak treba schváliť navrhované zmeny a doplnenia v Dohovore. Konferencia zmluvných štátov má za úlohu dohliadať na implementáciu Dohovoru o chemických zbraniach a podporovať ciele tejto zmluvy. Tiež dohliada na činnosť Výkonnej rady a Technického sekretariátu. Konkrétne činnosti, ktoré má Konferencia vykonať, sú uvedené v článku VIII ods. 21 Dohovoru a zahŕňajú napríklad:

  • rozhodovanie o programe a rozpočte a o rozsahu finančných príspevkov, ktoré majú platiť zmluvné štáty;
  • schválenie výročnej správy organizácie;
  • voľba členov Rady;
  • vymenovanie generálneho riaditeľa;
  • podpora medzinárodnej spolupráce na mierové účely v oblasti chemických činností;
  • posudzovať vedecký a technologický vývoj, ktorý by mohol ovplyvniť Dohovor.

Výkonná rada je výkonným orgánom Organizácie a pozostáva zo 41 členov, ktorí sú volení Konferenciou na dvojročné obdobie. Konferencia každoročne vyberá polovicu nových členov Rady. Počet kresiel je rozdelených nasledovne medzi tieto skupiny: Afrika, 9; Východná Európa, 5; Latinská Amerika a Karibik, 7; Západoeurópske a iné skupiny, 10. Jedno miesto je na princípe rotácie pridelené zmluvnej strane v Ázijských alebo Latinskoamerických a karibských skupinách. Konferencia volí členov Rady nominovaných regionálnymi skupinami s náležitým ohľadom na zabezpečenie spravodlivého geografického rozloženia, významu národného chemického priemyslu a politických a bezpečnostných záujmov, tak ako to stanovuje Dohovor. Určená časť členov z každej regionálnej skupiny musí pochádzať zo štátov s najvýznamnejším národným chemickým priemyslom v skupine. Medzi hlavné úlohy rady patrí:

  • prijímanie opatrení v prípadoch, keď zmluvný štát poruší Dohovor vrátane predloženia odporúčaní Konferencii;
  • posudzovanie a predloženie návrhu programu a rozpočtu OPCW Konferencii;
  • návrh správy Organizácie o stave implementácie Dohovoru a správu Rady o vykonávaní jej činností;
  • predloženie odporúčania Konferencii o vymenovaní generálneho riaditeľa.

Rada spolupracuje s vnútroštátnymi orgánmi členských štátov, napomáha pri konzultáciách a uľahčuje spoluprácu na ich žiadosť. V Slovenskej republike je týmto orgánom Ministerstvo hospodárstva SR[6].

Technický sekretariát pomáha Konferencii zmluvných štátov a Výkonnej rade pri výkone ich funkcií. Sekretariát pozostáva z približne 500 zamestnancov prijatých z viac ako 80 zmluvných štátov. Približne 60% zamestnancov je zamestnaných v oddeleniach Inšpekcie a Verifikácie. Konkrétne funkcie sekretariátu sú uvedené v článku VIII, odsekoch 38 a 39 Dohovoru. Medzi ne patrí napríklad:

  • výkon inšpekcie na mieste určenia;
  • podpora medzinárodnej spolupráce v oblasti chémie na mierové účely;
  • v členských štátoch napomáha rozvoju programov na ochranu pred chemickými zbraňami;
  • poskytuje zmluvným štátom technickú pomoc, aby umožnila lepšiu implementáciu Dohovoru;
  • prerokuváva dohody o overovaní s členskými štátmi pod podmienkou schválenia Radou;

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Organizace pro zákaz chemických zbraní (OPCW)
  2. The Nobel Peace Prize 2013
  3. Naši Nobelovci. [[1]] (Bratislava: Ministerstvo obrany SR), December 2013, roč. XXI., čís. 12, s. 4-5. Dostupné online [cit. 2018-03-11]. ISSN 1336-1910.
  4. The Structure of the OPCW - FACT SHEET 3 [online]. OPCW, [cit. 2018-03-11]. Dostupné online.
  5. VABULAS, Felicity; SNIDAL, Duncan. Organization without delegation: Informal intergovernmental organizations (IIGOs) and the spectrum of intergovernmental arrangements. The Review of International Organizations, 2013-06-01, roč. 8, čís. 2, s. 193–220. Dostupné online [cit. 2018-03-11]. ISSN 1559-7431. DOI10.1007/s11558-012-9161-x. (po anglicky)
  6. Národný orgán SR pre zákaz chemických zbraní | Obchod | MHSR [online]. www.economy.gov.sk, [cit. 2018-03-11]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Organizace pro zákaz chemických zbraní na českej Wikipédii.